Prípad, ktorý opisujeme, sa stal pred niekoľkými týždňami. Jozef Naďo z Martina nám povedal, že jeho syna šikanovali dvaja spolužiaci. Udalosť nám opísal tak, ako sa o nej dozvedel od syna. Všetko sa začalo 20. februára tohto roku po štvrtej vyučovacej hodine v ZŠ na Ulici Aurela Stodolu. Jozef je žiakom piateho ročníka a po vyučovaní sa v spomínaný deň odišiel prezliecť a prezuť do šatne.
Bitka v šatni
„Jožko mal svoje veci na lavičke v šatni. Boli tam aj topánky, ktoré z lavičky zložil na zem, aby si mohol sadnúť. Jeho spolužiak kopol do topánok a jedna z nich trafila môjho syna. Môj syn odkopol topánku preč. Jeho spolužiak potom priskočil k môjmu synovi a kopol ho dva razy do brucha. Je o hlavu vyšší a o desať kíl ťažší, takže išlo nerovné meranie síl. Môj syn sa snažil brániť, ale potom ho k mreži tlačil nielen útočník, ale aj ďalší chlapec. Spolužiaci ho pustili, chlapec zotrvačnosťou padol dozadu, potom začali doňho kopať. Rukami si chránil tvár, útočníci mu triafali predlaktie brucho a rebrá. Trvalo to iba necelé dve minúty a môj syn utŕžil približne 15 úderov. Ostatné deti sa iba dívali, do bitky sa nezapojili. Myslím si, že preto, lebo v triede vládne atmosféra strachu. Môj syn išiel za triednym učiteľom, ten mu povedal, že problém dorieši na druhý deň. Riaditeľka školy Juliana Nedbalcová o tom, čo sa stalo, ani nevedela. Keď som na druhý deň išiel do školy, dozvedel som sa od nej, že som vraj zanedbal výchovu svojho syna. Pravdupovediac, nepochopil som, čo tým myslela. Môj syn je vynikajúcim žiakom, je úspešný aj na súťažiach, stačí, keď mu iba skontrolujem úlohy, zaujímam sa o jeho problémy...“
J. Naďo trval na tom, aby v škole bitku a jej dôsledky riešili. No od riaditeľky a výchovnej poradkyne sa dozvedel iba to, aké to majú ťažké. „Pedagógovia sú aj na to, aby si s takým niečím vedeli poradiť. Vraj som mal prísť skôr, ak má syn so spolužiakmi problémy. No doposiaľ neprekročili únosnú mieru. Až teraz. Nemám pocit, že som niečo zanedbal. Násilie medzi deťmi sme do spomínaného prípadu nikdy nepreberali ani na rodičovskom združení, riešilo sa to iba so žiakmi a triednym učiteľom. Aj preto som trval na tom, aby konfliktných spolužiakov presunuli do inej triedy alebo špecializovaného zariadenia. Od riaditeľky som chcel, aby ma priebežne informovala o riešení situácie, ale dozvedel som sa iba to, že robili medzi žiakmi nezávislú anketu týkajúcu sa šikanovania. Takto som si riešenie tejto situácie nepredstavoval. Čo sa týka prípadu môjho syna, pedagógovia zanedbali niekoľko povinností – napríklad lekárske ošetrenie môjho syna,“ doplnil.
Vraj robia, čo je v ich silách
Riaditeľka školy Juliana Nedbalcová nám spolu s výchovnou poradkyňou Evou Kľačano-
vou, školskou psychologičkou Alexandrou Auxtovou a špeciálnou pedagogičkou Líviou Muntágovou povedali, že šikanovanie podľa nich nie je častým problémom ZŠ na Ulici A. Stodolu. No nevylúčili, že k nemu dochádza. „Tvrdiť, že dieťa v škole šikanujú a neoveriť si skutočnú situáciu, je zo strany rodiča veľmi nešťastný postup,“ povedala riaditeľka. „Rodič sa tak automaticky stavia do pozície žiaka, ktorý je na okraji kolektívu a ktorý je slabší a nevie sa presadiť, alebo ak treba, v skupine obrániť, lebo nemá kamarátov. Inou vecou je vmanévrovať vlastné dieťa do tejto situácie a neuvedomiť si, akého džina z fľaše vypúšťam.“
Ako to vyzerá s agresivitou žiakov v spomínanej škole? Keďže Juliana Nedbalcová nechcela pred ukončením vyšetrovania hovoriť o spomínanom chlapcovi a jeho kamarátovi, vyjadrila sa všeobecne. Väčšina chlapcov podľa nej nereaguje napríklad na urážky, vulgárne nadávky na rodičov alebo provokovanie podráždene alebo agresívne či bitkou. „Mám ale aj také skúsenosti, že mnoho otcov učí svojich synov reagovať na konfliktné situácie spomínaným spôsobom. Našou snahou je deti nielen učiť, ale aj vychovávať. Učíme ich, aby konflikty riešili konštruktívne a so sebaovládaním. Výchova je ale „behom“ na dlhé trate,“ dodala Juliana Nedbalcová..
Spomínaný prípad podozrenia zo šikanovania sa v škole pokúsili riešiť. Zvolali rodičovské združenie a hovorili o ňom. S presúvaním žiakov ale nesúhlasilo nielen vedenie školy, ale ani rodičia.
Polícia zistila, že prvý zaútočil poškodený
Podľa informácií Ľuboša Čunderlíka, zástupcu riaditeľa odboru skráteného vyšetrovania Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Martine, príslušník odboru skráteného vyšetrovania v Martine odmietol 14. marca oznámenie o podozrení z prečinu ublíženia na zdraví. Z vyšetrovania, vyjadrení poškodeného a podozrivých osôb mladších ako 14 rokov, ale ani
z výpovedí nezávislých priamych svedkov udalostí, lekárskych potvrdení a z vyjadrenia súdneho znalca z odboru zdravotníctva nevyplýva, že v spomínanom prípade došlo
k ublíženiu na zdraví. Neexistuje teda dôvod na začatie trestného stíhania ani na riešenie tohto problému ako priestupku. V prípade naplnenia skutkovej podstaty akéhokoľvek prečinu by polícia vec odložila kvôli neprípustnosti trestného stíhania maloletého páchateľa. Objektívne ale polícia zistila, že incident dokonca vyprovokoval Jozef N., ktorý najprv slovne a potom fyzicky napadol svojho spolužiaka, jedného z tzv. podozrivých. Najprv ho udieral dlaňami a päsťami do brucha a spolužiak sa útokom začal brániť a potom odvrátil priamo hroziaci a trvajúci útok. Druhý tzv. podozrivý sa snažil spolužiakov od seba rozdeliť a situáciu upokojiť, na čo Jozef N. reagoval opätovným útokom aj voči nemu.
Jozef Naďo, otec poškodeného oznámenie o výsledkoch policajného vyšetrovania v čase, keď sme písali tento článok, ešte nemal v rukách. Takže naň nechcel reagovať. Či naozaj „vypustil džina z fľaše“, ukáže čas a správanie detí v triede, v ktorej sa bitka odohrala.
Braňo Gregor