Témou nášho rozhovoru je ale kúpeľné mesto, ktoré riadi a to, čo našiel na pracovnom stole, keď si sadol na primátorskú stoličku.
Čím boli pre vás uplynulé štyri mesiace vo funkcii primátora náročnejšie ako vedúce posty predtým?
Predchádzajúce pôsobenie vo funkcii riaditeľa poisťovne a prednostu okresného úradu ma pripravilo na riadenie úradu. Práca primátora je náročnejšia, musím vynaložiť viac energie. Prejavuje sa navonok v prospech občana, podnikateľa, návštevníka mesta a inštitúcií, ktoré v ňom pôsobia, alebo chcú pôsobiť. Kým predtým som bol riaditeľom „iba“ v práci, dnes som primátorom každý deň, celých 24 hodín.
Čo vás po nástupe prekvapilo negatívne a čo pozitívne?
Niečo ma síce prekvapilo, ale nehľadám žiadne nášľapné míny. Problémy prekonzultujem s odborníkmi a nechám si od nich poradiť. Chcem pokračovať v dobre naštartovaných projektoch, a samozrejme realizovať nové. Prekvapilo ma, že na niektoré činnosti neexistujú jasné pravidlá, do môjho nástupu sa pracovalo v duchu hesla: „ Ako povie šéf, tak bude.“ Samospráva funguje trochu zložitejšie ako verejná či štátna správa, a preto by vyžadovala viac prehľadnosti. Pozitívneho je ale viac. Som optimista a teší ma, že ľudia okolo mňa majú vo väčšine prípadov chuť pracovať.
Volebný program teplických kandidátov bol dosť podobný. Napriek tomu ste Tepličanom sľubovali zmenu. Čo robíte inak ako predchádzajúci primátor?
Možno na papieri to bolo rovnaké, ale vo voľbách nezvíťazil môj konkurent, ktorý mal na napĺňanie svojho programu dovtedy už osem rokov. Keby som sa stotožňoval s prácou predchádzajúceho vedenia mesta, určite by som nekandidoval. Autokratické riadenie je síce jednoduchšie, ale nedáva možnosť ľuďom slobodne reagovať. Presadzujem slobodné rozhodnutia, kladiem dôraz na samostatnosť. Som presvedčený, že moja filozofia spájania a hľadania možností pre každého, je správnou cestou. Nepamätám si, že by Tepličania v minulosti nejako profitovali z toho, že žijú v kúpeľnom meste, kvôli čomu platia aj vyššie dane. S generálnou riaditeľkou Slovenských liečebných kúpeľov Zuzanou Ďurinovou som sa dohodol na zľavách pre občanov mesta v kúpeľoch. Každý prvý pondelok v mesiaci majú dôchodcovia vstup do Modrého bazéna zadarmo. Aj to je môj prístup k zmene. A určite budem presadzovať i to, aby samospráva fungovala podľa spoločne dohodnutých jednotných princípov. Tu vidím úlohu Združenia miest a obcí Slovenska. Malo by iniciovať ich sformulovanie.
Ako sa vám darí plniť sľub, ktorý ste dali Tepličanom po nástupe do funkcie, že utorky budete venovať výhradne im?
Keď sa pozriem spätne do plánovacieho kalendára, vidím, že utorkové záznamy sú plné od rána do večera. Stretával som sa s podnikateľmi, dôchodcami, študentmi, ľuďmi, ktorí chcú v meste investovať. Hovorím s nimi o rôznych problémoch - od nevyvezeného kontajnera, cez riešenie susedských vzťahov až po sťažnosti na neústretové správanie sa úradníka mestského úradu, či chválu na jeho prácu. Ide o zmes názorov ľudí, ich návrhov a často, „len“ o priateľské stretnutia občana s primátorom. Majú právo na môj čas, som tu pre nich. Problémy, s ktorými ma oslovujú, sú niekedy zložitejšie, ako sa mnohokrát zvonku zdá, a ich riešenie často vyžaduje dlhší čas. Nikdy ale nerozdeľujem návštevníkov úradu na dôležitejších a menej dôležitých. Každému venujem maximálny možný čas a keď hneď nerozhodnem o riešení problému či sťažnosti, snaží sa to dokončiť za mňa pracovník úradu.
Z vašej doterajšej práce vyplýva, že pozornosť venujete najmä premenám v centre mesta. Optimisticky počítate s tým, že z fondov EÚ získate desiatky miliónov korún. Ako budete postupovať, ak to nevyjde a mesto bude potrebovať na pešiu zónu desiatky miliónov korún zo vlastného rozpočtu?
Ak dokážeme skĺbiť budovanie centra, rekonštrukciu kultúrnej pamiatky – kúpeľného parku, budovanie dopravnej infraštruktúry v zhode so strategickým a rozvojovým plánom vyššieho územného celku (VÚC), tak budeme úspešní. V pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja VÚC sú Turčianske Teplice a ich okolie predurčené na turistiku, kúpeľníctvo a rozvoj cestovného ruchu. No pre ich rozvoj existuje aj iná alternatíva. Už v týchto dňoch pokračujeme v ďalšej etape dláždenia pešej zóny, čo schválili poslanci ešte v minulom volebnom období. Toto dielo nie je ale kryté peniazmi z rozpočtu, preto si naň berieme úver. Pešia zóna nemá byť len vydláždenou ulicou, ale časťou mesta, v ktorej má pulzovať život. Preto by v nej nemali chýbať čajovničky, kaviarne, malé reštaurácie, služby a ďalšie predajne, ktoré ľudia radi navštívia, alebo sa do nich prídu zabaviť. Môžeme si vziať úver, no ja jednoznačne preferujem možnosť získania zdrojov z eurofondov. Mesto bude musieť na tieto projekty dať iba nepodstatnú časť vlastných peňazí.
A ak to eurofondami nevyjde, budú platiť dohody o dlhodobom prenájme kúpeľných pozemkov mestu?
Samozrejme, nemôžeme investovať do zveľadenia cudzieho majetku, aj keď sa to v minulosti nedopatrením v niektorých prípadoch stalo. Som ale presvedčený, že vo vzťahu mesta a kúpeľov došlo k zmene. Hľadáme možnosti, ako riešiť naše zámery spoločne. Myslím si, že dôležitá je ochota a presvedčenie o tom, že musíme spolupracovať. Kúpeľný park je priestorom pre všetkých, nielen pre kúpeľných hostí. Alternatíva budovania centra mesta už vzniká. Minulý týždeň sme otvorili obálky v rámci verejnej súťaže na štúdiu centrálneho námestia. Ak nebudeme úspešní v rámci „veľkého“ projektu, centrálne námestie určite vybudujeme. Hlavné línie výstavby sú už dané minuloročnou výmenou pozemkov.
Vo volebnom programe ste občanom sľubovali budovanie lacnejších mestských nájomných bytov, ktoré by boli vhodné pre sociálne slabšie rodiny. Problémom je, že zákon nedefinuje sociálne bývanie a mestá
a obce väčšinou stavajú nájomné byty, ktoré sú cenovo prístupné iba pre stredné vrstvy obyvateľstva...
Sociálne bývanie zákon definuje maximálnou plochou bytu. Definovaná nie je iba suma, za akú sa dá takýto byt prenajímať. Ak by sme prijali zásadu, že mesto bude niektoré byty dotovať a iné nie, dostali by sme sa do nerovnovážneho stavu. Nie sme sudcami a nedokázali by sme povedať, kto je alebo nie je odkázaný na sociálny byt dotovaný mestským rozpočtom. Platí trhový mechanizmus, podľa ktorého sa musia vložené investície vrátiť. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja dotuje výstavbu nájomných bytov do výšky 30 percent. Na zvyšnú časť si musí mesto brať úver a ten splácať. Musí to ale byť rentabilné. Mesto musí mať peniaze na splátky úveru z nájomného. Výšku nájomného sme tento rok nemenili. Zvyšujú sa ceny energií, preto nájomníkom rástli aj preddavky na teplo a elektrinu, ktoré mi ovplyvniť nevieme. V súčasnosti sa mestská pracovná skupina zaoberá všeobecne záväzným nariadením mesta na využívanie nájomných bytov. Chceme, aby pravidlá ich prideľovania boli jednoduchšie. V komplexnej bytovej výstavbe budeme pokračovať. V budúcom roku by sa mohli začať práce na projektoch a v roku 2009 už aj stavať. Prihlásili sa ale majitelia parciel v Horných Rakovciach. Kým s nimi nevysporiadame pozemky, stavať sa nezačne.
Teplickej radnici už dlhší čas chýba prednosta. Ako chcete riešiť tento problém, prípadne ďalšie personálne zmeny?
S bývalou prednostkou mestského úradu Evou Mališovou som sa rozišiel štandardne, poďakoval som jej za prácu, ktorú pre mesto urobila. Nie je to ale jediná personálna zmena. V mestskom úrade už nemáme šoféra, tri mesiace si šoférujem auto sám. Myslím si, že prednosta má byť schopný zastúpiť primátora kdekoľvek a kedykoľvek. Podľa momentálne platných vnútorných predpisov MsÚ môžem prednostu menovať na základe výsledkov výberového konania. Záujemcovia o túto funkciu si podali žiadosti. V polovici mája bude ďalšie výberové konanie a verím, že od 1. júna bude mať mestský úrad nového prednostu. Čo sa týka iných personálnych zmien, uznávam riešenia s dlhodobou perspektívou. Robíme analýzu činností jednotlivých oddelení mestského úradu a ich vedúcich, aby sme zefektívnili prácu. Analýza ešte nie je vo finále.
Vaša spolupráca s poslancami mestského zastupiteľstva, ktorí sa združili do klubu, sa javila spočiatku ako problematická. Aká je
v súčasnosti?
Nikto nie je doma prorokom. Bolo to vzájomné oťukávanie sa, asi kvôli môjmu veku a ich nedôvere voči mne. Istá skupina poslancov bola presvedčená o tom, že prácu primátora nezvládnem, alebo že som len bábkou v rukách nejakých ľudí v pozadí. Myslím si, že v mnohých prípadoch som pri rozhodovaní preukázal, že viem pracovať samostatne. Problematiku som neraz naštudoval aj pri neskutočnom vypätí síl. Rozhodnutia, ktoré pripravujem s tímom ľudí, sú konštruktívne a poslanci sa s nimi mnohokrát stotožňujú. Strety názorov mi neprekážajú a rozdielne postoje si musíme vzájomne vysvetliť. Ich výsledkom musia byť zmysluplné rozhodnutia. Braňo Gregor
