Pre bývalých spolužiakov pripravila Turianka nezvyčajné stretnutie
V prezlečení za bezdomovkyňu okorenila uvítanie svojich bývalých spolužiakov z martinskej Obchodnej akadémie Mária Haľamová (71) z Turian. Vo štvrtok 24. mája sa posadila na schody podniku, kde mali stretnutie po 55. rokoch, a čakala, koľkí z nich ju spoznajú. Mnohí by ženu so škrekľavým hlasom a naťahujúcimi rukami takmer ignorovali a prešli okolo nej len s pokrútením hlavy. Našťastie sa však medzi nimi našli i takí, ktorí na prvý pohľad i prvé počutie spoznali triednu recesistku a jej totožnosť odhalili. Nasledovali salvy smiechu a prekáranie. „Ty klamárka! A vraj dedičské konanie!“ – vykrikovali Márii Haľamovej vymyslený dôvod, kvôli ktorému sa mala na stretnutie oneskoriť. Svoju spolužiačku vystískali už pri vchode a dovnútra prichádzali vysmiati a v dobrej nálade. „Vždy som bola humoristka. Zakaždým som niečo vymyslela. Napríklad som raz cez prestávku na tabuľu nakreslila mladého profesora politickej ekonómie Balaja. Lenže prišiel nečakane do triedy a svoju karikatúru videl. Mala som kvôli tomu veľké problémy. Pomstil sa mi na známkach a na vysvedčení mi dal sólovú trojku, bez ktorej by som bola ako vždy vyznamenaná. Naposledy sme sa so spolužiakmi stretli pred dvomi rokmi a keď som organizovala toto stretnutie, rozmýšľala som, že by som na nich mohla niečo vymyslieť. A tak som sa prezliekla za bezdomovkyňu, aby som okrem toho, či ma spoznajú, zistila, či majú aj sociálne cítenie a dajú biednej žene pár korún. Lenže nič mi nedali! Skôr by som dostala od cudzích okolo-idúcich ľudí!“ posťažovala sa naoko žena v prezlečení, ktorá vôbec pred reštauráciou v čase obeda nerobila dobro a museli ju spred dvier vyhnať. „Zákazníci sa sťažovali, nepáčila som sa im,“ zasmiala sa.
Na jubilejné stretnutie po 55 rokoch prišli spolužiaci z dvoch tried martinskej akadémie. Zo 46 vtedajších mladučkých maturantov sa stretlo 22 sedemdesiat až sedemdesiatpäťročných dôchodcov. Jedenásti už medzi nich nikdy neprídu. No stali sa v spomienkach súčasťou veselého májového popoludnia, ktoré začali svojou legendárnou triednou hymnou. Tú, ako inak, vymyslela Mária Haľamová a dala jej príznačne humorný nádych: Umriem, umriem, ale neviem, kedy...
Miroslava Dírerová