anskej Lomnici. V Martine a v blízkom okolí bolo snehu málo, no my siedmaci sme chceli prežiť týždeň, na ktorý sme sa tešili od začiatku školského roka.
Ani v Lomnici nás nevítali zasnežené stráne, hoci snehové správy informovali o dostatku snehu. Hneď po obede sme vykračovali do lyžiarskeho strediska Jamy, kde sme sa chceli predviesť, ako sme na tom... Mnohí lyžovali výborne, ale našli sa aj takí, ktorí na lyžiach stáli po prvýkrát. Nechýbala im snaha a veľká odvaha. Rozdelili nás do družstiev a začala práca v skupinách. Počas kurzu sme navštívili strediská na Jamách, Špišské Bystré, Ždiar a v závere Bachledovu dolinu. Svahy boli postupne náročnejšie a krajšie, ale slniečko nie a nie sa ukázať. Odpustili sme mu, pretože vládla výborná nálada. Siedmaci boli disciplinovaní, zábavní a hlavne učeniachtiví. Večer ich čakali diskotéky, ktoré boli zaujímavé, plné hier, súťaží a nápadov, ktoré vymýšľali pani učiteľky - inštruktorky.
Pre ne to bol namáhavý týždeň, ale stál za to. Kolektív detí sa utužil, zistili sme, že chlapci a dievčatá sú výborná partia, škoda, že ich takto nepoznajú naši kolegovia. Niektorí sú lepší v tanci, iní vo vedomostných a tvorivých aktivitách. V posledný deň nás prišli pozrieť aj niektorí rodičia. Boli spokojní a zároveň prekvapení. Sú to naozaj ich deti, ktoré bez hundrania poslúchajú, upratujú, chystajú sa na večernú hygienu, odpočinok?
Som rada, že som sa mohla takéhoto kurzu zúčastniť. Deti bez rodičov sú samostatnejšie, kamarátskejšie. Vedia sa spriateliť s učiteľom, dokážu si vážiť jeden druhého, pomôcť a povzbudiť slabšieho. Nikto sa z nikoho nesmial, navzájom si pomáhali.
Nech žijú lyžiarske kurzy, pretože nám sa domov nechce ísť!!! Takéto slová zneli z detských úst a my pedagógovia sme boli s týždennou prácou spokojní.. Celá štvorica učiteľov a 46 žiakov si myslíme, že stálo to za to!
Viera Balážová