Tradične sa tak stalo pod gestorským i ľudským vedením domácich divadelníkov s všadeprítomnou starostkou. V tomto ročníku iba dva súťažiace turčianske ochotnícke kolektívy sú pod svojimi originálnymi vtipne zvolenými súborovými názvami, známe nielen prvoaprílovo, ale už dosť dávno. DS Pišinger z Bystričky a Znievske rado/sť/dajné divadlo z Kláštora sa neinšpirovali dňom „vtipkárov“. Hra názvov divadiel, mien vybraných dramatických autorov aj inscenovaných textov však tentoraz korešpondovala s prvým aprílom a tak trocha zvádzala k zažartovaniu...
Na úvod ochotníckej súťažnej nedele vystúpil popoludní ako prvý hosť dievčenský tanečný súbor Shadow of music – ZUŠ Turčianske Teplice. Pod vedením choreografky Moniky Kajanovej sa belianskemu publiku predstavili tanečníčky v kategórii divadla mladých. Ich tohtoročná kreácia má názov Ružovo – čierny svet.
Pokiaľ ide o klasické turčianske divadelné súťaženie dospelých ochotníckych súborov, do tuhého išlo až okolo piatej podvečer. Vtedy sa predstavil „konkurenciou“ ostro očakávaný súťažiaci - Divadelný súbor Pišinger z Bystričky. Pišingerovci pracovali so svojím staronovým režisérom Braňom Matuščinom, dnes hercom nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Pre túto divadelnú sezónu sa rozhodli popasovať so slávnymi scénami z divadelných drám Wiliama Shakespeara. Inscenáciu uviedli pod názvom Hamlet – balada pre rýľ a motyčku. Predstavenie začali ako herecká kočovná družina. Kolektív sa nezaobišiel ani bez známych hosťujúcich hereckých posíl a tiež bez celkom čerstvých „novicov“, členov šermiarskych cechov. Nimi Pišinger posilnil, osviežil a omladil svoje rady. Zásluhou hry kolektívu, ale najmä viacerých výrazných jednotlivcov, ožívali svetoznáme postavy zo shakespearovských drám: kráľ Lear, Richard III. (pozoruhodný dramatický výkon inak výslovne komediálneho protagonistu), Rómeo a Júlia, Lady Macbeth (bezkonkurenčne skvelá Anna Sochorová, inak tiež známa herečka komédie), Hamlet, Othelo, Desdemona, Klaudius, Jago, Polónius, Prospero, Ofélia, Kráľovná, Šašo...
Herci z Bystričky sa svojou shakespeariádou podobrali na neľahkú úlohu – dokázať, že sú rovnako presvedčiví v divadelnej dráme či tragédii ako v rokmi osvedčenej komédii. Tá ich už preslávila a urobili si ňou také meno, že potvrdiť ho v inom žánri je úloha nanajvýš ťažká. Najmä, ak vo svojej najnovšej inscenácii tak trocha nedomyslene „zrezignovali“ na obe polohy. Situovanie dramatických scén (podľa ich svetového majstra) do prostredia potulnej hereckej skupiny ponúkalo rozohrať - kvôli inscenačnej vyváženosti hry - aj komediálne polohy hereckej kompánie. A to v súbore, ktorý na to má dlhoročnú tradíciu i osvedčený talent. Oceniť však určite treba energiu a vôľu, s akou sa podujali zahrať niečo celkom iné, ako sme od Bystričky u nás v Turci na regionálnej súťaži dospelých ochotníckych súborov v Belej-Duliciach tradične zvyknutí.
Divadelný súbor Znievske rado/sť/dajné divadlo pri Obecnom úrade Kláštor pod Znievom zvolil v línii svojej najlepšej ochotníckej tradície pre aktuálnu ochotnícku sezónu jemnú „lordskú“ komédiu slovenského excelentného dramatika Petra Karvaša Zadný vchod. Divadelne mimoriadne vnímavé a za mnohé „prehliadkové“ roky dobre podkuté belianske publikum prijalo kultivovanú komédiu na mierne „šteklivú“ tému so súhlasným porozumením. V inscenácii „hrá“ vyššia anglická spoločnosť lordov. Predstavenie prinieslo príjemné potvrdenie toho, že dobrému divadlu možno porozumieť, ak približuje ľudské problémy jasne a zrozumiteľne, bez falošnosti a pátosu. Na divadelnom javisku a v dobre zvládnutej hre sú problémy ľudí bez hraníc – v časopriestore. Kláštorskí ochotníci sa už na javisku v Belej predstavili v minulosti s podstatne „bláznivejšou“ komédiou. No práve na svojom a Karvašovom tohtoročnom Zadnom vchode potvrdzujú herci tohto súboru hereckú zrelosť a kultivovanosť. Rokmi pôsobenia v ochotníckom divadle – turčianskom i slovenskom - rastie do spoľahlivo presvedčivej, hodnotovo vyššej kvality. Zadný vchod vyznel v Belej ako kolektívne vycizelovaná súhra. Na javisku akoby ani nebolo veľkých a malých úloh, často oslnili práve tie z rodu tzv. „malých“. Karvašov Zadný vchod na znievsky spôsob sa hrá v účelne fungujúcej, premyslene jednoduchej a vkusne pôsobivej scéne, ktorá znesie vysoké estetické parametre.
Stručný súpis kvalít tohtoročného účinkovania Kláštorčanov na súťažnej prehliadke Turčianske divadelné dni 2007 by nebol kompletný bez vyslovenia dôležitého mena, hoci ich v skutočnosti je oveľa viac. Ťažko si predstaviť vznik inscenácie v Kláštore pod Znievom bez viacúrovňového zaujatia Igora Mikulu. Jeho starosťou je hľadať a vybrať hru, typovo zodpovedajúco ju obsadiť, vyškrtať text, viacfázovo nacvičovať s priateľmi, pevne a s nápadom stáť pri vzniku scénického návrhu (Ján Novosedliak) i realizácie scény, vybrať a schváliť kostýmy (s kolektívom), všetko režijne „nahodiť“ a zohnať si spoľahlivú odbornú pomoc pre záverečnú podobu hry (Ľuba Krkošková). A ešte si s chuťou a spoločne s ostatnými zahrať v divadelnom „kuse“ tú svoju postavu. To je určite aj na ochotného amatéra, dramaturga, herca, režiséra poriadne sústo.
TDD Belá–Dulice boli súťažou dospelých ochotníckych divadelných súborov v Turci aj pre túto sezónu. Aj preto tu opäť pracovala porota v zložení trojice Maroš Krajčovič, Zuzana Palenčíková a Martina Jesenská. Ich verdikt určil ako priamo postupujúceho na krajskú prehliadku do Námestova DS Znievske rado/sť/dajné divadlo pri OÚ Kláštor pod Znievom s hrou Petra Karvaša Zadný vchod, v réžii Igora Mikulu. Druhému súťažiacemu DS Pišinger pri OÚ Bystrička sa dostalo odporúčania na tú istú vyššiu postupovú súťaž v prípade, ak na Orave budú môcť dať z Turca priestor obidvom kolektívom. Pre poriadok treba uviesť, že bystričkovskému Hamletovi sa ušli dve ceny za ženský (Anna Sochorová) aj mužský (Adam Rechtorík) herecký výkon. V inscenácii Zadný vchod dostala cenu za ženský herecký výkon predstaviteľka Lady Elisabeth Drahomíra Panušková, inak v súbore viacero sezón hosťujúca Martinčanka.
Na záver smutné konštatovanie – už aj v Turci sa nám tragicky míňajú ochotnícke súbory dospelých. Ani domáci organizátori svoju inscenáciu nestihli pripraviť do súťaže na domácej pôde. Našťastie, aspoň tu sezónu zachránila nasledujúca veľkonočná nedeľa. Tunajší divadelníci zahrali v réžii Jozefa Abafiho komédiu Stanislava Stratieva Rímsky kúpeľ. K premiére Beľancov sa ešte vrátime.
Vlasta Kunovská
Snímky: Zuzana Dejčíková