Peniaze pre Jakubka

Sučany, Krompachy - Asi väčšina z nás pozná tragédiu, ktorú zažil deväťročný Jakubko Ringoš z Krompách, keď prišiel nielen o mamu a sestru, strechu nad hlavou, ale utrpel i veľké popáleniny. Toto nešťastie priviedlo pani Zlaticu Humeníkovú zo žilinského Seniorklubu Priatelia k myšlienke zorganizovať pre neho finančnú zbierku. Tá mala aj dobrú predtuchu, keď sa obrátila na Annu Šestákovú z Umeleckej agentúry Harmony Sučany, aby aj ona na svojich kultúrnych podujatiach v Turci a
v Žiline zorganizovala medzi divákmi finančnú zbierku. Pre svoj nápad ju natoľko zapálila, že zahoreli aj ďalší. Okamžite sa k nej pridali organizátori Turčianskeho repete Ján Šesták a Marián Bumbala a myšlienku veľmi ochotne podporil aj starosta Sučian Jozef Petráš, takže sa pripojili aj obyvatelia Sučian spolu s Obecným úradom (peniaze sa zbierali v tamojších obchodoch, na Obecnom úrade a v obidvoch kostoloch). Veľké pochopenie našli aj v regionálnych médiách: Rádiu Fajn, televízii Patriot, Žilinskom večerníku a Novom Živote Turca. A výsledok bol nad očakávanie krásny – vyzbieralo sa 73 100 Sk. Obyvatelia Sučian spolu s Obecným úradom vyzbierali 26 000 Sk, účinkujúci a diváci 37. kola programu Turčianske repete 18 200 Sk, na 11. kole programu Spieva celá Žilina sa vyzbieralo 11 600 Sk, členovia Seniorklubu Priatelia Žilina dali 10 500 Sk, primátor Žiliny Ivan Harman dal
5 000 Sk a do redakcie Nového Života Turca doniesli občania 1 800 Sk. V utorok 13. marca 2007 potom delegácia organizátorov tejto finančnej zbierky odišla do Krompách, kde za prítomnosti primátorky Ivety Rušinovej odovzdali peniaze otcovi Jakubka. Ten prišiel na úrad so svojím synom Jakubkom a s jeho babkou. Spolu strávili vyše dve hodiny. Na pamiatku si spravili zopár spoločných fotografií, všetci sa zapísali do Pamätnej knihy Sučian a Krompách, položili kytice na obidva hroby, navštívili miesto, kde kedysi stál dom rodiny Ringošovej a na záver zavítali do triedy medzi spolužiakov Jakubka. Tá už bola slávnostne vyzdobená, pretože na druhý deň prišiel Jakubko prvýkrát po tragédii opäť do školy.
Hoci členovia tejto delegácie strávili s Jakubkom iba zlomok jedného dňa, získal si ich srdcia, ktoré mu otvorili dokorán. Bol detsky úprimný a dojímavo vďačný. Až mal človek chuť objať ho, pritúliť a pohladkať. Aby aj on znovu cítil, že na Slovensku nikdy nebude sám, že vždy sa nájdu dobrí ľudia, ktorí mu prídu pootvoriť dvere do sveta, kde možno nájsť novú nádej do života a svoje šťastie.(šk)
Snímka: archív