Zo Sborníka Matice slovenskej sme vyčítali hotové recepty na tradičné choroby. Samozrejme bez pomoci liečivých bylín a domácej zeleniny by to nebolo ono. Kiahne si vraj ľudia kedysi zasypávali ražnou múkou a prikladali si na ne tabakový papier. Niekedy sa namastili sadlom (ale to vraj len málokedy pomohlo), ďalej kädili voštinami (vydymiť muškami), posýpali i pušným prachom a zároveň užívali i čarovný čistec.
Bradavice uväzovali konským vlasom, aby odpadli. Homporu – tak nazývali chorobu spôsobujúcu pľuzgiere na tvári u detí - liečili umývaním v kozom mlieku. Zlátenicu si ľudia liečili chodením do kostola, kde sa vraj pozerali do kalicha, alebo pili vši. Prijateľnejším variantom bolo zozbierať všetky žlté kvety a v ich odvare sa vykúpať, ba aj piť z neho. Čemer – chorobu z objedenia - sme preberali podrobnejšie v jednom z nedávnych čísel NŽT. Okrem manuálneho roztretia hrčiek na predlaktí sa tiež odporúčalo natrieť octom a cesnakom, ktorý sme opražili v masti. Pri zápale pľúc treba obkladať boky handrami s pušným prachom. Niekomu zase lepšie padnú srvátky, kyslé mlieko, ocot alebo soľ. Horúčku vraj zrazíme obkladmi letných (mierne teplých) handier, ktoré sú natreté chrenom. Na popáleniny prikladali naše prastaré mamy bielok alebo lieh, na rany zase pavučiny. Niekde poznali odriekaciu formulku pri zoču: dolu mužské úreky, dolu ženské úreky, dolu detské úreky a opakom ruky postierali trikrát ľavou aj pravou rukou čelo chorého. Fúkaním práškového cukru cez slamku do oka sa vraj snažili odstrániť sivý zákal alebo beľmo. Na svrab existovalo vraj mnoho liekov: namastiť masťou salajka (z lekárne), brhliť octom, korením, svetlým (belasým) liadkom, močom, soľou. Pomáha vraj aj vohnať chorého človeka do teplej pece, aby sa vysypal. Horúca tehla na žalúdku vraj pomáhala vyliečiť hnačku. Na vred sa vraj odporúčalo piť ženské mlieko, jesť žitnú múku a med. Osípky si ľudia liečili páleným. Na sypanice (malé červené pupence) nepoznali liek. Chorý sa jednoducho nesmel kúpať. Takisto nebolo lieku na záškrt. Jedine lekár mohol pomôcť chorému. Keď sa noha „zbiera“ (hnisá) treba postihnutému prikladať zmes z posekaného zeleného petržlenu a masti. Na zimnicu (od žalúdka) sa odporúčalo piť vodu s octom a chrenom. Niekedy sa dávalo aj ženské mlieko s páleným alebo miešanica všetkých liehových nápojov s konským trusom. Keď má niekto suchoty, tomu niet pomoci. Nutne mu zavolali lekára a dovtedy mu podávali med so žĺtkom, po ktorom sa mu trochu uľavilo. Príčinou suchoty bola pravdepodobne kombinácia ťažkej práce a alkoholu. Vodnatieľku spôsoboval takisto alkohol a pomôcť dokáže jedine lekár. Seknutie v krížoch liečili liehovými handrami a dobrým premastením. (Podľa Sborníka MS 1924). (jakub)