Dôvodom na takéto úvahy je miliónová sekera, ktorú moderná sklenená budova ročne „vyprodukuje“. V minulých dňoch sa martinský primátor Andrej Hrnčiar stretol s architektmi, ktorí budovu naprojektovali. „Hovorili sme o riešení technických problémov budovy. Tým najzávažnejším je prehrievanie - teplota vo vnútri bežne dosahuje aj 40 °Celzia. Dohodli sme sa na zostavení komisie, ktorá navrhne rôzne varianty riešenia. Výsledkom jej práce by mala byť i kalkulácia finančnej náročnosti jednotlivých alternatív úpravy budovy,“ uviedol pre náš týždenník A. Hrnčiar. „Vždy som tvrdil, že demontáž Millenia je najkrajnejším riešením. O problémoch s touto budovou sa vie už piaty rok a nič sa s tým neurobilo. Ochota meniť niečo vznikla, priznám sa, že aj trochu účelovo, keď sme otvorili možnosť demontáže budovy. Táto informácia vyprovokovala diskusiu, čo pomôže nájsť východisko. Od svojej existencie Millenium vyprodukovalo stratu 5 miliónov Sk, poskladali sa na ňu všetci občania nášho mesta. Toto bremeno už nesmú ďalej znášať. Navyše, aj hygienici nám môžu zrušiť povolenie na prevádzkovanie budovy, lebo sú v nej neúnosné pracovné podmienky. Môže sa potom stať, že budeme mať
v centre mesta síce architektonický skvost za takmer 50 miliónov, no budú v ňom fungovať len mestské toalety,“ dodáva Hrnčiar.
Na tému možnej úpravy Millenia sme hovorili aj s jej tvorcami – architektmi Dušanom Maňákom, Richardom Lichým a Martinom Pavelekom. „Rokovanie s predstaviteľmi mesta Martin malo racionálny charakter, pričom hneď v úvode stretnutia bola samotná asanácia budovy zamietnutá. Dohodli sme sa, že na objekte treba odstrániť pretrvávajúce nedostatky, ktoré čiastočne komplikujú štandardné užívanie budovy. Týka sa to klimatizácie, vzduchotechniky a vykurovania, ktoré stále nespĺňajú projektované parametre. V čo najkratšom čase predložíme viacero variant technického riešenia, ktoré by sa prijali v prípade, že objekt aj po odstránení týchto nedostatkov bude z hľadiska užívateľského komfortu problematický,“ povedal nám Dušan Maňák, ktorý s nami komunikoval aj v mene svojich kolegov.“
V budove Millenia je počas letných dní neskutočné teplo. Pýtali sme sa na príčinu: „Treba si uvedomiť že ide o budovu, ktorá funguje na úplne inom princípe ako akákoľvek klasická murovaná alebo iná tradičnými technológiami postavená stavba. Znamená to, že je bytostne odkázaná na stopercentné fungovanie všetkých potrebných technológií,“ dopĺňa D. Maňák. Nové vedenie radnice architektom vyčítalo, že vraj v minulosti nesúhlasili s akýmikoľvek úpravami budovy Millenia. „Nie je to celkom pravda. V objekte sú napríklad pripravené kompletné rozvody vnútornej elektrickej inštalácie na ovládanie žalúzií vyvedené nad každým skleneným poľom fasády. Tie by mali byť súčasťou inteligentného systému budovy. K ich spusteniu do užívania vo finálnej fáze nakoniec nedošlo, pretože sme mali informácie, že systém vzduchotechniky a klimatizácie bude dostatočný na zabezpečenie užívateľskej pohody,“ konštatuje
D. Maňák, ktorý nám ešte v súvislosti so státitícovými stratami, ktoré budova vyprodukuje, povedal: „Objekt nikdy nebol projektovaný s cieľom primárneho - priameho finančného zisku. Dôležitá je jeho pozícia z hľadiska pešej zóny, ako i celého mesta. Svojimi funkciami má prispieť k rozvoju pešej zóny, jej obidvoch námestí a spolu s kvalitným ozvučením a osvetlením priestoru Divadelného námestia má zvýšiť kultúrny potenciál a možnosti mesta. Rôznorodé komerčné aktivity v objekte a jeho okolí majú umožniť sekundárny – nepriamy zisk mesta. Nepoznám štruktúru spomínanej straty, preto mi je ťažké ju komentovať.“
Roman Kopka