Kaktus jej pohládza srdce

ie. Vzácne sukulenty a kaktusy sa tak vďaka nim dostali aj k nám. Martinčanka Vierka Hollá sa s týmito úžasnými rastlinami môže právom pýšiť. Veď počtom kusov sa radí priam k veľkopestovateľom...
Pestovateľská vášeň
Pani Vierka prepadla pestovateľskej vášni kaktusov pred takmer štyridsiatymi rokmi. Ako vraví, ku exotickým rastlinám privoňala vďaka kolegovi z práce. „Bola som pedagogička na strednej odbornej škole. Môj kolega, pestovateľ kaktusov, mi dal asi tri rastlinky a ja som sa začala o ne starať,“ rozpráva o svojich začiatkoch. „Na sklonku šesťdesiatych rokov, keď boli naše deti malé, sme už mali malý skleník.“ A potom sa s kaktusmi roztrhlo vrece. Niektoré dokonca prežili do súčasnosti a pomaly sa dožívajú štyridsať rokov. A to je viac ako vznik Spolku priateľov kaktusov vo Vrútkach, ktorý v roku 1981 založil Janko Valocký. Vtedy pani Vierka prijala členstvo spolu s ďalšími pestovateľmi. „Keď Janko klub zakladal, pár kaktusov som už mala doma. Bolo nás spočiatku možno trinásť, no postupne sme sa rozrástli na dvadsaťpäť.“ A rozrastali sa aj druhy i množstvo týchto zaujímavých rastlín.
Pestovatelia sa nielenže stretávali, vymieňali si skúsenosti o rastlinách či si premietali dokumenty, ale zároveň udržiavali úzky kontakt s priateľmi z Moravy. „Ako mladí sme chodili často na zájazdy do Česka. Keďže sa na Morave pestuje veľa sukulentov, stále ich usporadúvame,“ nechá sa počuť pestovateľka. Niektorí odvážlivci sú ochotní vycestovať i do Ameriky. „Bývalý predseda klubu Janko Beliančín chodil po Amerike. V prírode pozoroval kaktusy, fotil ich, nakrúcal a chystá sa tam opäť,“ hovorí o svojom kamarátovi. Pani Vierka sa síce do Ameriky nechystá, no s kaktusmi má bohaté skúsenosti. Svedčí o tom spracovaná prednáška o kaktusoch pre laikov.
Prekvapí vás telo i kvet rastliny
Vierku Hollú chytili kaktusy za srdce. Páčia sa jej predovšetkým netradičnosťou a pestrosťou. „Kaktusy sú rastliny najrôznejších tvarov. To ma fascinuje. Kvety majú krásne pestré farby, aké sa v našej klíme na rastlinách nevyskytujú. Niektoré kvitnú až po ôsmich rokoch. Preto netrpezlivo čakáme, čo nám rozkvitne. Prekvapí vás telo i kvet rastliny. Kaktusy sú pre mňa záľuba na voľný čas.“ V súčasnosti ukrýva všetky pod strechou rodinného domu. Spríjemňujú tu prostredie a vzbudzujú obdiv. Avšak väčšina sa nachádza v pivnici, kde zimuje. S blížiacou sa jarou naplnia skleník v záhradke za domom. „Kedysi som sa pokúsila zrátať všetky moje kaktusy. Pred desiatimi rokmi ich bolo okolo dvetisíc. V súčasnosti ich mám približne toľko ako vtedy,“ vraví sympatická pani a dodáva: „mať každý druh nie je možné. Niektoré sa na náleziskách ešte len objavujú.“
Vybrať si najobľúbenejší spomedzi nich je pre pestovateľku nesmierne ťažké. Preto jej ulahodil každý kus. „Všetky sú pekné a milé. Je to ako keď máte kopu detí a neviete, ktoré máte najradšej.“
Záuba nie je povinnos
Kaktusy a sukulenty sú v pestovateľskej verejnosti stále viac populárne. Exotický vzhľad, prekrásne kvety v pestrých farbách, zaujímavé tvary, malé nároky na ošetrenie. To ich transformuje na obľúbenú rastlinu domácností. No nie každý sa vie o kaktusy dobre postarať. I keď práca s nimi nie je náročná, vyžadujú si osobitnú starostlivosť. „Kaktus potrebuje občasné vlhko, veľa svetla, no v skleníku sa musí zatieňovať, lebo ich slnko spáli,“ poúča nás. Dôležité je vedieť ich polievať. V lete, keď je horúco má voda červenú. Dopriať im vlahu môžeme len včas ráno a večer, kým neprichádza chladná noc. V chlade by totiž uhynuli korene. Aj preto sa kaktusy od októbra do marca nepolievajú a zimujú. „V týchto mesiacoch sú v pokoji a v chlade. Okolo ôsmich až desiatich stupňov sa nepolievajú. Ak sú v izbe v teple a niekto ich polieva, nenasadia puky a nekvitnú. Tie nasádzajú len v chlade,“ vraví skúsená pestovateľka. Iné sú však sukulenty – listnaté kaktusy, ktoré cítia potrebu vlahy intenzívnejšie.
Ak v marci nastáva oteplenie, kaktusy sa pýtajú opäť do skleníka. „Vtedy si vyžadujú vyniesť z pivnice. Treba ich poliať vlažnou vodou, dať do skleníka a tešiť sa z nich až do konca septembra,“ povedala nám Vierka Hollá a hneď dodala, „citlivé druhy znášajú teplotu len do 15 stupňov. Tie sa schovávajú zo skleníka podstatne skôr.“
Kaktus nie je náročný ani na množstvo pôdy. V domovine rastie v štrbinách medzi dvoma skalami, v puklinách skál či v neúrodných pôdach. A u nás na Slovensku v mnohých domácnostiach. „Rodina sa tiež nechala inšpirovať. Mám sesternice, ktorým z času na čas darujem kaktus a potešia sa. Aj dcéry ich majú zopár. Ale u nich to nie je až taká pestovateľská vášeň,“ prezrádza nám. „Okrem toho pestujem veľa izbových rastlín, pralesové rastliny, bromélie a mnohé iné,“ dodáva na záver príjemná dôchodkyňa, ktorá okrem pestovania rada háčkuje a každú stredu prejde s priateľkami niekoľko kilometrov malebnou Turčianskou záhradkou.
Adrián Greško