Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky
PESTOVATEĽ KVALITNÝCH JABĹK PRICHÁDZA O ZÁROBOK KVÔLI TOMU, ŽE SA MU NEDARÍ SÚDNE VYMÔCŤ SVOJE PENIAZE

Narušená rovnováha

O bioplodinách, ktoré poľnohospodári pestujú bez použitia umelých hnojív a chemických postrekov, sa hovorí veľa, ale verejnosť vie málo o ich problémoch. V Turci je iba niekoľko pestovateľov bioplodín.

Jedným z nich je Ľubomír Mizerík z Veľkého Čepčína, ktorý pestuje ekologickým spôsobom jablká. Tejto činnosti sa venuje od roku 1992 a ako nám povedal, začal s tým preto, že nerozmýšľa nad krátkodobými cieľmi, ale myslí na budúce perspektívy. Pôda sa dlhodobým využívaním oslabuje a dáva čoraz menšiu úrodu, ale umelé hnojivá ju znehodnocujú oveľa rýchlejšie. V Turci naviac nie sú pôdy, ktoré by zúrodňovali naplaveniny, a tak si ju musíme šetriť. „Pôda je základom života, preto ju treba chrániť. Ak ju ľudia budú ničiť takým tempom ako v súčasnosti, budúce generácie nás budú preklínať. Verím tomu, preto som sa rozhodol, že budem pestovať jablká ekologickým spôsobom. V roku 1992 som si kúpil pozemok a začal som s ekologickým pestovaním ovocia. Podľa pravidiel EÚ sa venujem pestovaniu jabĺk podľa najvyššieho stupňa ekológie. Pri ekologickom pestovaní ovocia sa môžu používať iba hnojivá a ochranné prostriedky schválené pre ekoplodiny, ktoré musia mať na to certifikát. Ja v ovocnom sade nepoužívam žiadne hnojivá ani ochranné prostriedky,“ povedal nám Ľubomír Mizerík.
Žiť v súlade s prírodou
Podstata pestovania bioplodín nespočíva iba v produkcii zdravých potravín, ale ide o jeho dokonalé súžitie s prírodou. Pestovateľ a chovateľ môže od pôdy alebo pasienka očakávať kvalitnú úrodu iba vtedy, ak sa k nim správa ohľaduplne a nevyčerpáva v nich živiny, neničí dôležité mikroorganizmy a rovnováhu škodcov nechá udržiavať ich predátorom.
Keď sme Ľubomíra Mizeríka navštívili vo Veľkom Čepčíne v sade, pri ktorom má aj dom, v ktorom žije, povedal nám, že už v roku 1993 obmedzil podnikanie na minimum. Hlavným dôvodom takéhoto kroku bola podľa neho slabá vymáhateľnosť právnych nárokov pri podnikaní, čo sa prejavilo už pri zakladaní jeho biofarmy. „Deväťdesiat percent firiem, u ktorých som si objednal nejakú prácu, mi spôsobili iba škody. Väčšinu času som trávil a dokonca aj teraz trávim, ich odstraňovaním. Ako príklad spomeniem Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín v Bojniciach, ktorý už neexistuje. Kúpil som si v ňom 1 600 stromov a z nich 1 000 vôbec nerodí, lebo sú vypestované na zlom a najmä úplne inom podpníku, ako uviedli pri predaji. Tento podpník má takmer dvakrát väčší vzrast. Preto musím každý druhý podpník zlikvidovať a je z toho celá hromada dreva. Predpokladám, že spomínané jablone mi začnú rodiť po dvadsiatich rokoch, ako som ich vysadil,“ vysvetlil nám svoju situáciu Ľubomír Mizerík.
Na živobytie si okrem predaja jabĺk zo svojho sadu príležitostne zarába prácou na projektoch v informatike. Ako ďalší príklad toho, že si tu takmer každý robí, čo chce, je v prípade tohoto pestovateľa jabĺk fakt, že viac ako 95 percent jasne a zmluvne dohodnutých príjmov mu niektorí podnikatelia dodnes neuhradili a tieto dlhy sú viac ako rok po termíne splatnosti. „Okrem toho ma dvanásťkrát okradli. Za takýchto podmienok je pre mňa úplne normálne, že štátu zaplatím približne 53 tisíc korún daní a odvodov ročne a na živobytie mi zostane 15 tisíc korún. Myslím si, že na Slovensku absentujú základné práva na spravodlivosť a ochranu majetku. Dohodnúť sa s ľuďmi a firmami, aby si dobrovoľne plnili zmluvne dohodnuté povinností je takmer nemožné. Preto od roku 1995 neustále niečo súdne vymáham, ale trvá priemerne päť rokov, kým sa dostanem k svojim peniazom, alebo kým mi uhradia škody,“ dodáva Ľubomír Mizerík.
Ničiteľmi úrody sú chránené škorce
Vráťme sa ale k ekologicky pestovaným jablkám. Vďaka tomu, že Ľubomír Mizerík vo svojom ovocnom sade nepoužíva chemické prostriedky, žije v ňom veľké množstvo hmyzu a vtákov, a tým je zabezpečená biologická rovnováha. Okrem toho v sade žije veľa hlodavcov a pravidelne sem prichádzajú i líšky, ktoré sa nimi živia. Sporadicky, najmä v zime, sem vbehnú medzi jablone zajace a vtedy, ak sú záveje vyššie ako dva metre, aj srnky. „Vďaka tomu, že
v sade vznikla takáto ekologická rovnováha, zajace a srnky mi nespôsobovali takmer žiadne škody. Poľovníci, ktorí by mali dbať na rovnováhu v prírode, minulý rok pozabíjali všetky líšky, preto mi zajace poobhrýzali na stromoch kôru a spôsobili mi veľkú škodu. Takmer všetky stromy mi zver ohrýzla a približne 250 z nich pravdepodobne vyschne. Minulý rok som nemal žiadnu úrodu, iba pre svoju potrebu, lebo jablká mi zožrali škorce. Všetky odrody som musel oberať naraz, dva týždne pred dozretím, aby som uchránil aspoň časť úrody. Škorce sú zákonom chránené, premnožili sa, ale neexistuje žiadny predátor, ktorý by reguloval ich počet. Dravé vtáky totiž lovia prevažne hraboše. Jediným predátorom, ktorý môže znížiť počet škorcov je človek, ale v tomto prípade ich nezmyselne chráni. Škorce sa premnožia vtedy, keď im dostatok potravy poskytne človek. Preto by mal regulovať aj ich počet. Maximálnu úrodu (14 ton jabĺk) som mal v sade v roku 2001, ale vtedy ešte neboli škorce premnožené a počet zajacov regulovali líšky,“ dodal Ľubomír Mizerík.
Ešteže existujú jarmoky
Tento farmár prežije vďaka tomu, že si skoro všetko, čo potrebuje, dokáže vyrobiť sám, preto nemá v podstate skoro žiadne výdavky. Sám si opravil všetko, od domu, ktorý mu firma postavila zle, až po automobil. „Potraviny si dopestujem, mäso takmer nejem a na projektoch v informatike si jednorazovo zarobím na zvyšné výdavky. Jablká z mojej biofarmy sa urodia takmer bez akýchkoľvek nákladov. Kupujem si akurát banány. Ľudia majú o moje ekologicky vypestované jablká záujem, ale obchody ich nechceli odo mňa kupovať, ani ich nepredávajú. Pritom som ich ponúkal na celom Slovensku za veľmi nízku sumu. Chodím ich predávať do Mošoviec na jarmok. V priebehu polhodiny predám bez problémov tonu jabĺk,“ dodal Ľubomír Mizerík.
Ekologicky vyprodukované biopotraviny sú v obchodoch drahšie približne o 40 percent ako bežné výrobky rovnakého druhu a na Slovensku je ich zatiaľ veľmi málo. Samozrejme, je to tak aj kvôli tomu, že málo ľudí na Slovensku sa vyzná v tejto problematike a v obchodoch dávajú prednosť lacnejším potravinám. O tom, aký dopad má konzumácia neekologicky vyprodukovaných potravín na naše zdravie, verejnosť nevie takmer nič.
(gg)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 860
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 22 813
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 146
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 871
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 851
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 683
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 749
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 123
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 945
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 608
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Prezidentka Zuzana Čaputová v Martine, vyjadrila sa aj k celoplošnému testovaniu

So zdravotným personálom nemocnice sa rozprávala o tom, ako zvládajú nápor nových pacientov nakazených ochorením Covid –19, ale aj o tom, či sú personálne i lôžkové kapacity nemocnice dostačujúce.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v Martine poďakovala všetkým lekárom aj zdravotníckemu personálu.

Biatlonistom sa vrchol letnej sezóny vydaril

Letná biatlonová sezóna vyvrcholila v Revúcej majstrovstvami Slovenska. Darilo sa aj Martinčanom.

Martinčanom sa na slovenskom šampionáte v letnom biatlone darilo.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii už v stredu o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?