Pod vedením trénera – Vrútočana Branislava Mažgúta dosiahla táto dvojica slovenských reprezentantov – paralympionikov, viacero úspechov. Ako tvrdí 28-ročný Miroslav Buľovský, majú za sebou dosť zvláštnu sezónu. Čo sa týka množstva pretekov pre nedostatok snehu síce patrila k slabším, ale z hľadiska výsledkov ju môžu zaradiť k vydareným. „Stali sme sa majstrami Slovenska v obrovskom slalome a darilo sa nám aj na pretekoch Európskeho pohára, kde sme skončili tretí. Úspešne sme si počínali aj na finále majstrovstiev sveta, odkiaľ máme vo všetkých disciplínach piate miesto.“
Miroslav Buľovský, ktorý sa predtým aktívne venoval k lyžovaniu, sa k funkcii navádzača paralympijského lyžiara dostal náhodne. Vďačiť za to môže šéftrénerovi Branislavovi Mažgútovi, ktorý ho oslovil, či by takúto úlohu neskúsi. Súhlasil a už tretiu sezónu vytrval. „Mojou ambíciou je potiahnuť to až po najbližšiu paralympiádu, ktorá bude v roku 2010 vo Vancouri. Bola by to po Turíne 2006 druhá paralympiáda, na ktorej by sa zúčastnil v úlohe navádzača. V júni tohto roku sa začína olympijský cyklus a výber športovcov do paralympijského TOP tímu pretekárov. Chceme urobiť všetko pre to, aby sme sa do Kanady dostali. Malo by to byť opäť pod vedením Rastislava Mažgúta, ktorý, ak vyhrá konkurz, by sa mal stať šéftrénerom tímu pripravujúceho sa na paralympiádu.“
Miroslav Buľovský vie, že úspech môže získať len zohraná dvojica - nielen na svahu, ale aj mimo neho. „Musí byť medzi nami súzvuk. Keďže je som vodič, ten, kto je vzadu, mi musí stopercentne veriť, lebo ja udávam tempo a ja som aj jeho očami. A to nejde len tak obuť si lyžiarky, vyviezť sa na svah a spustiť sa. To musíme mať natrénované. Navyše musíme stále spolu komunikovať. Pracujeme na tom, aby sme mali moderné navádzacie vysielačkové systémy. Sú veľmi drahé, takže je to trochu problém, ale dúfam, že sa nám ich podarí ešte tohto roku zohnať. Zatiaľ jazdíme bez tejto technickej vymoženosti, takže môj, takmer nevidiaci, pretekár ide za mojou siluetou. A práve to treba čo najlepšie natrénovať.“ Podmienky na prípravu, podľa Miroslava Buľovského, majú dobré. „Zásluhu na to majú naši manažéri a sponzorsky nám pomáhajú aj súkromné firmy. V Turci napríklad firma Compel.“
Vzťah Turčan - Šarišan funguje nielen na svahu, ale aj mimo neho. Nielen v zime, ale aj v lete. Na telefóne je so svojou „dvojičkou“ Miroslavom Harausom stále v kontakte a keď majú obaja čas, stretnú sa v Turci a zabehajú si po kopcoch. Je to už nielen profesionálny, ale aj kamarátsky vzťah. Po kondičnej príprave si obujú lyžiarky na rakúskom ľadovci. Ale ešte predtým je najbližším cieľom dostať sa do TOP tím a potom si vybojovať účasť vo Vancouvri. Paralympiáda v roku 2010, by mala byť vrcholom jeho kariéry.(jk)
