Najviac postihnuté nie sú ani tak sídliská, ale centrum – park pod Slovenským národným múzeom, Hviezdoslavov park a okolie zábavného centra Kocka na Severe, kde najmä po víkendoch vídať zničené alebo chýbajúce odpadkové koše, lavičky, verejné osvetlenie, dopravné značenie a vpuste. Kto tieto časti mesta pozná, dôjde mu, kto je ich najčastejším návštevníkom. Sú to mladí ľudia, ktorých veková hranica sa čoraz viac znižuje a ktorí sa nezamýšľajú nad tým, že svojím neuvážlivým konaním druhým škodia. V Hviezdoslavovom parku mládež vo voľnom čase zaberá malým deťom aj detské preliezačky, ktoré sú po ich odchode nefunkčné alebo úplne zničené. „Videli sme dvoch mládencov hojdať sa. Videli sme aj to, ako hojdačku pod ich hmotnosťou rozlomilo napoly. Keď sme ich napomínali, iba odpapuľovali. V piesku pravidelne nachádzame špaky a črepy od fliaš. Pomaly sa tu bojím pustiť hrať svoje dieťa. Napríklad včera boli hojdacie koníky v poriadku, dnes je jeden z nich už pokazený. Pod hmotnosťou dieťaťa sa iste skrutka nevybrala... Chodím tu s dieťaťom pravidelne a je strašné, v akom stave preliezačky alebo park nájdeme. Nedávno som našla vo fontáne pohádzané všetky lavičky a hojdajúcich koníkov natretých ľudskými výkalmi. Ak sa na ňom chcelo moje dieťa hojdať, musela som priniesť z domu prášok a očistiť ich,“ posťažovala si jedna z mamičiek.
Svoje o tom vie aj Vladimír Povoda, vedúci odboru komunálnych služieb MsÚ v Martine, podľa ktorého Martin patrí medzi najvandalskejšie slovenské mestá. „Pravidelne nám to potvrdzuje firma, ktorá spravuje autobusové prístrešky. Starajú sa o ne aj v iných mestách, no inde tak často sklenené platne ako do Martina vymieňať nechodia. Do týždňa v našom meste vymieňajú kompletnú výplň na dvoch–troch prístreškoch. A to nie je málo. Jedna stojí daňovníkov štyri tisíc... Taktiež tri–štyrikrát do roka nájdeme na tom istom mieste rozmlátený kôš alebo poškodenú značku. Teda, ak ju neukradnú... V priebehu roka vymeníme v meste asi tristo košov. Polovica z nich je zničená a mnohé nevydržia ani rok. Samozrejme, autobusové prístrešky a koše sa dajú vyrobiť aj z iného materiálu. Mohli by sme mať v meste zastávky z pancierovej ocele a trojtonové koše pripútané reťazami, no ako by to vyzeralo? Musíme myslieť na cestovný ruch, návštevníkov mesta a ich dojem z neho a nesmieme sa prispôsobovať vandalom. Okrem toho, ktovie, či by aj oceľ pomohla. Kto chce ničiť, nájde spôsob, ako zničiť aj takýto materiál. V meste musí v prvom rade začať fungovať preventívna represia, preventívne kontroly, policajná pozornosť miestam, na ktorých dochádza k ničeniu mestského majetku. Taktiež je už potrebné donútiť vandalov platiť. Ak to inak nejde, aj cez pokuty by si mali začať mestský majetok vážiť. Zamyslieť nad sebou by sa mali aj v školách, lebo práve tam vandali vyrastajú. Školy ich nevychovávajú k pozitívnemu vzťahu k majetku. Veď sa len pozrite na ktorýkoľvek školský areál. Vyzerajú spustošene, neupravene, mnohokrát s nahromadenými odpadkami a žiak alebo študent si myslí, že to je v poriadku a takto to má byť aj mimo školy. Najhoršie na tom je, že to nevieme zastaviť a že na to doplácame všetci – používatelia i daňovníci.“
Miroslava Dírerová