Dva góly „v priamom prenose“
Počas minulotýždňovej služby sme sa prostredníctvom telefónu informovali o priebehu zápasu medzi Sučanmi a Liskovou. V čase, keď sme sa spojili s Miroslavom Plžikom, šéfom sučianskeho futbalu, domáci viedli 2:1. Keď sme sa však lúčili, Sučany vyhrávali už 4:1. Počas necelých piatich minút, Tatran strelil dva góly a prakticky tak rozhodol o svojom víťazstve. Dá sa povedať, že sme v živom vstupe zaznamenali dva zásahy do čierneho, čo sa nám už počas zbierania informácií z futbalových ihrísk dlho nestalo a hneď sa nám aj lepšie písalo.
Vydesili sme sa
Jedného rána sme pri vstupe do redakcie zaregistrovali čosi zvláštne. Chvíľu sme nevedeli prísť na príčinu prečudesného pocitu, že niečo nie je tak, ako obvykle. Nakoniec nás omráčilo zistenie, že Braňo si urobil na pracovnom stole dôkladný poriadok. Všetko na ňom malo svoje mieste, nič nebolo len tak pohodené, zásuvky boli zasunuté, papiere úhľadne nakôpkované podľa dôležitosti, perá sa nepovaľovali, obrazovka počítača bola vyčistená, klávesnica sa ligotala, stolička bola zasunutá k stolu. Tak toto sme už dlho nevideli! Zľakli sme sa, či Braňo náhodou nepripravuje výpoveď. Ale nie – to ho len oslovila jar a jej posolstvo nového začiatku.
Miška má chlapa
Redakcia sa rozrástla o malé človiečatko. Pričinila sa o to najmä naša kolegyňa Miška Kováčová, ktorú poznali najmä tí návštevníci redakcie, ktorí si podávali drobnú a spoločenskú inzerciu. Namodro okatá Miška vo Veľkonočnú nedeľu priviedla na svet chlapčeka Maťka. Vážil 3 350 g a meral 51 cm. Obaja sa majú k svetu a obom prajeme sladký život.
Čas letí
Čas v redakcii vždy letí rýchlejšie ako inde. Zrýchlil najmä počas ostatných „krátkych“ týždňov. Museli sme šturmovať a radosti odkladať. Prešvihli sme preto aj Mirkine meniny. Bozkom a vystískaniu sa ale nevyhla. Všetko sme si všetci vynahradili až v minulom týždni. A tak po dlhých dňoch vyplnených pokrikmi: Ešte si to nenapísal! Pridaj! a No, konečne! sa po redakcii ozýval aj uvoľnený smiech.
(kp, vl)