Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky
PALEONTOLÓGOVIA NAŠLI V JASKYNI POD TLSTOU ÚCTYHODNÝ POČET KOSTIER JASKYNNÝCH MEDVEĎOV

Z jaskyne sa presťahovali do múzea

V jednej z jaskýň masívu Tlstej našli jaskyniari pred necelými tromi rokmi pod vrstvou sutiny zvyšky kostier jaskynných medveďov. Kvôli vykrádačom nemôžeme však uviesť presný názov jaskyne.

Nález jaskyniari ohlásili a zoologicko-paleontologickým výskumom sa na základe povolenia Krajského úradu životného prostredia v Žiline začal od novembra roku 2005 zaoberať Andrej Bendík z Martina. Je to paleontológ, ktorý pracuje v SNM Múzeu Andreja Kmeťa. Výskum robil s päťčlenným tímom odborníkov
z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, pracovníkmi Správy Národného parku Veľká Fatra a z Botanickej záhrady UK v Blatnici.
Výskumníci našli zvyšky kostier jaskynných medveďov, ktoré zahynuli vo veku od pol roka do tridsať rokov. Kompletne, alebo s miernymi poškodeniami, sa zachovalo deväť lebiek a niekoľko sánok. Na základe ich počtu zistili, že v jaskyni sú zvyšky minimálne z 24 medvedích kostier. Jaskynné medvede dosahovali hmotnosť až 500 kilogramov a keď sa postavili na zadné nohy, dosahovali výšku až 3,5 metra. Pravekí ľudia sa ich naučili loviť a využili z nich všetko od kožušiny, do ktorých sa odeli počas studených zím, až po zuby a pazúry. Takéto ozdoby našli archeológovia v Rakúsku.
Mravčia práca priniesla úžitok
„Nadviažeme na nálezy v iných jaskyniach, na základe čoho môžeme zistiť areál rozšírenia jaskynného medveďa a obývaných jaskýň v rámci celej Veľkej Fatry a Slovenska. Nálezy z rôznych veľkofatranských jaskýň svedčia aj o ich ľudskom osídlení. V jaskyni Mažarna sa našli hlinené črepy a úlomky z obsidiánu, ktorý sa vyskytuje na východe Slovenska, čo je dôkaz o existencii pravekého obchodu na našom území,“ povedal nám Andrej Bendík. Jaskynné nálezy nástrojov pochádzajú prevažne z najmladšej doby kamennej. Z doby bronzovej sa našla
v blízkej jaskyni iba bronzová ihlica. V skúmanej jaskyni v masíve Tlstej boli aj zvyšky modelovaných hrubostenných nádob čiernej farby vypálených na ohnisku, ktoré vyrobili bez hrnčiarskeho kruhu. Na Slovensku sa podľa Andreja Bendíka urobilo aj niekoľko analýz hliny, z ktorej vyrábali keramiku, a zistili, že pochádzala aj priamo z jaskynných sedimentov. Hlinené nádoby používali ľudia doby kamennej predovšetkým na varenie. No skôr ako pravekí ľudia obývali jaskyňu medvede.
„Medvedie kosti v jaskyni v masíve Tlstej sme museli odkrývať centimeter po centimetri. Chceli sme zistiť, v akej polohe tieto zvieratá zahynuli, preto sme pri náleze každej kosti odkryli celú plochu. V iných jaskyniach kosti poprenášala tečúca voda, alebo zmenili polohu gravitačnými vplyvmi, prípadne ich poroznášali menšie či väčšie šelmy a hlodavce. Výnimočnosťou nášho nálezu ale je, že sme niekoľko kostier našli v schúlenej polohe a kosti boli pohromade. Pritom jaskýň s podobnými nálezmi je na Slovensku iba päť, pričom dve z nich sú zničené,“ vysvetľuje Andrej Bendík.
Medvedí cintorín
Aká bola príčina uhynutia medveďov? Podľa výskumníkov sa mohlo sťať, že zvieratá vyšli vonku hladné, keď bolo vonku veľa snehu, museli sa vrátiť a zahynuli kvôli nedostatku potravy. To sa stáva medveďom aj v súčasnosti. Ďalšou príčinou mohol byť zavalený vchod do jaskyne, ale to nie je veľmi pravdepodobné, lebo v jaskyni našli veľa medvedích kostier. „Jaskyňu vždy obýva jedna medvedica alebo medveď. Viac medveďov by sa spolu neznieslo. Ďalšou, málo pravdepodobnou možnosťou je, že medvedica zožrala svoje mladé. Skôr to ale vyzerá na čudný medvedí cintorín. V jaskyni možno zahynul pri zavalení vchodu iba posledný medveď,“ dodáva Andrej Bendík.
Výskumníci pod Tlstou nemali k dispozícii techniku a peniaze, aké využívajú ich kolegovia zo západoeurópskych krajín, ale ich úsilie prinieslo cenné výsledky. Očistenie a konzervácia lebky jaskynného medveďa je odborná práca, ktorá si vyžaduje mnoho času. Do jaskyne chodievali výskumníci pravidelne. Niektoré dni vykopávali kosti, ktoré potom v ruksakoch znášali do Blatnice a obyčajne prímestskou dopravou ich prevážali do Martina. Ľudia netušili, že v ruksakoch prenášajú vzácny poklad. Potom bolo treba dovezený paleontologický materiál očistiť a pomaly sušiť. „Po vybalení sme kosti po jednej umývali čistou vodou a sušili sme ich. Keďže nemáme klimatizáciu, ktorá by umožnila vytvoriť na našom pracovisku podmienky jaskyne, vlhký materiál musel byť najskôr čistý, aby sa v priebehu týždňa nemusel po uschnutí znova namáčať, čo by spôsobilo praskanie medvedích kostí. Okrem toho sme museli zabrániť kontaminácii materiálu na laboratórnu analýzu pre určenie ich veku. Pracovať sme museli v rukaviciach, aby na vzorkách nezostal nežiaduci biologický materiál,“ pokračoval Andrej Bendík.
Vzorky kostí jaskynných medveďov datovali v laboratóriu Vera, vo Viedni, lebo na Slovensku neexistuje takéto vedecké pracovisko. Zo Slovenska putovali v tom čase do Rakúska iba štyri vzorky, ale iba jediná z nich vyšla, našťastie tá spod Tlstej. Takéto analýzy stoja desaťtisíce korún a výsledky sú neisté, pretože vo vzorke nesmie chýbať uhlík. Vek vzorky 45 tisíc rokov sa zhodoval s inými nálezmi kostí jaskynných medveďov na Slovensku a v okolitej Európe. Odchýlka, ktorá môže byť u takýchto starých vzoriek dosť veľká, v tomto prípade nehrala úlohu.
Zuby ako trofej
Žiaľ, jaskyňu poškodil vykrádač, aj keď takéto kosti sú neodborníkovi nanič, lebo ich nevie zakonzervovať konzervačným prípravkom a rozpadnú sa. Naviac, vstup do nesprístupnených jaskýň je podľa zákona o ochrane prírody a krajiny zakázaný a trestný. V lete predminulého roku výskumníci pri návšteve jaskyne zistili, že tu zlodej ukradol lebku jaskynného medveďa a veľmi poškodil kostry dvoch dospelých zvierat a jedného mláďaťa, ktoré boli ešte prekryté jaskynnými sedimentmi. Z mláďaťa sa zachovali iba úlomky kostí a polámaná lebka.
Častým terčom vykrádačov takýchto jaskýň sú medvedie zuby, ktoré zlodeji nešetrne vytĺkajú z lebiek. Niektorí návštevníci jaskýň píšu po stenách. S týmto javom sa stretávame od dávnych čias (nápisy bratríkov v Aksamitke, jaskyniarov v priepasti Zvonica, Siakeľa, tvorcu prvého filmového Jánošíka, v Mažarnej a pod.). Tieto sú ponímané z historického hľadiska veľmi významne. V súčasnosti sa však podpisovanie ľudí v jaskyniach teší obľube a s históriou, alebo kultúrou jednotlivca či národa to nemá nič spoločné. Pálenie ohňa v portálových častiach jaskýň, resp. priamo v nich môže okrem znečistenia jaskynnej výzdoby priamo ovplyvniť ovzdušie a mikroklímu v jaskyni a tým aj život živočíchov, ktoré ju obývajú, najmä netopierov. Ľudia si však neuvedomujú, že takéto „pozdravy“ znižujú estetickú hodnotu jaskynných priestorov a znesväcujú čistotu miesta, ktoré mnoho rokov vytvárala príroda.

Skryť Vypnúť reklamu

Braňo Gregor

(V článku sú použité citáty z príspevkov A. Bendíka zo Zborníka Kmetianum a z časopisu Ochrana prírody Slovenska)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hygge ako životný štýl
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 023
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 582
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 992
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 647
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 276
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 990
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 514
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 377
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 252
  10. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 6 834
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ivan Kocan, primár pľúcnej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine.

Novinku z Univerzitnej nemocnice v Martine v pilotnej fáze vyskúšalo sedem pacientov.

39m
Ilustračná foto.

Prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič tvrdí, že percento infekčnosti v rámci okresu sa nedá určiť na základe čiastkových výsledkov.

12 h
Testovanie v Martine - Gymnázium Jozefa Lettricha na Ľadovni.

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan
Boj o prvé miesto v ankete bol veľmi tesný.

V ankete o Najlepšieho futbalistu TFZ 2020 bol rozdiel medzi prvým a druhým hráčov poradia len osembodový, čo je najmenšie číslo za posledných päť rokov.

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

18 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

15 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Už ste čítali?