Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky
MARTINSKÍ VOJACI SPOMÍNAJÚ NA MIEROVÚ MISIU V IRAKU

Dva odlišné svety

Vojaci z Práporu okamžitej reakcie, ktorí sa zúčastnili na mierovej misii v Iraku, majú na túto krajinu ešte živé spomienky. Hovorili sme s dvoma z nich, s Jaroslavom, ktorý bol vodičom špeciálnej opancierovanej vojenskej zdravotníckej sanitky, a Štefanom

, veliacim poddôstojníkom skupiny ochrany. Ako nám povedali, obidvaja odišli do Iraku kvôli kolektívu, získavaniu skúseností a samozrejme, aj kvôli tomu, aby si zarobili. Pôsobili v meste so 400-tisíc obyvateľmi Ad–Diwaniyah, medzi historickými mezopotámskymi archeologickými náleziskami Nippur a Kiš. V lete sa tu teploty pohybovali až do 60 stupňov Celzia a v zime niekoľkokrát klesli v noci na tri až päť stupňov pod nulu. Ak sa k týmto extrémom pridá nepríjemný púštny vietor alebo bahno, ktoré na topánkach stvrdne na betón, je viac ako jasné, že pre Európanov sú to úplne odlišné podmienky, než aké poznajú doma.
Zmenená krajina i ľudia
Naviac, v krajine, ktorou každý deň otriasa terorizmus, je život zahraničných vojakov prakticky stále ohrozený. Štefan bol v Iraku prvý raz. Jaroslav bol už predtým na mierových misiách v Albánsku, Kosove, Kuvajte a v Iraku bol v roku 2003. Povedal nám, že teraz bola úplne odlišná situácia. „Irak som už poznal z času, keď sme do tejto krajiny vyrážali z Kuvajtu s humanitárnou pomocou. Pre miestnych obyvateľov sme vtedy vozili v rámci česko-slovenského vojenského kontingentu pitnú vodu. Ale teraz je v Iraku občianska vojna. Napríklad v Kosove majú vojaci mierových misií relatívny pokoj, iba občas sme sa tam stretli s nejakými demonštráciami,“ hovorí Jaroslav.
„Na misii v Iraku sme museli byť neustále v strehu. Každú chvíľu, dokonca aj v kempe, nám hrozilo nebezpečenstvo. Dobre sme vychádzali s nomádmi, ktorí žili na púšti svojím tradičným spôsobom života a správali sa k nám pohostinne. Samozrejme, na návštevu sme k nim nemohli chodiť, ale informovali nás o podozrivých ľuďoch. Situácia civilistov je v Iraku katastrofálna. Videli sme tam špinavé a hladné deti. No žiadny vojak to nemôže brať ako jeho osobný problém, lebo inak by tam nevydržal. Ak by som mohol, opäť by som sa do Iraku vrátil, napriek riziku. Myslím si, že som sa ako vojak veľa naučil. S irackou armádou sme mali dobré vzťahy, ktoré boli založené na profesionálnej úrovni v rámci našich služobných kontaktov. Náš život a život radových Iračanov bol ale úplne odlišný. Sú to dva rozdielne svety,“ pokračoval Štefan.
Domorodci? Veľká neznáma
Z poznatkov Jaroslava a Štefana vyplýva, že časť ľudí v Iraku podporuje terorizmus, lebo ho berú ako svätú vojnu, alebo sú
k jeho podpore nútení teroristami. Ak chcú, aby sa ich rodinám nič nestalo, musia robiť, čo od nich teroristi požadujú. V Iraku je ale veľmi veľa ľudí, ktorí sú proti terorizmu. Ich prvoradou starosťou je prežiť. Žiaľ, naši vojaci o názoroch miestnych ľudí na situáciu v krajine počas pobytu v Iraku nič nevedeli, lebo neovládali arabský jazyk. Nevedeli čítať tlač, podobné to bolo s televíziou a rozhlasovými stanicami. Mohli síce sledovať saudskoarabskú spravodajsky zameranú televíziu „Al Džazíra“, sledovať nejaké hudobné televízne stanice, ale aj tak z toho nič nemali. „Američania vydávajú
v Iraku vlastné noviny, v ktorých sa píše o koaličných vojenských silách. Tieto noviny sú zamerané na spravodajstvo, píše sa v nich, aké operácie prebiehali, aké boli v nich straty vojakov, koľko teroristických útokov sa uskutočnilo a koľko mŕtvych a zranených pri nich zaznamenali... V týchto novinách sa písalo aj o tom, kde postavili nejakú školu, ktorý štát poskytol Iraku techniku a o podobných udalostiach. Samozrejme, existovali aj stanovené informácie, ktoré sme museli vedieť a tie sme sa vždy dozvedeli. Inak sme si pozerali filmy na videokazetách a DVD a dôležitým zdrojom informácií bol pre nás internet. Informácie pre naše služobné potreby boli podrobné. Napríklad o predpokladaných útokoch teroristov alebo o sviatkoch, počas ktorých sa dali očakávať aj nepokoje. Boli to informácie vojenského charakteru, ale o politickom vývoji v Iraku sme toho veľa nevedeli,“ vysvetlil nám Štefan situáciu, v akej žili slovenskí vojaci.
Všadeprítomný vplyv islamu
S Jaroslavom sa zhodli, že rozhodujúci vplyv na irackú spoločnosť má islam. Ale aj ten má rôzne smery. Napríklad suniti boli proti poprave Saddáma Husajna, lebo k nim patril, ale šíti, tí jeho popravu oslavovali a strieľali do vzduchu oslavné salvy. Hovorilo sa, že keď popravia Husajna, v Iraku sa začne skutočné peklo, ale vôbec to nebola pravda. Nič mimoriadne sa nestalo a útoky sa nezintenzívnili.
„V Iraku sú aj kresťania, ale so žiadnou kresťanskou komunitou sme sa nestretli. Islam je v Iraku zákonom, ktorý zasahuje do všetkého. Na Slovensku je zákon daný štátom a podľa toho sa riadi spoločnosť, ale v Iraku všetko dianie určuje moslimské náboženstvo. Je to niečo také, ako keby na Slovensku celá spoločnosť musela dodržiavať desatoro Božích prikázaní. Pre nás je takýto postoj fanatizmom, ale pre nich je to normálne. Vedeli sme, že ak nejaký moslimský duchovný verejne podporoval teroristické útoky, vedeli sme, že sa zintenzívnia. Ak ho uväznili, iracká verejnosť žiadala jeho prepustenie. Iračanov od detstva učia, že Korán je najsvätejšia kniha, že sa musia obetovať, preto sa niektorí v mene Alaha obetujú. Boli zvyknutí na diktatúru a dá sa povedať, že niektorí ju vnútorne potrebujú. Demokraciou je pre nich dodržiavanie Koránu,“ dodal Štefan.
Potraviny pod kontrolou
Dozvedeli sme sa od neho, že v Iraku pracujú zahraničné logistické firmy. Napríklad Američania cvičili miestnych policajtov, učili ich odminovávať zamínované plochy, ale aj policajné právo. Nech sa ale čokoľvek stavalo a budovalo, robotníci museli byť chránení ozbrojencami, dokonca aj miestne firmy. Zahraniční vojaci mierových misií mali všetky potraviny dovážané z Kuvajtu a USA. Miestni obyvatelia jedli podľa Jaroslava a Štefana väčšinou potraviny domáceho pôvodu, ale to sa iba domnievali. V mestách existovali typické arabské tržnice, kde ale zahraniční vojaci vôbec nechodili, lebo z kempu vychádzali iba z pracovných dôvodov. Jediný trh, ktorý dobre poznali, bol v kempe, kde vozili tovar aj Arabi, ale išlo o elektroniku a aj tento tovar, ako aj potraviny, prechádzali prísnou kontrolou.
A ako martinskí vojaci pomáhali Iračanom? Odminovávali polia a pasienky, kde miestni obyvatelia pestovali obilniny, alebo chovali ovce, kozy a ťavy. V mestách pomáhali pri budovaní kontrolných bodov, kde polícia kontrolovala pohyb ľudí, vozidiel a tovaru, najmä, či niekto nepreváža zbrane... Slovenskí vojaci ale nemohli nadväzovať s miestnym obyvateľstvom žiadne kontakty.
Na záver nášho stretnutia sme sa Štefana a Jaroslava opýtali, ako prežívali stratu Rasťa Neplecha, ktorý prišiel o život pri teroristickom útoku. „Bol jedným z nás, nielen kolega, ale aj veľmi dobrý kamarát. Bolo to naozaj ťažké, ale každý z nás išiel do Iraku s tým, že sa mu môže niečo stať. Žiaden výcvik však nikoho na niečo také na sto percent nepripraví. Irak mi ale dal veľa praktických skúseností, naučil som sa pracovať v reálnych podmienkach, ktoré sú úplne odlišné od simulovaných situácií na cvičisku,“ povedal nám Štefan. Jaroslav k tomu dodal, že teraz by v prvom rade chcel stráviť čo najviac času s priateľkou, ale, vraj ako každý dobrý profesionálny vojak, chce ísť na misiu opäť.Braňo Gregor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  2. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  5. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  6. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  7. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  10. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  1. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  2. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  3. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  4. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  5. Pomáhajte čítaním
  6. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  7. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  8. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  9. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  10. Get our subscription and support the Online Charity Auction
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 30 905
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 786
  3. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 9 821
  4. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 9 234
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 173
  6. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 8 950
  7. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 841
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 836
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 674
  10. Ako nahradiť fosílne palivá geotermálnou energiou? 8 422
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

FOTO: Časy koronové objektívom talentovaného fotografa z Martina

Fotografovanie testovania bolo pre Romana Adamjáka niečím celkom novým.

Aj neobvyklé ťažké časy môžu byť múzou.

Vianočné trhy v Martine budú

Druhá vlna koronavírusu slabne, no ťažko povedať, akú silu bude mať v predvianočnom období. Mesto napriek tomu pripraví vianočné trhy. Budú mať ale svoje epidemiologické pravidlá.

Stánky s vianočnou ponukou by v Martine nemali chýbať ani tento rok.

Plošný zákaz hazardu môže znamenať veľké riziko

Prvého novembra vstúpila do platnosti nová legislatíva, ktorá vypustila petíciu ako podmienku na zákaz hazardu v mestách a obciach.

Testovanie: Celkové výsledky III. kola testovania v Turci

Otestovať sa prišlo vyše 1800 ľudí.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia vyšetruje masívne podozrenia z tunelovania Agrokomplexu

Rezort hovorí o závažných zisteniach v štátnom podniku. V minulosti ho riadili nominanti SNS.

Rušeň tlačil auto desiatky metrov

Matka s dvoma synmi skončili po zrážke v nemocnici.

Vianočné trhy v Martine budú

Druhá vlna koronavírusu slabne, no ťažko povedať, akú silu bude mať v predvianočnom období. Mesto napriek tomu pripraví vianočné trhy. Budú mať ale svoje epidemiologické pravidlá.

Pod úmrtie dlhoročného čadčianskeho kňaza sa podpísal koronavírus

Kysučania s veľkým smútkom prijali správu, že bývalý dlhoročný správca farnosti v Čadci Milan Kavor odišiel do večnosti vo veku 76 rokov. V októbri údajne ochorel na koronavírus.

Už ste čítali?