Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

Andrej Hrnčiar: Som tímový hráč

V Martine žije desať rokov. Do metropoly Turca prišiel po štúdiu na Vysokej škole múzických umení. Do minuloročných volieb do samosprávy boli jeho svetom divadlo, rodina, rekreačný šport.

andrej hrnčiar V roku 2003 sa stal riaditeľom Slovenského komorného divadla v Martine a pod jeho vedením sa toto divadlo stalo organizátorom dnes už uznávaného divadelného festivalu Dotyky a spojenia. V primátorských voľbách prekvapivo porazil svojich favorizovaných protikandidátov. Je reprezentantom novej generácie ľudí v samospráve, ktorí nezaťažení politickou minulosťou ponúkajú nový pohľad na rozvoj mesta. Má za sebou prvých sto dní vo funkcii. Aké boli a čo z nich vyplýva pre budúce fungovanie mesta – aj o tom je náš rozhovor s martinským primátorom Andrejom Hrnčiarom.
Ste primátorom mesta, ktoré v dejinách Slovákov, Slovenska či v kultúre v najlepšom význame slova znamenalo veľa. Vnímate to ako bremeno, zodpovednosť, výzvu? Čo najviac?
Určite je to veľká výzva, ale zároveň aj veľká zodpovednosť. Pociťujem to pri každom, najmä závažnom rozhodnutí. Primátor je ale len jedno koliesko v súkolí, ktoré musí dobre fungovať. Na kľúčové kroky nie som sám, radím sa s odborníkmi, s ľuďmi, ktorých akceptujem, pretože vo svojej profesii dosiahli veľa, a ktorých názor má hodnotu. V Martine sa vždy tvorili dejiny a ja sa chcem za dôveru vo voľbách poďakovať voličom aj tak, že spolu s tímom svojich spolupracovníkov budeme robiť také kroky a také rozhodnutia, po ktorých Martin aj pre budúcnosť zostane mestom s pozitívnym odkazom pre Slovensko.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď hodnotíte spätne prvých sto dní vo funkcii primátora, čo vás v pozitívnom a čo v negatívnom zmysle slova zaskočilo alebo prekvapilo?
Určite to bolo najrýchlejších a najdynamickejších sto dní v mojom živote. Nemuseli byť také. Mohol som aj pokračovať v zabehnutom režime, vo zvykoch a v systéme práce, ktorý na úrade plynul svojím tempom. Do volieb som ale išiel so sľubom, že sa na mesto pozrieme inými očami. Chcelo to zmenu a na tej zmene intenzívne pracujeme od prvého dňa, ako som si sadol do primátorského kresla. Najviac som sa obával spolupráce s mestským zastupiteľstvom. Ľudia, ktorí mali skúsenosti zo samosprávnej politiky, prorokovali, že zloženie zastupiteľstva je katastrofálne, že je tam veľa nezávislých poslancov, čo skomplikuje dohody, že sa mi bude pracovať veľmi ťažko. Opak bol pravdou. Príjemne ma prekvapila snaha poslaneckého zboru pracovať konštruktívne a až na malé výnimky je to práca zmysluplná. Pozitívne ma prekvapil aj prístup poslancov k mojej osobe. Ktovie, možno je to aj tým, že sa zmenil prístup primátora k nim. Funguje vzájomná synergia. A ako počúvam občanov, oceňujú to.

Skryť Vypnúť reklamu

A negatívna skúsenosť?
Nechcem sa už vracať do minulosti, treba sa pozerať dopredu. Ale dobre, ak chcete odpoveď, tak ľudsky som bol sklamaný z toho, že bývalý primátor nezvládol svoj odchod z funkcie. Nedostali sme ani šancu spolupracovať, boli tu invektívy voči novému vedeniu a od prvého dňa môjho nástupu sme museli na úrade riešiť veci, ktorým by sme sa za normálnych okolností vôbec nemuseli venovať. A negatívne ma prekvapilo aj to, že informácia o dobrej finančnej kondícii mesta, ktorú sme dostali na ustanovujúcom zasadnutí mestského zastupiteľstva v decembri minulého roku, nebola pravdivá.

Ako vás prijal kolektív úradu? S obavami, alebo ústretovo?
Určite tu bol aj nejaký strach a napätie. Bolo to celkom prirodzené. No myslím si, že som dokázal, že nie som žiadny hazardér, ktorý vyhadzuje ľudí a robí neunáhlené personálne zmeny. Potvrdzuje to aj fakt, že tu zostala sekretárka, hoci je to post, ktorý sa po zmene vedenia zvykne preobsadzovať. Je to profesionálka, s ktorou sa dobre spolupracuje, svoju prácu robí stopercentne, nebol dôvod na výmenu. Uznávam, isté obavy pretrvávajú v súvislosti s prebiehajúcim auditom, ale ak aj dôjde k zmenám, ľudia, ktorí pracujú zodpovedne a tvorivo, sa obávať nemusia.

Skryť Vypnúť reklamu

V krátkodobom horizonte vašich predvolebných ambícií bolo päť priorít. Postupne sa k nim dostaneme, no predtým by sme si mohli povedať, či ste našli na pracovnom stole aj iné, ktorým ste sa museli prednostne venovať?
Tých päť – reštrukturalizácia úradu, stanovenie priorít mestskej polície, nastolenie právneho stavu, zriadenie poradného orgánu a informatizácia mesta – malo naozaj prioritu. No paralelne sme sa pustili aj do perspektívnych úloh. Riešili sme napríklad prepojenie horúcovodu na Priekopu, aby sa stihla sezóna a ľudia v tejto časti mesta neplatili za kúrenie viac ako v iných častiach mesta, pracuje sa na získavaní investorov a na príprave investičných akcií, ktoré posunú rozvoj mesta. Ideme už na plné obrátky.

Vašou ambíciou pri nástupe do funkcie ale bolo aj predsavzatie urobiť hrubú čiaru za minulosťou. Prečo sa tak nestalo?
Nešlo to preto, lebo sme neustále konfrontovaní zo strany bývalého vedenia. A ak sme konfrontovaní, musíme reagovať. Naozaj ma to ľudsky mrzí, lebo na prácu som sa tešil a domnieval som sa, že spolupráca s bývalým vedením bude možná. Minimálne nás mali upozorniť na to, že sú tu problémy – faktúry, zákazky, zmluvy, súdne spory - ktorým sa treba venovať. Nič také sa nestalo. Naopak, pri inaugurácii nás ubezpečovali, že financie i majetok mesta sú v dobrom stave. Štyri mesiace vo funkcii ma utvrdilo v presvedčení, že ak v západných demokraciách je zákonom dané, že optimálnou lehotou na výkon verejnej funkcie sú dve volebné obdobia, tak tam asi dobre vedia, prečo takýto zákon majú.

Takže tie desiatky miliónov na mestskom účte, o ktorých hovoril exprimátor Stanislav Bernát počas rozlúčkovej reči, slová o stabilnom rozpočte a mestskom majetku, sa ukázali byť ilúziou?
Tých dvesto miliónov, ktoré spomínal, vlastne odišlo z veľkej časti na úhradu faktúr, splatných k 31. decembru minulého roka, a zvyšok boli prostriedky viazané na školstvo a iné záväzky. Takže na rozvoj mesta vlastne nezostalo takmer nič. No, nedramatizoval by som to. Lebo pravda je, že Martin nie je tak úverovo zaťažený ako iné slovenské mestá. No faktom je aj to, že sú tu faktúry i záväzky v desiatkach miliónoch korún, ktoré nie sú kryté rozpočtom. Stopli rozvoj mesta a iné aktivity, ktoré by mu prospeli.
No predsa len, čo si na výsledkoch práce vášho predchodcu ceníte? A čo určite z jeho štýlu práce nechcete a nebudete akceptovať?

Čo sa týka rozvoja mesta, ťažko sa mi to hodnotí. V Martine žijem desať rokov, zažil som len jedného primátora a nemôžem porovnávať. No ako bývalému riaditeľovi divadla mi pomáhal. Aj divadlu, aj kultúre všeobecne. V tejto oblasti môžem hodnotiť prínos bývalého vedenia mesta pozitívne. Osobne s ním negatívnu skúsenosť nemám.

A ako primátor?
Nemôžem byť objektívny, lebo vidím, že rozvoj mesta je zabrzdený niektorými nesprávnymi rozhodnutiami z minulosti.

A štýl práce?
Určite nechcem praktizovať autoritatívne rozhodnutia, nespoluprácu s mestským zastupiteľstvom, ktorá vyvrcholila do osobných urážok a invektív. Priebeh rokovania poslancov musí byť dôstojný, musí mať vážnosť. Ja si vážim každého poslanca, aj toho, ktorý som mnou nespolupracuje. Je to jeho právo, rešpektujem to, lebo bol právoplatne zvolený. Nemôže sa v budúcnosti stať to, že ak trebárs lekár vystúpi k nejakej téme, bude uzemnený slovami: „Ty si lekár, ty sa do toho nerozumieš, ty sa nevyjadruj!“ Chcem praktizovať slušnosť a maximálnu komunikáciu s poslaneckým zborom i odborníkmi, chcem počúvať aj iné názory. Rozhodnutie je síce mnohokrát na mne, ale ja netrpím pocitom, že viem všetko. Nechám si poradiť aj od tých, ktorí vedia viac.

Tieto predsavzatia sú pod okamžitou kontrolou cez priame prenosy z rokovaní poslaneckého zboru. Máte už aj ohlasy?
Mám pozitívnu spätnú väzbu, a to ma teší najviac. Nerád sám hodnotím svoju prácu, lebo ešte budú situácie, keď ju budú hodnotiť iní. Ale som veľmi rád, že aj obyčajní ľudia zaregistrovali viditeľnú zmenu v štýle nielen mojej práce, ale aj v štýle práce celého zastupiteľstva. Nie je to veľká veda, treba sa len držať rokovacieho poriadku, v ktorom sa uvádza, že predseda schôdze nemôže komentovať. Riadim sa ním. No úprimne – bál som sa tých zastupiteľstiev. Nemal som skúsenosť, nebol som ani poslancom. Ukazuje sa ale, že to je výhoda. Nie som zaťažený minulosťou a mohol som začať od nuly. Aj poslanci to vnímajú ako šancu na korektnú spoluprácu.

V komunikácii s médiami tesne po nástupe do funkcie ste uvádzali, že nebudete robiť plošné personálne výmeny, ale každému z vedúcich pracovníkov dáte možnosť na obhajobu ich práce. Niektoré výmeny sa už uskutočnili. Budú aj ďalšie? Uvažujete aj o zmenách v štruktúre organizácií zriadených mestom?
Sme vo fáze záverečných rokovaní s firmou, ktorá na úrade robí organizačno-procesný audit. Nebudem sa vyjadrovať k záverom, lebo by to bolo v tejto chvíli predčasné. No už teraz je možné povedať, že dôjde k zníženiu počtu odborov, a tým aj riadiacich pracovníkov. Za štyri mesiace vo funkcii už mám obraz o činnosti jednotlivých manažérov a odborov, určite nebudem robiť unáhlené rozhodnutia a určite nebudem odvolávať ľudí preto, že sú známi z minulosti. Po ukončení auditu sa bude prehodnocovať aj účasť mesta v privátnych spoločnostiach, analýzou prejdú aj organizácie zriadené mestom. Prvoradým kritériom pre ich budúcnosť bude efektivita ich činnosti a hospodárenie s financiami. Prednostne sa budeme zo známych dôvodov venovať Správe športových zariadení mesta a spoločnosti Turiec, ktorá je v strate.

Už v čase pred voľbami ste prezentovali názor, že mestská polícia by mala mať iné priority svojej práce. Čo konkrétne ste mali na mysli a ako sa tieto predstavy v súčasnosti napĺňajú?
Som toho názoru, že v činnosti mestskej polície by nemala prevažovať represia nad prevenciou a miestom pre jej aktivity by nemala byť len centrálna zóna. Mojou ambíciou je, aby sa jej činnosť výraznejšie orientovala na mestské časti a aby sa venovala tomu, čo občanov trápi najviac – nezodpovední psíčkari, vandalizmus, verejný poriadok... Nový náčelník, ktorý v tomto mesiaci nastupuje do funkcie, pozná tieto priority a venoval sa im aj v projekte, ktorým ašpiroval na toto miesto v konkurze. Budem vyvíjať potrebný tlak na to, aby práca polície neskĺzla do zaužívanej rutiny a aby policajti viac komunikovali s poslancami. Tí najlepšie vedia, čo treba v mestských častiach prednostne riešiť.

Parkovanie, pokuty, „papuče“ – to boli najčastejšie fenomény stretov: občan - policajt. Mnoho Martinčanov kritizovalo spoluprácu polície s privátnou firmou pri vymáhaní pokút za nesprávne parkovanie. Zmení sa to?
Nechcem robiť unáhlené vyhlásenia, ale určite sa bude spôsob aj miera využitia parkovacieho systému prehodnocovať. V tejto chvíli neviem povedať, ako to dopadne. Ale aj preto budeme riešiť budúcnosť akciovej spoločnosti Turiec, ktorá dnes parkovací systém zastrešuje.

Za takmer štyri mesiace vášho pôsobenia na radnici sa medializovalo viacero káuz, ktoré by mohli ohroziť ďalšie fungovanie mesta. Máme na mysli okrem už známych problémov so zmluvami pri rekonštrukcii zimného štadióna a v priemyselnom parku, ďalej s kauzou hlavného kontrolóra, so stavebným povolením pre výstavbu lyžiarskeho strediska na Martinských holiach a podobne, najmä šíriace sa obavy z uplatnenia zmenky, o ktorej by mal rozhodnúť Najvyšší súd SR. O čo ide?
Čo sa týka káuz, ktoré ste vymenovali, bolo potrebné verejne o nich hovoriť. Každý manažér si po nástupe na nové pracovisko uprace pracovný stôl, urobí inventúru, aby vedel, čo má riešiť. Stalo sa tak aj po mojom nástupe do funkcie. Problémy sme pomenovali, venujeme sa im, máme východiská, ideme dopredu. To je podstatné. Čo sa týka zmenky – je to vážna vec. Dostala sa do rúk správkyni konkurznej podstaty, ktorá sa zaoberá konkurzom akciovej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole a snaží sa ju predať. So zmenkou sa obchoduje a mesto o tejto situácii dostalo informácie v tomto roku, v čase, keď v tlači bol uverejnený inzerát o tom, že sa predáva a že sa o ňu zaujímajú viaceré finančné skupiny. Základom pre vznik zmenky je niekdajší spor mesta s akciovkou Lyžiarske stredisko Martinské hole, ktorá si žalobou na súde uplatňuje voči mestu zaplatenie dlhu za nezavkladovaný majetok vo výške 103 miliónov korún. S úrokmi táto suma dnes predstavuje okolo 300 miliónov korún. Spor o tom, či táto požiadavka je oprávnená, je dnes na Najvyššom súde SR.

Krátko po nástupe do funkcie ste zriadili Kolégium primátora mesta Martin. O čom ste už s osobnosťami, ktoré sú jeho členmi, hovorili, čo ste riešili?
Už som spomenul, že kľúčové rozhodnutia rozvoja mesta chcem robiť aj po diskusii s autoritami tohto mesta. Manažéri ako Alexander Lilge, Milan Novotný, Tibor Kočvara, Dušan Katučšák, lekár a pedagóg Ján Danko požívajú verejnú vážnosť a ich názor je pre mňa zaujímavý. Keď som ich oslovil na spoluprácu, zareagovali pozitívne. V priebehu dvoch týždňov zorganizujem prvé stretnutie a kolégium začne fungovať. Budeme hovoriť o problémových témach, o vízii mesta, kolégium bude mať prístup k materiálom a jeho členovia budú mať právo zaujímať stanoviská k nim, ktoré budú mať pre mňa odporúčajúci charakter. Je otvoreným orgánom a postupne doň budú pribúdať ďalšie osobnosti podľa tém, ktoré sa budú otvárať.

S veľkým ohlasom sa stretlo predstavenie bezplatného internetu v Martine. Aký je záujem občanov o túto službu?
Od začiatku som to vnímal ako ústretový krok predovšetkým voči sociálne slabším rodinám mesta, pre ktorých sú pravidelné poplatky za internet zaťažujúcou mesačnou položkou v rodinnom rozpočte. Od zavedenia bezplatného internetu je o túto službu záujem. Posledné čísla hovoria o 600 nových klientoch.

Nie je štandardné, aby verejný činiteľ stál na čele komerčnej iniciatívy súkromnej firmy tak, ako to bolo v súvislosti so spoločnosťou, ktorá je lídrom bezplatného internetu v Martine. Nemáte s tým problém?
Keď som sľuboval túto službu v kampani, nebol som verejným činiteľom. Chcel som zaujať témami, ktoré by oslovili ľudí a internet bol jednou z nich. Samozrejme, že som po nástupe do funkcie riešil túto dilemu, ale zároveň som chcel splniť sľub, ktorý som dal voličom. Keďže to mesto nestálo ani korunu, mám pocit, že som neporušil žiaden zákon či etickú normu. Pozitívom nakoniec je aj to, že zareagovala aj ďalšia firma, ktorá ponúka v Martine bezplatný internet a má takisto svoju prezentáciu na webovej stránke mesta.

V kampani mnohí voliči ocenili váš spôsob komunikácie s občanmi prostredníctvom internetu. Ako komunikujete s občanmi teraz?
Je pravda, že počas uplynulých týždňov nebolo veľa príležitostí na komunikáciu s občanmi, lebo to nedovoľoval neustály kolotoč rokovaní a stretnutí. V súčasnosti sa pripravuje moja nová webová stránka, vrátim sa k nadviazanému dialógu s občanmi. Samozrejme, kto prejaví záujem o stretnutie, dostane termín, rád si občanov vypočujem aj osobne.

Je pravda, že vedenie mesta uvažuje o sťahovaní z budovy úradu?
Nie, určite nie. Je to asi bublina. Uvažujeme ale o technickej a organizačnej ochrane sekretariátu. Tento trakt je verejne prístupný, denne sa stane, že nás obťažujú asociáli, pýtajú od nás peniaze, mnohokrát sú pod vplyvom alkoholu, obťažujú ľudí, ktorí sem chodia rokovať, chcú, aby sme ihneď vyriešili ich existenčný problém a podobne. Už tu zasahovala viackrát polícia. Chceme vytvoriť v budove taký režim, aby sa podstatná časť stránok vybavila v klientskom centre na prízemí a na jednotlivé odbory sa budú dostávať len ľudia, ktorí majú dohodnuté stretnutia.

Primátorský post je viac o výčitkách a kritike ako o pochvalách. Už ste si ich užili? Čoho sa týkali?
Začínam si zvykať. Sú tu narážky na moje súkromie. Mám nové auto, niekomu sa nepáči, že drahé. Odpovedám, že som si ho kúpil za svoje, môj plat je verejne známy a je to plat, z ktorého si môžem dovoliť platiť aj vyššie splátky. Negatívne ohlasy som zaregistroval aj na možnosť demontáže Millenia. Priznám sa, že túto možnosť som zverejnil s určitým zámerom. Išlo mi o vyvolanie diskusie, čo s budovou, lebo hrozilo, že nám hygienici nepovolia užívať ju. Zatvárať oči nad tým, čo s ňou bude a prevádzkovať ju za drahé peniaze – to nebola cesta, s ktorou by som súhlasil. Dobre, že sme diskusiu vyvolali. Okrem iného sa nám ozvali z viacerých firiem a ponúkajú nám technické riešenia úpravy budovy. Čas okolo nej už neplynie len tak. A pochvaly? Budem sa opakovať – ale tie najčastejšie sa týkajú zmeny práce mestského zastupiteľstva.

Ako vnímate ambíciu mesta uchádzať sa o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013? Ako sa chcete vy osobne do tohto projektu zapojiť?
Keďže nemôžem byť členom pracovného tímu, ktorý pripravuje projekt pre prihlášku, budem celé to snaženie zastrešovať, vytvárať pozitívny lobing v prospech mesta, zlepšovať jeho imidž, vytvárať priestor pre celoslovenské akcie, ktoré sa na jeho teritóriu môžu organizovať, aby sa tak vytvorilo viac možností, ako o meste písať, informovať v pozitívnom svetle. Ideme do toho s plnou vážnosťou, nielen preto, že sa to Martinu patrí.
Mnohokrát sa v súvislosti zo Zákonom o Martine hovorí, že ho možno naplniť len priamym prepojením na štátny rozpočet. Len tak? Alebo je rozvoj mesta v súvislosti s jeho historickým poslaním aj vecou kultúry vzťahov, akejsi povinnosti ľudí v ňom byť aj napriek okolnostiam tými, ktorí vo svojej práci ponesú štafetu historickej povinnosti ďalej? Ak áno, poznáte recept, ako to dosiahnuť?
Nemám taký recept. Ale súhlasím, že musíme byť kultúrni vo všetkých oblastiach. A že kultúra vzťahov, práce, postojov a podobne musí vychádzať od reprezentantov mesta. Pokiaľ občania neuvidia kultúru vo všetkých súvislostiach od svojich zvolených zástupcov, prečo by sme my mali očakávať, že budú kultúrni oni? Veď aj odlišný názor sa dá prezentovať slušne, bez invektív a hnevu. Tým, že sme začali kultúrne rokovať, je šanca, že to bude mať odozvu. A čo sa týka finančnej podpory zákona zo strany štátu, už som podnikol určité kroky, ktoré by mohli viesť k úspechu aj v tejto veci.

Sto dní je len prológom celého štvorročného funkčného obdobia. Aké sú plány rozvoja mesta v perspektíve? Má mesto na viac, ako len na bežné financovanie jeho funkcií?
Z dlhodobého hľadiska mám dva ciele. Určite by som chcel, aby sa vybudoval priemyselný park, lebo nové investície sú základom pre nové pracovné príležitosti a lepší život občanov. S tým súvisí aj rozvoj turistického ruchu, predovšetkým Martinských holí, ktoré sú najväčším štartovacím impulzom aj pre iné aktivity v cestovnom ruchu na území mesta a v jeho okolí. Mám ambíciu získať pre spoluprácu prevádzkovateľov lyžiarskych stredísk v regióne, aby sme mohli spoločne vystupovať vo vzťahu k európskym inštitúciám a k možnostiam získať peniaze pre rozvoj.

A na záver. Už ste „hrali“ aj vo funkcii primátora? Kedy?
Ak máte na mysli masku, tak to nie. Nenosím ju. Masku nosia politici a ja sa za politika nepovažujem. Ľudí nedelím podľa politického trička, viem sa rozprávať s každým, nepretvarujem sa a dopredu nikoho nezatracujem. No zručnosti, ktorými sú herci spravidla vybavení, občas využívam. Herec musí byť pripravený v každej situácii na improvizáciu, musí reagovať tak, aby nepokazil hru. A táto schopnosť sa mi už neraz zišla. Divadlo ma naučilo aj nevyhnutnosti pracovať s ohľadom na druhého. Som tímový hráč a práve vo funkcii primátora sa mi potvrdilo, že takýto post nielenže potrebuje podporu tímu, ale je nevyhnutné, aby sa tu aj formoval. To, čo radnica robí, aké impulzy odtiaľ vychádzajú, nie je o osobe primátora, ale aj o jeho schopnosti pracovať s dobrým tímom. Môžem byť v médiách, môžem byť na čele rôznych aktivít a projektov, ale bez ľudí za sebou neurobím nič.

Opustili ste už nadobro divadlo, alebo vás ešte uvidíme na jeho doskách?
Dohrávam ešte niektoré predstavenia a nevylučujem, že v budúcnosti si nezahrám. Nedá sa to naplno, nebolo by to fér ani k divadlu, ani k mestu. Moja priorita je teraz mesto a ak bude zabehnuté tak, že si vo svojom osobnom voľne dokážem niečo individuálne naskúšať, tak hrať budem. Zatiaľ je moje miesto na radnici.
Viera Legerská

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 181
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 389
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 800
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 546
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 364
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 253
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 312
  8. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 265
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 186
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 135
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Krádež v dedine prekvapila

Neznámy muž si do svojho auta naložil celkom novú zbernú nádobu na kuchynský odpad.

Neznámy muž ukradol na Bystričke novú smetnú nádobu na kuchynský odpad.

FOTO: Ako Martin porazil Topoľčany

V šesťbodovom súboji Martinčania v piatok zdolali Topoľčany 4:1 a upevnili si tak druhé miesto v tabuľke. Dnes o 18. h hrajú naši v Dubnici.

Ľadová plocha v Tepliciach potrebuje prekrytie, mesto zháňa peniaze

Zatiaľ mesto investuje do údržby súčasnej infraštruktúry.

V Tepliciach by chceli prekryť ľadovú plochu.

Aké mená sa vlani najčastejše dávali detičkám v Martine? Tu je odpoveď

Najviac pribudlo Martinov, Michaleov, Matejov, ale i Michael, Zuziek či Nel.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

V Topoľčanoch začali s očkovaním

Topoľčianska nemocnica začala s očkovaním svojich zamestnancov. K 15. januáru zaočkovala spolu 320 ľudí – zamestnancov nemocnice a ďalších zdravotníkov z mesta Topoľčany.

AKTUALIZOVANÉ o 16.31

Rady pred odbernými miestami v Nitre sa skrátili, mnohých vybavili bez čakania

V meste je otvorených o päť odberných miest viac ako pred týždňom.

Už ste čítali?