Architektonický skvost pešej zóny ročne vyprodukuje miliónovú sekeru
Súčasťou výstavby druhej etapy pešej zóny, ktorá sa stala stavbou roka 2003, bola aj budova Millenia. Ide o trojpodlažný transparentný objekt s pasážou, ktorý je deliacim i spojovacím článkom dvoch námestí – Divadelného a Radničného. Už od začiatku budovania zóny nový monument historického centra Martina vyvolával rozporuplné reakcie. Niektorí ľudia nešetrili slovami chvály, iní mu zas nemohli prísť na chuť. Millenium je však už niekoľko rokov realitou. Nedávno naoko pokojné „milleniové“ vody rozbúrila informácia o úvahách možnej demontáže budovy. Kacírsku myšlienku potvrdila aj kópia listu, ktorú máme v redakcii. V ňom vedenie akciovej spoločnosti Turiec adresovalo architektom, ktorí Millenium naprojektovali, vety: „Vážení páni architekti, na základe hospodárskych výsledkov v objekte Millenium v rokoch 2002–2006 a poverenia primátora mesta Martin vás žiadame o posúdenie technických možností odstránenia stavby ako takej, vrátane predpokladaných nákladov s tým spojených.“
To, čo na prvé počutie vyzerá ako prvoaprílový žart, zrejme žartom nie je. „Nikto z nás nespochybňuje architektonický a umelecký význam Millenia, otvorenou otázkou však ostáva jeho praktická hodnota, ktorá je nielen podľa mňa nulová,“ povedal nám martinský primátor Andrej Hrnčiar. „Budova ročne vyprodukuje stratu milión korún, ktorú musia zaplatiť občania tohto mesta. Len verejné toalety sú v mínuse 600 000 korún, kaviareň si tiež na seba veľmi nezarobí. V budove Millenia sa nachádza aj Turistická informačná kancelária. Úprimne ľutujem jej pracovníčky, ktoré musia znášať aj štyridsaťstupňové horúčavy.“ Od Andreja Hrnčiara sme sa ďalej dozvedeli, že žiadal vedenie akciovej spoločnosti Turiec, ktorá budovu prevádzkuje, o stanovisko, prečo tento problém neriešilo. Odpoveď od kompetentných údajne bola taká, že bývalé vedenie mesta a ani architekti nesúhlasili so žiadnymi úpravami, ktoré by prevádzku Millenia zlacnili. „Mne ako štatutárovi mesta nemôže byť jedno, ako sa s majetkom mesta hospodári. Samozrejme, v prvom rade budeme hľadať možnosti úpravy budovy. Jednou z nich je napríklad výmena skiel, ktoré by boli determálne. Druhým riešením by mohla byť montáž tieniacich mechanizmov (žalúzie a fólie) a niekde na konci stojí alternatíva demontáže samotnej budovy. Nikto nechce nič len tak búrať, chceme celú situáciu vyriešiť tak, aby sa zvýšila úžitková hodnota budovy, aby sa v nej dalo existovať. Listom, ktorý sme architektom zaslali, sme chceli vyvolať diskusiu o tejto téme.“ Miroslav Lepeta, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Turiec nám potvrdil, že list bol architektom zaslaný, zároveň potvrdil aj slová primátora mesta o tom, že Millenium ročne vyprodukuje stratu milión korún. Najväčšou položkou sú platby za elektrickú energiu, plyn a vodu. V budove pracuje päť zamestnancov. „Strata sa vykrýva z hospodárskej činnosti akciovej spoločnosti. Nesúvisí s parkovacím systémom, veď ten tiež nebol vlani ziskový, pretože sa doň veľa investovalo. Otvorene poviem, že strata ktorá vznikla v minulom roku, sa kryje z predaja hotela Turiec,“ povedal nám Miroslav Lepeta. Millenium teda troví hotové peniaze, ktoré by sa mohli investovať oveľa zmysluplnejšie.
Bruno Horecký je jedným z poslancov mestského zastupiteľstva, ktoré svojho času odobrovalo zámer výstavby Millenia a v mestskom parlamente sedí aj dnes. „Budovu Millenia vnímam z dvoch pohľadov - z estetického a funkčného. Myslím si, že z estetického hľadiska priniesol objekt oživenie pešej zóny, aj keď názory architektov, ale aj laickej verejnosti boli a sú rôzne. Z funkčného hľadiska budova nesplnila moje očakávania. Pamätám sa, ako bývalý primátor mesta Stanislav Bernát obhajoval projekt, presviedčal o jeho funkčnosti a sľuboval, že zabezpečí, aby si budova zarobila na svoju prevádzku. Situácia je však taká, že dnes nám Millenium pohltí milión korún ročne! Preto by sa mala budova aj premenovať na Millionium... Svoj účel podľa mňa plnia asi len toalety. A to je za približne 50 miliónov korún, toľko Millenium stálo, veľký prepych. Dúfam, že nájdeme spolu s autorom projektu - architektom Dušanom Maňákom – východisko.“Roman Kopka
roman.kopka@petitpress.sk
(K téme sa ešte vrátime)