Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Emil Horváth: Nerád sa viažem na veci kvôli spomienkam

Čo spôsobilo, že ste nevyrastali v rodnom meste pod Zoborom?

Emil Horváth ml. (61), hoci sa narodil v Nitre, ale prežil pol života v Martine. V tunajšom divadle vtedy pôsobil jeho otec Emil Horváth st. a neskôr aj on sám (1968 – 1976). K mestu v srdci Slovenska ho viaže silný vzťah aj preto, že sa počas svojho pobytu v ňom v jeho živote objavili dvaja najdôležitejší ľudia na svete – manželka a syn Tomáš. Zrejme tu zaúčinkovala neznáma sila. Viera Richterová bola Horváthova spolužiačka z VŠMU, kde tvorili s Milanom Kňažkom a jednou Maďarkou zvláštny, maličký ročník. Poznali sa dlho, no osud to načasoval tak, že sa do seba zaľúbili práve na martinskom javisku v hre Rómeo a Júlia.
Čo spôsobilo, že ste nevyrastali v rodnom meste pod Zoborom?
Mal som mesiac, keď Andrej Bagar zakladal v Martine profesionálne divadlo a oslovil môjho otca, aby sa stal jedným z jeho prvých hercov.
Vráťme sa do Martina o pár desaťročí dozadu. Čo ste robili vtedy?
Moje spomienky asi poputujú najprv na Ľadoveň. Bývali sme na Pribinovej ulici, kde ešte neboli žiadne paneláky, ale pole. Tam som sa hrával a na výlety ma rodičia brávali na Mädokýš. Keď som nastúpil do prvej triedy, presťahovali sme na Mudroňovu ulicu číslo 1,
kde sme bývali dlhé roky. Chodil som na gymnázium, v roku 1964 som maturoval a odišiel na štyri roky do Bratislavy na VŠMU. Skončil som ju práve v roku 1968 a zamestnal sa tam, kde môj otec – v martinskom divadle. Na Slovensku vládlo vtedy uvoľnené obdobie, mohli sme cestovať do zahraničia. Núkali sa mi celkom dobré možnosti. Mal som ísť točiť do Francúzska film Na kométe. Čítal som scenár, tešil sa z neho. Rovnako ako zo zájazdu do Ameriky. Lenže prišli Sovieti... Chcel som emigrovať, ale v ten deň som zaspal. Potom som už rodinu nedokázal opustiť. Vôbec som si nevedel predstaviť, ako budem v takej situácii hrať divadlo. Lenže potom sa to akosi utriaslo. Svoj občiansky zástoj sme sa snažili vyjadriť cez klasiku. Takto som to robil osem rokov v Martine, potom som v roku 1976 odišiel do Bratislavy. A tu žijem už 31. rok, čo je presne toľko, koľko som prežil v Martine.
Utekali ste s rodičmi niekedy z mesta na vidiek? Kde to bolo?
Samozrejme. Chodili sme na Bystričku na chatu. Vtedy to bola síce chránená oblasť, no ockovi dali výnimku. Postavil si chatu na mieste pod tromi lipami, pod ktorými čítaval a fajčil prezident Masaryk. Otec bol prírodný človek, takže okolie a hory mám zlezené. Keď odchádzal do penzie, chatu aj byt predal a presťahoval sa do Podskalky, kde dožil a kde doposiaľ žije moja sestra.
Nerozmýšľali ste, že by ste ju kvôli spomienkam na otca získali späť?
Nie, lebo ako sa hovorí - dvakrát do tej istej vody nevkročíš. Už by to nebolo ono.
Váš ocko bol veľmi zručný. Dokonca aj chatu na Bystričke postavil vlastnými rukami. Zdedili ste túto vlastnosť po ňom i vy?
Bohužiaľ, tieto danosti má moja sestra. Pán Boh, ak teda je, je v tomto spravodlivý... Máte pravdu, otec bol absolútne všestranný človek, ktorý vedel ušiť topánky, vyrobiť nábytok. Neskôr som túžil po vlastnej chalupe na vidieku aj ja. Ja som ju kúpil a on mi ju z krčmy prerobil na niečo obývateľné. Po jeho smrti som ju však predal, lebo sa nerád viažem k niečomu kvôli spomienkam. Myslím si, že spomienka na človeka musí byť v hlave a srdci, nie ju pociťovať cez veci. V tomto som dosť zvláštny. Preto aj môj vzťah k Martinu je taký, aký je.
Takže preto Martin tak často nenavštevujete?
Preto. Väčšinou idem na cintorín, zapálim sviečku a bočnou ulicou utekám hore do Tatier. Naozaj sa tu často nevyskytujem. Je zvláštne, že spomienky sa mi viac viažu na ľudí ako na mesto. To sa, chvalabohu, veľmi zmenilo. Keby tí z cintorína vstali z mŕtvych, asi by nevedeli, kde sa nachádzajú. A to je dobre. Vždy, keď som sa tu vracal, tešili ma stretnutia s ľuďmi z môjho detstva, mladosti. Je mi ľúto, okruh mojich známych a spolužiakov sa zužuje. Myslím, že v Martine žije len jedna spolužiačka. Ak teda ešte žije...
Za svoj herecký život ste získali desiatku ocenení. Poslednú vám prezident udelil v roku 2005. Bol to Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry. Nebola by škoda neprežiť radosť z nich, keby ste sa stali lekárom, ako ste pôvodne zamýšľali?
Áno, asi áno. Na medicínu som sa prihlásil, lebo som bol celkom slušne zdatný v chémii a biológii. A odmalička som so sestrou rád pitval dážďovky a podobne. Najradšej sme sa hrali s plyšovým medveďom na lekára. Najprv sme ho rozstrihali, a potom pozašívali... Okrem medicíny som si ale poslal prihlášku aj na FAMU a VŠMU, hoci nikto by u mňa predpoklady netušil. Bol som výrazne hanblivý a tichý... Lenže prijali ma. A keďže VŠMU robilo talentové skúšky v januári, cez ktoré som prešiel, takže na ostatné školy som už neskúšal.
Boli ste maminkin miláčik? Poznačilo vás to nejako?
Neviem. Mám taký pocit, že maminka to presne delila na sestru a mňa. V každom prípade mi vždy fandila a robí to aj teraz.
A čo váš syn?
Myslím, že to tak býva, že syn je viac naviazaný na mamu, lebo sa v jeho detstve vyskytovala viac ako ja. Ja som trávil veľa času v divadle, ktorého sa moja manželka kvôli synovi vzdala.
Nebolo niekedy vašej manželke ľúto, že ste známejší než ona?
Herectvo nie je futbal, že niekto vyhrá 1:0 a niekto 3:0. Popularita je svetská sláva. Určite k hercovi patrí v tom zmysle, že je to prirodzené, ako keď je kominár čierny. Ale to je otázka možností, masmédií. Moja žena je vynikajúca herečka, hrá so mnou v Divadle West a má veľký úspech. A aj to, že máme úspešného syna, je predovšetkým jej dielo. Keď bol malý, ostala v úzadí, aby bola matkou, nie herečkou. Vlastne ani neviem, ako môj syn vyštudoval. Že bol bezproblémový, to je asi jej veľká pečať.
Kde sa môžeme stretnúť s menom Tomáš Horváth?
Je spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ, robí v akadémii vied, no na verejnosti sa neukazuje. Nemá rád zviditeľňovanie. Aj v detstve so mnou nerád podstupoval spoločenské udalosti, lebo ho hnevalo, že som bol známou osobnosťou, na ktorú sa upiera pozornosť. A tým pádom aj naňho. A to mu ostalo doposiaľ. Na rozdiel odo mňa je však „retroaktívny“ typ, ktorý si rád pripomína Martin, keď bol ešte malý. Keď prechádzame autom okolo Martina, niekedy ma poprosí, či by sme nevošli do mesta, aby si zaspomínal.Miroslava Dírerová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Úprava osobného motorového vozidla
  2. Important information for Brazilians living in Slovakia
  3. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. Päť chýb pri zateplení strechy
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 265
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 228
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 989
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 13 296
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 756
  6. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 852
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 631
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 617
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 359
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 148
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Polícia obvinila muža z Turca z krádeže bicykla, hrozí mu väzba

Podozrivého policajti vypátrali za jeden deň.

Ilustračná fotografia.

Polopodzemné kontajnery sú už na ďalšom sídlisku

V nových kontajneroch vidí mesto potenciál aj v budúcnosti.

Polopodzemné kontajnery sú estetickejšie a zaberajú menej miesta.

Futbalová jeseň má zatiaľ otvorený koniec

Teoreticky je možné, že niekoľko futbalových zápasov prvej a druhej triedy by sa ešte tento rok mohlo odohrať. Či to situácia dovolí, je veľmi ťažké odhadovať.

Futbalové súťaže sú v našom regióne prerušené.

Tešia sa novej knižničke

Drevené knižné búdky sú obľúbené už aj v obciach.

Starosta Trebostova chce pri knižničke vybudovať čitáreň v parku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Aktuálne: Dopravná nehoda na Balkáne

Vodič má zrejme ťažké zranenie.

Už ste čítali?