Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Silné univerzity pre silnú Európu

(na okraj vystúpenia rektora Univerzity Komenského doc. PhDr. Františka Gahéra, CSc., pri inaugurácii nového dekana JLF UK v Martine doc. MUDr. Dušana Mištunu, PhD., mim. profesora)

Návšteva najvyššieho predstaviteľa alma mater na pôde jednej z fakúlt nie je všednou záležitosťou. Aj v piatok 23. marca išlo o nemenej významnú slávnosť ako o inauguráciu novozvoleného dekana Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. Pri takýchto príležitostiach preplnené auditórium pozorne počúva a hodnotí každú vetu, ktorá pri slávnostných príhovoroch zaznie. Nebolo tomu inak ani po odovzdaní fakultných insígnií ďalšiemu z našich dekanov. Rektor Univerzity sa dotkol aktuálnych tém.
Zdôraznil, že uplynulo 19 rokov od pamätného stretnutia rektorov európskych univerzít v Bologni, ktorí sa tam zišli pri príležitosti 900. výročia založenia najstaršej univerzity v Európe. Na tomto stretnutí v Bologni bola prijatá Magna charta universitatum, základný dokument európskych univerzít. V úvode Magny charty sa hovorí, že univerzity sú zdrojom kultúrneho, vedeckého a technického rozvoja ľudstva, že slúžia spoločnosti ako celku a že táto služba si, pochopiteľne, vyžaduje aj značné investície.
Skutočne univerzity prostredníctvom bá-dania a vzdelávania produkujú, preverujú, zhodnocujú a odovzdávajú kultúru? Je na všetkých univerzitách vzdelávanie a bádanie vzájomne neoddeliteľné a bádanie slobodné? A napokon – čo bráni tomu, aby sa univerzity dôraznejšie prejavovali ako strážkyne európskej humanistickej tradície? Aby unisono odsudzovali barbarské činy a viac dbali na rozvoj humanitných vied, spoločensko-vedného bádania? Rečník konštatoval, že výsledky činnosti našej univerzity v predchádzajúcom štvorročnom období napovedajú, že je na čo nadväzovať. UK so svojimi fakultami posilnila pozíciu lídra v oblasti vysokoškolského vzdelávania na Slovensku, a uchovala status národnej univerzity. Výsledky v oblasti vedy sú optimistické a hoci žiadna univerzita pre pomalú činnosť ministerstva školstva a akreditačnej komisie nie je na Slovensku de jure výskumnou univerzitou, rektor vyjadril hlboké presvedčenie, že Univerzita Komenského s výsledkami v oblasti vedy a výskumu ňou de facto je. Veď napríklad každý tretí absolvent najvyššieho stupňa štúdia – doktorandského svoje vzdelanie získal na UK.
V ďalšom pripomenul aktuálny cieľ Európy i Slovenska - a tým je budovanie spoločnosti založenej na poznaní. V tom istom čase však, žiaľ, platí, že Európa i Slovensko trpia obrovským únikom najcennejšieho, čím v tejto modernej dynamickej dobe disponujeme – únikom mozgov. Vedomostnú spoločnosť Slovenska však nemôžeme budovať len ako modernú firmu s cieľom získavať stále väčšie zisky v globálnom konkurenčnom prostredí. Pri nekončiacom sa hľadaní pravdy a spravodlivosti je rozhodujúci hodnotový rozmer spoločnosti.
Pre označenie ďalších problémov univerzít zazneli vyjadrenia Josého Manuela Barrosa: „Našou najvážnejšou starosťou je však nedostatočné financovanie našich univerzít. Ako dlho môžeme ešte očakávať, že budeme úspešne súperiť s ázijskými univerzitami, keď napríklad Južná Kórea míňa takmer 3 percentá svojho hrubého domáceho produktu na univerzity. Porovnajme to s Európou, ktorá bojuje o to, aby spolu naškriabala sotva o trochu viac ako 1 percento.“ (Na Slovensku je to len 0,8 % HDP!). Barosso ďalej povedal: „Ak však univerzity majú používať svoje obmedzené finančné zdroje čo najefektívnejšie, ak majú maximalizovať sociálnu návratnosť investícií spoločnosti, musia mať viac slobody riadiť sa samé tak, ako to pokladajú za správne! (Treba poznamenať, že na Slovensku pripadá na jedného študenta približne 2000 eur. Teda konkurencieschopného odborníka vychováme za štvrtinu, resp. osminu prostriedkov oproti severnej Amerike, čo je možné považovať za zázrak!)
Situácia v oblasti vedeckého výskumu je ešte horšia. Barosso potvrdil platnosť cieľa Lisabonskej stratégie pre túto oblasť: „Dohodlo sa, že sa treba držať zámeru zvýšiť celkovú európsku úroveň investícií do vedeckého výskumu na 3 %
HDP, pričom budú adekvátne rozdelené medzi investície verejné a súkromné. Daňové stimuly by sa mali používať na podporu súkromných investícií a verejným investíciám by sa mal umožniť väčší vplyv.“ Koniec citátu. Opäť možno smutne dodať, že na Slovensku je to iba 0,58 % HDP!
Vo svete sa vie, že investície do vzdelania, vedy a výskumu sú z dlhodobého hľadiska najefektívnejšie. Úloha najmä základného výskumu pri budovaní vedomostnej spoločnosti je rozhodujúca a univerzity môžu byť doslova genómom nielen rastu spoločnosti, ale aj jej skvalitňovania a hodnotového vyzrievania. Na tomto mieste je potrebné si opäť položiť otázku: Kto z vládnych predstaviteľov bral, či berie ciele Lisabonskej stratégie naozaj vážne? Tohoročný prídel štátnych dotácií pre vysoké školy je v zásade stagnačný a nepatrný nárast v absolútnych číslach, ktorý ani nestačí sledovať medziročný nárast HDP a inflácie, je iba zlomkom očakávanej zvýšenej podpory vysokoškolského vzdelávania, vedy a výskumu. Vedecko-výskumná práca na univerzite nie je individuálne či skupinové podnikanie. Výsledky tohto výskumu majú pôsobiť pre blaho spoločnosti. Ak sú do tejto činnosti zapojené súkromné firmy, podiely ziskov verejných a súkromných inštitúcií majú byť primerané ich finančným a intelektuál-
nym vkladom.
Ak si jednotlivci neoprávnene prisvojujú majetok, tak sa to nazýva krádež či neoprávnené obohacovanie. Ak sa to robí vo veľkom, tak sa to často skrýva pod maskovacími názvami, ako sú podpora podnikateľov či zahraničných investorov. Veľmi často je to sprevádzané morom či rakovinou spoločnosti, ktorou je korupcia. Podstata korupcie sa nezmení, ak ju budeme nazývať poradenstvo pri privatizácii alebo výber strategického partnera či personálny audit. Je prekvapivé, že sa nediskutuje napríklad o dani z dedičstva. Nie o dani z dedenia rodičovského domčeka, ale o dani zo stámilió-nových majetkov. Je nemorálne, ak majetok tých, ktorí rozkradli štátny majetok, môžu bez zaplatenia akejkoľvek dane a bez akýchkoľvek zásluh zdediť ich potomkovia a stať sa tak legálnymi vlastníkmi toho, čo vyprodukovali celé generácie našich predkov.
Nemenej podivný je aj iný fakt. Ak súkromná firma dostane na podporu svojho podnikania takmer toľko ako všetky vysoké školy na Slovensku za celý rok – pričom na vytvorenie jedného pracovného miesta je to rádovo viac ako jeden milión korún, tak by sme mali očakávať aj primeranú návratnosť. UK napr. viac ako zdvojnásobila počet svojich študentov pri zmenšení celkového počtu zamestnancov o viac ako dvadsať percent. Takú produktivitu nedosiahli žiadne firmy. Spomínané veľké firmy však v okamihu straty komparatívnej výhody lacnejšej pracovnej sily zo Slovenska odídu. Vysoké školy tu však zostanú. Nie sme krajina bohatá na suroviny, bohatí sme okrem krásnej krajiny nanajvýš na šikovných ľudí. A práve v ich harmonickom a trvalom vzdelávaní je naša perspektíva.
Je smutné, že niektoré ministerstvá či rozličné asociácie, zväzy a profesijné kluby sú ochotné šíriť demagógiu typu „automobilky nemajú dostatok inžinierov technických smerov, a preto treba zvýšiť podporu technickým študijným smerom“. V skutočnosti týmto fabrikám chýbajú s prepáčením dvojnohé roboty z radov zamestnancov s učňovským vzdelaním, ktoré vydržia pracovať 8 hodín postojačky pri páse za priemernú mzdu 12 tisíc Sk. Povedzme si pravdu: veď práve tí sú podstatou ich komparatívnej výhody a ich ziskov. Nie slovenskí inžinieri či výskumníci.
Na záver rektor Univerzity zosumarizoval svoje presvedčenia. V hierarchii našich úloh treba klásť do popredia ochranu a zveľaďovanie univerzálnych hodnôt demokracie a humanizmu, akademických práv a slobôd. Naša Univerzita nie je len jednou z mnohých. Predstavujeme referenčný bod vzdelávania, vedy a kultúry Slovenska. Obyvatelia tzv. starej Európy sa budú dobre dívať, kto to prichádza a čo prináša. Ak veríme, že nemôže byť pravdivá téza, že kde nie sú peniaze, tam nie sú hodnoty, tak potom aj malá krajina, akou je naša vlasť, sa môže stať aj pre veľkých a bohatých vzorom. Vzorom môže byť napr. slušný život slobodných ľudí v demokratickej a humánnej spoločnosti. A kto iný ako univerzita, ktorej podstatou je sloboda členov jej obce, ich spolupráca, hľadanie pravdy a pôsobenie na mladých s vierou, že tieto ideály uskutočnia, má povinnosť formulovať takéto ciele. Následnou povinnosťou je zžiť sa s nimi vo svojom vnútri a dokázať, že táto cesta je možná aj pre spoločnosť ako celok.
Ďakujeme Magnificencia, boli to slová, ktoré veríme, že tak skoro nezaniknú vo všednom hluku zbytočností.
Doc. MUDr. Katarína Adamicová,
PhD., mim. profesorka,
členka AS JLF UK

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 557
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 108
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 180
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 862
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 261
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 334
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 879
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 960
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 792
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 770
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.
Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra bude na celom Slovensku platiť zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce a zabezpečenia nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Už ste čítali?