Prvá polovica súťaže veľa kvality nepriniesla, jej úroveň bola pomerne slabá, viaceré tímy sa trápia s nedostatkom hráčov, niektoré z nich mali problémy dať cez víkend dokopy základnú jedenástku. Na jeseň sa malo odohrať 45 stretnutí, žiaľ až 7 sa muselo riešiť za zeleným stolom. Práve tento fakt najviac degraduje úroveň súťaže, ktorá prakticky ničím významnejším nezaujala. Aké-také herné kritéria (aj s prižmúrením očí) spĺňa päť, možno šesť mužstiev, ostatné za nimi poriadne zaostávajú. Ostáva len dúfať, že jarná časť prinesie v tomto smere zlepšenie, že úroveň súťaže pôjde hore.
Najväčšiu pozornosť fanúšikov II. triedy bude v najbližšom období pútať súboj o postup do najvyššej turčianskej futbalovej súťaže, čiže do I. triedy. Pri pohľade na tabuľku možno povedať, že v hre je minimálne päť mužstiev, aj keď nám sa skôr zdá, že sa nakoniec rozhodne medzi tromi.
Najvážnejším kandidátom na postup je Fomat Martin, teda mužstvo, ktoré sa v turčianskych futbalových súťažiach medzi mužmi predstavuje vôbec po prvýkrát. Martinčania na jeseň prehrali len v jednom stretnutí, v dvoch si body so svojimi súpermi delili a v šiestich prípadoch sa radovali z víťazstva. Zisk 20 bodov ich katapultoval na jeseň na prvé miesto, ktoré si budú chcieť „fomaťáci“ udržať čo najdlhšie. Martinčania prakticky celú jesennú časť odohrali na súperových ihriskách, až teraz na jar sa vlastne po prvýkrát predstavia na novovybudovanom domácom ihrisku v Košútoch.
Necpaly sa určite majú v pláne, hneď po roku, vrátiť do I. triedy, s ktorou sa po minulej sezóne museli rozlúčiť. Po jeseni sa síce museli uspokojiť „len“ s druhým miestom, avšak na svojho najväčšieho súpera – Fomat, strácajú len bod. Všetko je teda otvorené, črtá sa zaujímavý a verme, že aj dramatický súboj.
Tretiu priečku si na jeseň vybojovala rezerva Diviak, pôsobiaca v Háji. Mužstvo si na svoje konto pripísalo 19 bodov, až na dve zaváhania sa mu celkom darí.
Horná Štubňu môžeme s čistým svedomím zaradiť k lepšiemu priemeru súťaže. Na jeseň vybojovala 15 bodov, nebyť niektorých nevyrovnaných výkonov, mohla dosiahnuť aj viac. Toto konštatovanie platí aj pre Malý Čepčín, ktorý zimoval na piatom mieste. Z deviatich stretnutí, mimochodom rovnako ako Horná Štubňa, štyri vyhral, trikrát remizoval a dvakrát odchádzal z ihriska porazený.
Lipovec pamätá aj na lepšie časy, ako je jeho súčasné šieste miesto, navyše v II. triede. Mužstvo má zaujímavú zápasovú bilanciu. Trikrát vyhralo, trikrát remizovalo a trikrát prehralo. Zatiaľ to stačí na pokojné stredové vody, na postup vyššie to však momentálne nevypadá.
Siedme Slovenské Pravno a ôsme Slovany sú už pomaly tradičnými účastníkmi II. triedy. Obidve mužstvá podávajú nevyrovnané výkony, ktoré ich pripravujú o lepšie umiestnenie.
Predposledné Sklené a posledný Turček sa v tejto súťaži vyslovene trápia. Sklené získalo päť bodov, Turček zatiaľ len jeden. Najväčšie starosti majú obidve mužstvá s dochádzkou svojich hráčov na zápasy. Základná jedenástka sa doslova pláta, niekedy sa nedá ani dohromady. Za takýchto okolností sa nemožno vôbec čudovať tomu, že tieto mužstvá sa nachádzajú tam, kde sa nachádzajú, teda na samom spodku súťaže.