Päticu martinských hudobníkov – speváčku Otíliu Moravčíkovú, Ota Haverlu, Pavla Zápotočného, Mariána Lepieša a Ľubomíra Šama pozná verejnosť nielen z priestorov kostola, ale aj
z vernisáží a mnohých ďalších kultúrnych podujatí. Ich hudba sa vyznačuje jedinečným štýlom starých hebrejských, latinských chrámových skladieb a ľudových piesní starých Írov, Fínov a ostatných severských národov. Vo vrútockom kostole odohrala gospelová skupina latinskú svätú omšu Missa de Cruce (Omša o kríži) a po nej samostatný koncert.
V tomto chráme zoskupenie vystúpilo za tri roky svojej existencie po štvrtýkrát a Missa do Cruce je akousi reprízou z minulého roka, keď ju Oto Haverla skomponoval pri príležitosti prvého výročia úmrtia pápeža Jána Pavla II. Členovia Missia počas koncertu farníkov „zaviedli“ aj do Fínska, Írska alebo helénskym nápevom Hospodine, pomiluj ny do 13. storočia. Počas omše tiež odzneli dve upravené skladby z filmu Mojžiš a filmu Misia. Výnimočnosť skupiny okrem štýlu spočíva aj v použitých nástrojoch. V chráme nepoužívajú klasický organ, ale elektrické husle, akordeón, bicie alebo africké kongá. Kňaz Milan Žila je však tomuto výberu otvorený. „Sám som sa kedysi venoval hudbe a niekedy chcem klasickú bohoslužbu oživiť zmenou, ktorá niekedy hraničí s extravaganciou,“ priznal mladý kňaz, ktorý sa často necháva unášať svojím hudobným cítením a do kostola pozýva viacero gospelových skupín. „Keď však zavolám Missio, príde do kostola oveľa viac farníkov ako inokedy. Sú medzi nimi aj veriaci z kostola zo Severu, študenti lekárskej fakulty a lahodné tóny ich hudby priťahujú aj neveriacich.“ Milan Žila sa osobne s niektorými členmi Missia pozná niekoľko rokov a má rád ich prítomnosť v kostole, lebo ten je vraj pre ich hudbu architektonicky ako stvorený. No ako priznal, keď ho sprevádzajú počas bohoslužby, máva trému. „To len preto, že odrazu som uprostred latinského a slovenského jazyka a musím si dávať pozor, kedy nastupujem ja a kedy oni.“
Miroslava Dírerová