aj niečo mali, bolo to veľmi drahé a mohli si to dovoliť len bohatší. Obyčajný človek si všetko radšej zasadil a vypestoval doma v záhrade a na poli. Recepty vtedajších jedál boli zo všetkých možných surovín, vždy však išlo o doma dopestovanú zeleninu či ovocie. Po mnohých jedlách by sme sa však celkom určite oblizovali až za ušami. Ak si trúfate, vyskúšajte si uvariť niektoré z jedál, celkom podrobne ich spracovali v knihe Z ľudovej kultúry Turca, ktorú vydala Matica slovenská v Martine. (Dokončenie témy z minulého čísla)
Kapusta bola najdôležitejšia ingrediencia
V zeleninových jedlách sa najviac objavovala kapusta. Z čerstvej kapusty sa varila polievka - šajtľava. Dávali sa do nej polámané kapustné listy, zemiaky, cibuľa, zápražka a troška červenej papriky. Čerstvú kapustu dávali do plnky na koláče či na fliačky.
Po druhej svetovej vojne sa kapusta začala variť ako prívarok k pečenému mäsu a k zemiakom. Nebolo rodiny, ktorá by netlačila kapustu, aspoň do dvoch sudov.
Z kyslej kapusty varili kapustnicu, do ktorej dávali sušené huby, domácu klobásku, údené rebrá a zemiaky, výnimkou neboli ani sušené slivky.
Najobľúbenejšia bola vianočná kapustnica – v evanjelických rodinách dávali do nej sušené huby, údené aj čerstvé mäso, domáce klobásky, v katolíckych rodinách dávali do nej sušené huby, prípadne rybu.
Obľúbeným jedlom bola kvaka, ktorú varili alebo piekli skoro vo všetkých obciach. Kvačiki boľi najľepšie zo žltek kvaky. Zvikľi sme jedávať kvačiki so zemiakovou babou. Jáj to bola dobrota. Kvaku lepšie jesť bez mäsa.
Na večeru, alebo ku kvake jedávali zemiakovú babu so škvarkami.
Zemiaky nakyslo bolo tiež veľmi obľúbené jedlo. V polovici 20. storočia ich gazdinky začali robiť s vareným vajíčkom, neskôr s fašírkou alebo párkom a zajedali sa chlebíkom. Od polovice 20. storočia najmä v letnom období sa začína variť aj tekvica ako prívarok nakyslo, najčastejšie so zemiakmi a varenými vajíčkami.
Mäso len keď sa niečo dialo
„Mäso sme jedli raz do tížňa, na nedeľu a na sviatky - to ako na Vianoce a Veľkú noc. No a potom, keď bolo ňiečo v rodine, akože svadba alebo tak,“ spomína stará mama.
Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia bola jahňacina a baranina dôležitou súčasťou stravy Turčanov. Hovädzí dobytok bol dôležitý kvôli spotrebe mlieka a ako ťažná sila. Okrem hovädziny pripravovali aj rybu. Po druhej svetovej vojne dokonca kupovali na Vianoce kapra. Baraninu mali hlavne na zimu, ktorú konzervovali solením a údením.
V prvých desaťročiach 20. storočia sa chov ošípaných v Turci zvýšil. To už skoro každí chcel mať nejaké to prasiatko, bohatší aj viac. Zabíjačka bola väčšinou pred Vianocami. Začiatkom 20. storočia sa zaúdilo celé prasa, slaňinu aj mäso, urobila sa žobrácka kaša a kapusňica. Vo väčšine obcí dali do zabíjačkovej kapustnice pľúcka, srdce, kúsok pečene, krv alebo kúsky krvavého mäska, aby mala kapustnica tmavú farbu. Kapustnicu potom posielali susedom a príbuzným. Črevá z prasaťa plnili zemiakovým cestom s cesnakom a rascou a dávali variť. Na Veľkú noc uvarili údenú lopatku. Údené rebrá nechávali pre koscov na leto.
V období medzi vojnami sa v domácnostiach začali robiť klobásky a tlačenky, neskôr aj jaďerňíčki.
Ani mäsovú polievku nepoznali do obdobia druhej svetovej vojny. Po roku 1945 sa už bežne varili polievky z hydiny, kúska hovezini, do ktorých dávali okrem rezancov aj halušťički.
Zmeny v príprave mäsa sa najprv prejavili na svadbách. Jedli sa šnicle, no už v 30. rokoch 20. storočia sa na svadbách podávali už dve mäsité jedlá – guľáš a šnicľe so šalátom. V polovici 20. storočia sa rezne objavili na nedeľních teňieroch, počas návštev, na sviatky a rôzne rodinné príležitosti.
Mlieko a mliečne výrobky – jedlo chudobných
Mlieko v chudobnejších rodinách často nahrádzalo mäso. Konzumovali ho surové, sladké aj kyslé.
Mliečne výrobky pripravovali z kravského aj z ovčieho mlieka. Z mlieka varili polievku, mútili maslo, robili tvaroh. Z ovčieho mlieka robili bryndzu, ovčí syr, pareňice, oštiepky. Z bryndze varili polievku, tzv. demikát. Malé deti pili mlieko dovtedy, kým im matky nezačali dávať stravu ako pre seba.
Bryndza, syr, pareničky a oštiepky nechýbali skoro ani v jednej domácnosti. Brindze mal každí dostatok, ale to bola dobrá brindza, drobivá a vidržala aj pol roka.
Gazdovia, ktorí mali veľa oviec, tlačili bryndzu do geliet. Gazdiné ju cez zimu používali pri príprave jedál. Čerstvý syr si brali chlapi, keď išli robiť do hory. Jedávali ho aj doma na večeru.
Po druhej svetovej vojne sa dokonca začala piť biela káva nielen v nedeľu, ale aj na raňajky a vo všedné dni. Deťom postupne začali pridávať do mlieka kakao, malkao, granko a pod. (jakub)