Ako Turčanom jazyk narástol

jedlá, ktorých korene siahajú do predkresťanského obdobia. Ide o jedlá, ktoré vyjadrujú určité predstavy a priania ľudí, vychádzajú z rôznych cirkevných nariadení a symboliky. Opäť je zdrojom našich informácií kniha Z ľudovej kultúry Turca, ktorú v roku 2004 vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej z Martina.

Ako vyzeral turčiansky vianočný stôl

Štedrovečerná hostina mala pre Turčanov veľký význam, preto bolo na stole všetkého hojne. Opekance s makom, lokše z koláčového cesta, oblátky s medom. Na stole bol položený chlebík, cibuľa, cesnak, v nádobke pšenica a pod. Na Vianoce napiekli gazdiné okrúhle koláče alebo rohi, jedla sa kapustnica, hribi. Ingrediencie do štedrovečernej kapustnice sa líšili v katolíckej a evanjelickej rodine. V katolíckych rodinách mali rybu a rietku polievku s kapusti s hubami. Evanjelici mali v kapustnici údené aj čerstvé mäso, klobásku. Jedol sa kompót zo sušeného ovocia, jabĺčka, orechy a pod. Pila sa pálenka, najčastejšie hriato.
Na prvý a druhý vianočný sviatok sa jedlo mäso a mäsové výrobky, v bohatších rodinách pečená kačka alebo hus. Na Nový rok nesmela byť na stole hydina, aby šťastie neuletelo.

Fašiangy Turíce Veľká noc príde...

Obdobie medzi Troma kráľmi a Popolcovou stredou, tiež aj škaredou stredou, teda obdobie fašiangov, bolo naplnené spoločenskými a rodinnými udalosťami. V poslednú fašiangovú nedeľu sa chodilo fašiangovať z domu do domu. Za to dostali mládenci klobásu, vajíčka, slaninku, prípadne koláče. Na hostinu mládež nachystala praženicu, vypražili pampúchi, krapňe.
Po fašiangoch nastal štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa jedli múčne jedlá, strukoviny, chlieb, na prípravu jedla používali rastlinné oleje. V katolíckych rodinách dodržiavali pôst aj každý piatok. Najzaujímavejšie obdobie bolo vraj pred Veľkou nocou. Na Kvetnú ňedeľu sme jedľi také, čo kvitlo – fazuľu a hrach, a na Púčkovú ňedeľu sa jedávali púčki s makom, aby boľi veľké klasi. Na Zelený štvrtok jedli niečo zelené, ale nie vždy to dodržiavali. Veľký piatok bol pre evanjelikov najväčším pôstnym dňom. Na Bielu sobotu sa varila šunka. Gazdiné napiekli koláče, uvarili šunku, do šunkovej vodi zavarili vajíčka a spravili kyslú polievku. Pilo sa pálené. Malím kupačom sme dávaľi vajíčka a šunku a večším už vajíčko a pálené.

Svadba a pohreb

S fašiangami bývali často spojené aj svadby a ich príprava sa týkala celej rodiny a susedov. Hostí pozývala zváčka, ktorá rozniesla priebežníki. Pozvaní hostia doniesli na svadbu babu, sliepku, smotanu či niekde aj cukor. Tam, kde z koláčov dávali víslušku, dávaľi pletení koláč. Dostali ho najbližší suseďia, ťí boľi prví.
Jedli sa väčšinou pampúchi a poliouka s rezancami, opekanec s tvarohom, huspeninu, rezne, pálenku. Teraz sú jedlá ako v mesťe, veru ňieto rozdielu, zákusky pečú také profesionálki, čo už vedia ako na to, a pálené je kupované.
Najsmutnejšia udalosť v rodine bola samozrejme smrť, zvikľi si uctiť mŕtveho, ale hosťini sa nerobiľi. Na pohreb prišli príbuzní z väčšej vzdialenosti, nemohli sa nechať hladní, tak im daľi ňiečo zajesť. Aľe také kari ako dnes sa nerobiľi. Nakrájali klobásku, slaninku, uvarili hriate a ponúkli pálenku a teplý čaj.
(jakub)