jedla. Vrútočania ho často vídajú hrabať sa v košoch, no najčastejšie sa zdržiava v novom „domove“. Ako sme sa dozvedeli, ide o 38-ročného Dušana Geráta, ktorý vraj na ulici žije dva roky. Z dovtedajších zimných úkrytov vo vagónoch sa presťahoval na ulicu a slniečko.
Jeho osud by sa však mohol onedlho zlepšiť. Helena Bevilaqua, referentka pre starých a chorých z odboru sociálnej starostlivosti zdravotníctva na Mestskom úrade v Martine, nás informovala, že dostali list z Domova sociálnych služieb (DSS) pre dospelých zo Smrečian, kde má Dušan podanú žiadosť. „Žiadali od nás informácie o tomto mužovi, lebo robia audit poradovníka do DDS. Obratom sme ich požiadali o prednostné umiestnenie, keďže pán Gerát vzhľadom na zdravotný stav a sociálnu situáciu potrebuje primeranú ústavnú opateru,“ povedala.
Dušan Gerát nie je zbavený spôsobilosti na právne úkony, takže je zodpovedný sám za seba. Je len na ňom, či ponuku vrátiť sa do sveta pod strechou prijme. Povedal nám, že takto už ďalej žiť nechce. „Obišiel som už všetky ubytovne v Martine, ale nikde nebolo voľné. Na sociálke ani inom úrade som ešte nebol, ale chystám sa.“ Na ulici zatiaľ veľké problémy nemal. Zima krutá nebola a keď pršalo, ukryl sa do útrob budovy starej tlačiarne alebo vagóna. Len teraz sa nemôže často od svojho majetku na podstienke príliš vzdialiť. „Už ma aj okradli o termosku na čaj a pri čínskom múre ma zas zmlátili pankáči. Policajti si ma priveľmi nevšímajú, len jeden sa pri mne nedávno pristavil. Zatiaľ ma odtiaľto nikto nevyhodil,“ potešil sa bezdomovec, ktorý je na ulici radšej samotárom. Aj v živote. Hoci má široko rozvetvenú rodinu, nikto oň vraj nemá záujem. „Otec mi žije v Čechách. Pracuje v bani, nedávno mu zomrela druhá žena. Bol som ho navštíviť a prišiel som k úrazu. Spadol som na ceste a ťažko som sa poranil,“ ukázal na boľavú nohu, kvôli ktorej kríva.
Ako nám ďalej Dušan Gerát povedal, dovtedy takto žiť nemusel. „Bývali sme s mamou a dvomi bratrancami a ich rodinami vo veľkom dome v Priekope. Jeden z bratrancov mame navrhol, aby mu odpredala svoju časť. Keď zomrela, bola len otázka času, kedy nás s bratom a sestrou vyhodí,“ vysvetlil súčasný bezdomovec, ktorý sa rok so sestrou liečil na psychiatrii v Sučanoch. Sestra v súčasnosti žije v ústave pre ženy mimo nášho regiónu, Dušana prichýlil v ubytovni brat. Avšak po tom, ako začal brat piť a neplatiť nájomné, museli sa obaja vysťahovať. Dušan si našiel nový domov v priekopskom kempe, no len na krátky čas. „Odišiel som, lebo ma okradli o prach na pranie a otvárač na konzervy,“ vysvetlil. Daniel Diškanec, prevádzkovateľ kempu, však tvrdí, že odišiel z vlastnej vôle. „Odmietol platiť 500 korún mesačne, hoci peniaze mal. Bol to šetrný podivín. Za bývanie platiť nechcel, no na druhej strane vedel peniaze rýchlo minúť. Urobil si veľký nákup potravín a nepotrebných hlúpostí, ktoré sa mu za pár dní pokazili a vyhodil ich. Je možné, že mal problémy so spolubývajúcimi a že mu tieto veci naozaj vzali. Ale odišiel kvôli peniazom asi po štyroch mesiacoch minulú jeseň na ulicu,“ objasnil nám situáciu D. Diškanec a niektoré z jeho slov sa nám potvrdili, keď sme Dušana navštívili.
Keď sme prišli, práve si vyrábal cigarety. Zo špakov, ktoré zozbieral na ulici a po košoch, si vytrúsil zvyšný tabak a zakrútil do papieru, aby mal čo fajčiť. „Nemám peniaze, musím počkať, kým dostanem invalidný. Bude to o pár dní. Dovtedy sa musím živiť takto. Ale nazbieral som trochu medi, takže pôjdem si do zberne prilepšiť,“ vysvetlil. Dušan Gerát je na invalidnom dôchodku od svojich pätnástich rokov a na mesiac dostáva takmer 6 tisíc korún, no ako sám povedal, vydržia mu naozaj len krátko. „Za pár dní sú fuč. Nepijem, to naozaj nie. Len niekedy si dám pivo. Peniaze však miniem hlavne na cigarety. Denne ich vyfajčím aj štyridsať. Na jedlo mi ostane len zo začiatku. Vtedy sa stravujem v reštauráciách alebo chodím do cukrárne, lebo mám rád zákusky,“ prezradil. S prázdnymi vreckami sa poneviera po kontajneroch a zvlačuje akú-takú poživeň. Na schodoch ležali obschnuté rožky. Vhodné tak akurát na strúhanku. „Nie sú ešte také tvrdé. Budú sa dať zjesť,“ presviedčal nás. Teplú polievku alebo kávu dostane od ženy z domu, pod ktorým prespáva. „Pomáha mi niekedy s drevom. Je neškodný a neublíži,“ charakterizovala stručne nového suseda žena z domu.
Miroslava Dírerová
