Architekt na literárnej jari

Čo odhalilo scénické čítanie hry Pavla Cmírala s názvom Hodvábna guľôčka
Kto v poslednom čase zaznamenal v zornom poli svojho kultúrneho záujmu trocha netradičnú programovú ponuku Slovenského národného literárneho múzea, nemusí byť ani veľmi prekvapený. Naopak, scénické čítanie zaradené v programovom „balíku“ tohtoročnej Martinskej literárnej jari určite mnohých prijímateľov dokonca potešilo. Pravda, najmä znalcov a poslucháčov, ktorí si svoju premiéru s nezvyčajným žánrom vyskúšali v niektorom
z opakovaných inscenovaných čítaní uvedených na pôde SNLM-SNK pod názvom Lev a Sofia. Tentoraz sa dostala do programu VII. ročníka Martinskej literárnej jari takto spracovaná hra moravského autora Pavla Cmírala. Hodvábnu guľôčku mali možnosť vidieť ako scénické čítanie martinskí diváci i hostia - rodáci z rumunského Nadlaku, a to opäť v podaní dvoch osvedčených interpretov - Evy Kalnickej a Jozefa Beňovského. Scénické čítanie, v obraze obohatené o stovku na plátne premietnutých fotografií (fotografovala A. Jančiová, prezentovala A. Brázdová) pôvabných kúpeľných domov, navrhnutých známym slovenským architektom, venovali autori literárneho projektu práve jemu, Dušanovi Jurkovičovi a kúpeľom Luhačovice, ktorých bol staviteľom.
Samotný príbeh Hodvábnej guľôčky má v sebe zábavnú aj záhadnú, humornú i detektívnu, s ľahkosťou a vtipom fabulovanú, niť o istej konšpirácii, ktorá sa stala - nestala. Celkom určite v nej však ide o osud slovenského architekta Dušana Jurkoviča a jeho prácu za najbližšou hranicou našej krajiny. Okrem výstavby kúpeľného mestečka Luhačovice je uznávaným autorom mohyly významnej osobnosti našich národných dejín Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Dramaturgický výber textu aktuálne a zámerne pripomína tohtoročné 60. výročie od smrti architekta, ktorého dielo stále trvá a žije na oboch brehoch rieky Moravy. Meno Dušana Jurkoviča sa významnými architektonickými objektmi viaže aj k nášmu mestu. Martin ho ovplyvnil ako praktikanta u Blažeja Bullu v čase, keď sa staval Národný dom. Ďalšou všeobecne známou, dodnes vzdelávaniu slúžiacou stavbou je Štefánikov ústav na vŕšku nad mestom. Na Národnom cintoríne nájdeme Jurkovičove pomníky významných osobností slovenskej národnej histórie a kultúry - Vajanský, Kukučín... V Mošovciach stojí podľa architektovho návrhu pomník Jána Kollára. Ako teda nepripomenúť osobnosť architekta Dušana Jurkoviča na Martinskej literárnej jari pekným slovesným programom... Možno by nebolo od veci venovať mu viac dôkladnejšej pozornosti, napríklad pomenovať po ňom ulicu v našom meste – centre národnej kultúry?!
Hodvábna guľôčka postihuje v postavách svojich dvoch protagonistov – slovenskej „chyžnej“ Eleny a Aloisa, jedného z bratov dramatikov Mrštíkovcov – stále živý slovensko – český či česko–slovenský kultúrny i umelecký kontext. Netradičné scénické spracovanie malej „hodvábnej guľôčky“ ako konšpiratívnej príhody zaujalo na festivale slova dvojako. Práve tak zmienkou o slovenskom architektovi v českom prostredí, ako tiež príjemne prekvapujúco presvedčivým výkonom Eleny Evy Kalnickej a Mrštíka Jozefa Beňovského.
Hodvábna guľôčka sa v pestrej a rôznorodej palete programovej ponuky tohtoročnej Martinskej literárnej jari „zakotúľala“ presne tam, kam mierila – rovno do sŕdc jej prijímateľov v publiku Audiovizuálnej siene Slovenského národného literárneho múzea SNK v Martine. Nevídane srdečný potlesk môže byť ako dôkaz určite potvrdením vľúdneho prijatia i nesporného úspechu. Jednak u spokojných prítomných v hľadisku, ako aj pre vďačných účinkujúcich na improvizovanej, a predsa po okraj naplnenej scéne.

Vlasta Kunovská