Masaryk prítomný v Martine

Český historik Jaroslav Opat priblížil prvého československého prezidenta ako filozofa dejín. Vyšiel pritom z konštatovania, že 20. storočie bolo storočím permanentných vojen, ktoré trvajú – s krátkymi, najviac 20-ročnými prestávkami – stále. Masaryk už 21 rokov pred vypuknutím 1. svetovej vojny videl jej nebezpečenstvo a varoval pred ním, lebo otázku Balkánu nepovažoval za lokálny, ale svetový problém, akým je dodnes. Vo vojnách 20. storočia vznikli také ideológie ako komunizmus, fašizmus a nacionalizmus, ktoré boli peklom pre ľudstvo. Masaryk nebol ani pacifista, ani revolucio-nár. Bol zástancom humanitnej demokracie a zdôrazňoval potreby riešiť problémy kompromisom, dohodami, nie krvavými vojnami. Hľadal syntézu, harmóniu jedinca a spoločnosti. Až do 1. svetovej vojny bol proti revolúcii, až keď Rakúsko-Uhorsko s Nemeckom nezačali vojnu, Masaryk sa usiloval presvedčiť dohodové mocnosti, aby povojnovú Európu usporiadali na základe demokracie. Veril, že humanitná demokracia je perspektívou nielen Európy, ale celého ľudstva. A to za predpokladu, že by demokraciu bolo možné budovať aspoň 30 – 50 rokov v mierových podmienkach.
Masarykova filozofia dejín je stále aktuálna, uznávajú ju vynikajúci znalci dejín a Masarykovo meno je známe v mnohých krajinách sveta. Len doma – a domovom mu bolo aj Slovensko (!) – je nedocenený a zabúdaný. Tento rok uplynie 70 rokov od jeho smrti (14. septembra 1937) a 7. marca uplynulo 157 rokov od jeho narodenia.
Opatov bezprostredný, živý a citovo podložený prejav vyvolal v publiku aktuálne pripomienky i otázky, ktoré autor zodpovedal. Náladu spomienkovej slávnosti pripravila v úvode príležitostná báseň o TGM v podaní Zuzany Bukovskej. Zora Frkáňová