Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Hraškológ

Má rád život, rád sa smeje, rád sa rozpráva s ľuďmi. To všetko jednotlivo, ale aj naraz. Len nedávno sa rozhodol, že istotu pracovného pomeru zmení na (ne)istotu života na voľnej redaktorsko-spisovateľskej nohe.

Profesor hraškológie, duša Literárneho klubu Mädokýš, organizátor nespočetných stretnutí priateľov krásneho slova, priateľ mnohých ľudí od pera či mikrofónu, sprievodca mnohými besedami – Ján Cíger. Dnes máme opačné garde. My sa pýtame, on odpovedá.


Knižná revue – dvojtýždenník o nových knihách – vyhlasuje každý rok anketu o najlepšie knihy roka. V jednej z jej kategórii Debut roka ste so zbierkou poviedok Výbuch, ktorá vyšla približne pred rokom, bodovali...
Áno, získal som v tejto kategórii druhé miesto. Okrem ceny za debut roka sa tu oceňuje aktuálna tvorba renomovaných spisovateľov a cena sa udeľuje aj vydavateľstvám, všetko na základe úspechu v predaji kníh. O cenách rozhodujú čitatelia Knižnej revue, ktorí redakcii posielajú hlasy vyjadrujúce ich osobnú skúsenosť s tým-ktorým titulom či prácou vydavateľstva. Predpokladám, že mne posielali hlasy moji priatelia, známi klubisti a určite aj neznámi čitatelia, ktorým sa moja kniha páčila. Je to anketa obľúbenosti, nie výsledok hodnotenia literárnych kritikov.
Kto vás predbehol?
Mladý muž z východu Slovenska – Peter Moskaľ a jeho Cestopis. Sedem hlasov zostalo medzi nami. Sledoval som jeho pozíciu v ankete od začiatku jej vyhlásenia. Viedol ju po celý čas. Bol som na neho zvedavý, tešil som sa na stretnutie s ním, no na vyhlasovanie neprišiel. Jeho knižku som si kúpil, mám ju prečítanú takmer celú a musel som si povedať, že je česť skončiť na druhom mieste za takýmto autorom. Jeho príbehy sú zaujímavé, jazyk je svieži. Už viem, prečo zaujali čitateľov, víťazstvo v ankete získal zaslúžene.
Kedy vás po prvý raz oslovil fenomén – literatúra a písanie?
Dátum vám nepoviem, ale moje spomienky na detstvo sú takmer vždy spojené s knihou. Čítať som sa na-učil ako päťročný a odvtedy ma knihy fascinovali. Najskôr najmä dve z nich – Dobrodružstvá Janka Hraška doma a v rozprávkovej krajine a Lesné noviny. Príbehy prvej z nich sú možno dnešným deťom trošku známe, druhé – pochybujem. Lesné noviny sú prekladom poviedok Vitalija Biankiho, ide o príbehy zvierat a poľovníkov v ruskej tajge, ktoré ma ako malého chalana načisto uchvátili. Knižočku mi daroval jeden starý horár, sused starej mamy, u ktorej som trávil veľa času. Kniha medveďova – tak som si ju nazval, lebo vtedy som ešte nevedel čítať. Neskôr prišli „mayovky“, Dobrodružstvá Toma Sawyera a Huckleberryho Finna, tarzanovky, londonovky a potom všetko, čo sa mi dostalo do ruky. Keď ma mama zobrala niekam na návštevu, stačilo, aby som sa dostal k blízkosti akejkoľvek knižnice, vybral som si knihu, ktorú som ešte nečítal, zaliezol som niekam do kúta a bol som v pohode, kým mama nezavolala, že sa ide domov.
Pre niekoho to možno bude novinka, ale ľudia z vášho okolia vás poznajú aj ako hraš-
kológa. Čo si pod tým treba predstaviť?
Začalo to knižkou Dobrodružstvá Janka Hraška od Františka Zimu, ktorú som našiel na povale u starej mamy. Začínala sa tak krásne – Kde bolo, tam bolo, bolo to v údolí štebotavého Turca na úpätí ozrutných vrchov. Tieto vety sú nádherné a naozaj sa nimi začína knižka pre deti od človeka, po ktorom sa niekde stratila stopa. Ktovie, možno ešte žije... Ak áno, mal by mať okolo deväťdesiatpäť rokov a kedysi pracoval v Matici slovenskej. S Petrom Mišákom sme našli o ňom jeden-jediný údaj – narodil sa v roku 1912 a Peter pátra po jeho ďalších osudoch. Ak by žil, nespím a idem za ním. Jeho Janko Hraško nie je prerozprávaním známej rozprávky, sú to príbehy chlapčaťa, trochu síce „šmrcnuté“ budovateľskou eufóriou po vojne, ale je to postavička, ktorá by mohla byť slovenskou alternatívou Harryho Pottera. Odtiaľto ale už ide o fikciu. V mojej fantázii je totiž Janko Hraško postavou s obrovským potenciálom, ktorý je škoda nevyužiť. A tu niekde je aj začiatok hraškológie – dopisovania a dokresľovania dobrodružstiev tejto rozprávkovej postavy deťmi samotnými, ale aj dospelými, vymýšľania možných i nemožných príbehov spojených s Jankom Hraškom, zbierania predmetov, ktoré mohol, či smel vynájsť, alebo vyrobiť. Jankom Hraškom bolo ale treba v dobrom „nakaziť“ aj ďalších. Stalo sa. A tak v Turci vznikla celoslovenská literárna a výtvarná súťaž s názvom Janko Hraško ešte žije...Stretol som sa aj s názorom, že ideme na Janka Hraška tak trochu „cimrmanovsky“, nuž to istotne nie, Janko Hraško je úplne autonómna postavička aj so svojimi príbehmi. No, ale vylúčiť stretnutie tých dvoch, teda „malikána Janka Hraška a českého velikána Járu Cimrmanna, to sa naozaj nedá. Kde a kedy sa to mohlo stať, aj to je úlohou hraškológie.
Ako sa jej darí?
Veľmi dobre. Práve v týchto dňoch sa končí jej druhý ročník a ja žasnem, koľko fantázie dokážu deti položiť na papier a aké krásne príbehy vymyslieť. Sú to stovky listov s poviedkami i kresbami. Organizovanie tejto súťaže sa sústreďuje do jedného z kabinetov Súkromnej základnej školy BellAmos v Martine, v ktorej som našiel pochopenie aj pre ďalší nápad – zriadiť múzeum Janka Hraška. Súčasťou súťaže o Jankovi Hraškovi bola aj kategória Vševed roka. A to, čo deti vymysleli, to už máme v múzeu. Je na jednej z chodieb školy, má rozmery jednej kancelárie a sú tam vystavené hráškodévedéčka, hráškopočítadlá, vynálezy Janka Hraška, slamienka,
v ktorej sa narodil, sekera, s ktorou si mama Hrašková zaťala do prsta a potom kvapkami krvi oplodnila hrášky a pod... ale nájdeme tu aj predmety a náradie, ktoré sa v domácnostiach niekedy používalo. Je to aj odpoveď na otázku, či sú dnešné deti rovnako tvorivé ako tie v predchádzajúcich generáciách, alebo či naozaj pre ne platí, že dokážu len pasívne sedieť pri počítači. Neviem, možno sme pre nich vymysleli dobrú alternatívu voči absencii moderných slovenských rozprávok, ktoré televízie dnes netočia.
A vy? Kedy ste ako dieťa začali písať vy?
V prvej triede ZDŠ v Priekope u pani učiteľky Bízikovej. A tvorivo? Tuším som bol piatak. Napísal som poviedku Exkurzia do pekla. Bol som na ňu patrične hrdý, kolovala po celej rodine, chválili ma za ňu. Odvtedy ju neustále hľadám. Ja som taký starinár, všetko odkladám. Všetky papiere, zošity, literárne pokusy, ale túto prvotinu som už nenašiel. Teraz v júni bude tridsaťjeden rokov, čo si píšem denník – už má okolo 3 900 zápisov. Je tam všetko, všetky dôležité udalosti v mojej rodine, u známych, priateľov, v spoločnosti, všetky pocity – zo školy, z prvého randenia, z maturity, predtým zo stužkovej, prvého zamestnania... Začalo to mať väčší význam, keď mi zomreli príbuzní. Zvykol som pripísať niečo o nich, akí boli, čo urobili. Tie zápisy sú peknou kôpkou emócií. Ale aj faktov. A cítim sa pritom tak trochu pichandovsky. Ktovie, možno sa mi raz zídu.
Na román, trebárs?
Možno, hoci dnes je na neho ešte priskoro. Keď mi vyšiel Výbuch, patrične som si to užíval. Písanie išlo trochu nabok a až teraz sa mi naň vracia chuť. Mám urobených pár poviedok, ale román...? To ešte nie. Hoci, túžbu napísať ho nosím v podvedomí. Mohol by to byť príbeh viacerých generácií jednej rodiny na pozadí spoločenských udalostí. No, všetko má svoj čas. A môj čas na román ešte neprišiel.
Čo vás najviac oslovuje, keď kladiete príbeh na papier? A čo vás motivuje?
Mám veľmi rád život, rád sa smejem, rád sa rozprávam s ľuďmi. Toto všetko je inšpirácia pre moje postavy. Niektoré sú odpozerané od ľudí, ktorých poznám, niektoré sú mixom viacerých a niektoré si úplne vymyslím. Na napísanie poviedky Muž z kríža ma napríklad inšpirovala krátka noticka v novinách na Orave. Bola o mužovi, ktorého v aute zachytil vlak tesne po tom, čo on zabil chodca a ušiel. Ak to mám povedať jednou vetou – oslovujú ma príbehy obyčajných ľudí, také, ktoré možno ďalej rozohrať. Jeden kritik, ktorý hodnotil Výbuch, našiel v poviedkach rozmer, ktorý som ani ja netušil. Podľa neho Výbuch je knihou o osobných výbuchoch ľudí z poviedok, o ich vzburách proti niečomu či niekomu, o výbuchoch, ktoré ich posunuli niekam inam. Prosím – môže byť. Aj takýto výsledok je vizitkou, motiváciou pre autora.
Prečo píšete, čo vám písanie dáva?
Tušil som, že takúto otázku dostanem. Inak by som o tom hádam ani nerozmýšľal. Píšem možno aj preto, že kniha je hodnota, je to stopa k človeku aj v čase, keď už medzi nami nie je. Cez knihu zostane na jej tvorcu spomienka, zápis, jeho posolstvo rodine, priateľom, spoločnosti.
Pomáhal vám niekto pri výbere poviedok pre Výbuch?
Rukopis som odovzdal vydavateľovi. Pán Horecký zo žilinského Knižného centra mi povedal, že je to dobré a že to vydajú. Veľmi mi pomohol Milan Lechan. Nebudem tajiť, mal som aj sponzora – firmu, v ktorej som pracoval a navyše som sa stretol u pána generálneho riaditeľa Červenáka s nesmiernou žičlivosťou, takže sa mi dobre rokovalo u vydavateľa. Až natoľko, že dnes si myslím, že ak doposiaľ nevzniklo Súhvezdie knihy, tak po tejto knihe by malo. Jej vydanie je súhrou všetkých fenoménov, ktoré má knihu sprevádzať – dobrý sponzor, dobrý vydavateľ, priatelia, ktorí ju podporili, debut roka... a možno aj autor. Nie všetci autori môžu s takouto súhrou rátať, ale pokúsiť sa zabojovať, v tom im veru nebráni nikto.
Patria knižky k modernému životu?
Určite patria. Minimálne preto, že ich čítanie rozvíja slovnú zásobu a ktokoľvek, kto otvorí knihu, môže jej jazyk porovnať s tým, ktorý používa. Ja som sa s vulgarizmom napríklad prvý raz stretol ako dvanásťročný, keď som čítal knižku Via mala. Dnešné deti...? A to ešte nehovorím o deji, ktorý rozvíja fantáziu spôsobom, aký žiadna televízia alebo počítač nemôžu nahradiť. A nehovorím aj o stotožňovaní sa s hrdinami, ktorí patria k čitateľom bez rozdielu veku. My sme síce v Turčianskej Štiavničke Mississippi nemali, len Kantorský potok, ale na Toma Sawyera a podobných hrdinov sme sa hrávali. Kto ho nečítal, nemal detstvo. Koho majú za príklad dnešné deti? S kým a s čím sa štylizujú? Akú majú mnohokrát slovnú zásobu? Deti sa už dnes nemusia vyjadrovať ani slovami, stačí si navoliť odpoveď a „esemeskovať“ ju. Ich vetám chýba farba, duša...
Kto za to môže? Kto a čo je na vine, že kniha pre súčasníkov veľa neznamená?
Netreba hovoriť o vine. Nám farebneli príbehy v knihách možno aj preto, že sme mali len čierno-biele obrazovky na televízoroch a aj televízny program ničím nefascinoval. Frčalo kino, Radio Luxemburg a pre tých starších už aj Slobodná Európa, donekonečna sme sa vedeli rozprávať o videnom i počutom. Miloval som chvíle s prastarými rodičmi, keď sme si spolu čítali po večeroch knižky. Dnes je informačný pretlak, internetizácia má megadôsledky na vývoj myslenia, vývoj spoločnosti. Toto nezastavíme, nakoniec, ani to nikto nechce. Treba ale hľadať alternatívy, spôsoby, ako dostať ľuďom pod kožu to, čo z nich urobí na-
ozaj ľudské bytosti. Také, ktoré dokážu aj modernú explóziu informácií a vnemov spracovať humánne. Viesť deti a mládež k čítaniu kníh – je možno prvým krokom k formovaniu takejto bytosti.
Ako hodnotíte ponuku kníh na slovenskom knižnom trhu. Je dobrá?
Chvalabohu, je to v poriadku. Ponuka je pestrá, vydavateľstvá majú široký záber, vybrať si môže každý. Či už má záujem o beletriu, cestopisy, science-fiction, dokumenty, slovníky, učebnice... Naviac, zdá sa mi, že z pultov zmizli tie strašné, mnohokrát chybné preklady literatúry z rokov krátko po revolúcii. Zrejme sa už nasýtil záujem o knihy, ktoré tu roky chýbali a vtedy ich bolo treba aj za cenu nekvality ponúknuť čitateľom. Dnes ich nahradila kvalitná ponuka v kvalitnom preklade. Neprehliadnuteľný je návrat k pôvodným autorom. Vydavateľstvá siahajú po nových menách, v beletrii pre ženy vedú slovenské autorky, záujem je aj o slovenskú klasiku, poéziu. Skúste si prečítať poviedky od Jozefa Cígera –Hronského. Úžasné.
Robia knihy ľudí lepšími?
Kniha sama osebe nikoho neurobí lepším. Ale vzory môže ponúknuť. Vzory správania sa – toto mám na mysli. Prinúti cez príbeh hrdinov rozmýšľať o sebe, stotožniť či nestotožniť sa s prečítaným, dať alebo nedať za pravdu autorovi. Prijať túto cestu je omnoho zložitejšie, ako prijať za vzor človeka, ktorý v televízii ukáže, s prepáčením, holú riť a, možno nechtiac, poprehadzuje v hlavách mladých ľudí hodnoty. Napriek tomu, že takáto cesta je ťažšia, nemali by sme sa jej vzdávať. Ani v rodine a ani v škole.
Je kniha aj pre vás tou lepšou alternatívou?
Nedávno som čítal knižočku – Muž, ktorý sadil stromy. Jean Giono v nej opísal fiktívny príbeh človeka, ktorý zrazu zostal sám. Takmer celý život nerobil nič iné, len zbieral žalude, triedil ich a potom železnou tyčou robil do zeme diery a sadil semená z dubov. Vyrástla po ňom hora, do ktorej sa vrátili ľudia. Prekrásny oblúk života človeka, ktorý pochopil, že žiadna ľudská bytosť nie je na svete len tak, pre nič za nič. Ak by sme také knihy čítali v čase, keď je nám smutno, keď si nevieme poradiť s mnohokrát banálnymi problémami, tak neexistuje iná odpoveď, len tá, že kniha môže byť každému najlepšou alternatívou.
Viera Legerská

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  2. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  3. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  4. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  5. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  6. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 266
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 488
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 20 736
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 971
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 910
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 633
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 815
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 732
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 593
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 8 925
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Zoznam odberných miest v Turčianskych Tepliciach

Testovanie sa uskutoční na odberných miestach v lokalitách, na ktoré sú obyvatelia mesta zvyknutí pri konaní volieb.

Celoplošné testovanie: Hľadajú sa najmä zdravotníci

Mestá a obce v Turci dostali prvé pokyny k celoplošnému testovaniu, ktoré spolu s armádou pripravujú, vo štvrtok. Veľa záležitostí sa bude doťahovať na poslednú chvíľu.

Orava má už prvé kolo celoplošného testovania za sebou.

Jožo Brňák sa na nikoho nedokázal hnevať

Futbalista s dobrým ťahom na bránu, ktorý hral za Martin i Vrútky, už nie je medzi nami.

Jozef Brňák.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Už ste čítali?