Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky

Veci sa hýbu, život beží ďalej...

To určite platí aj o tom divadelnom živote herca Slovenského komorného divadla v Martine Jána Kožucha. Tunajšie javisko je jeho domovským už plné štvrťstoročie. Za tento čas zahral na jeho scéne dlhý a pestrý rad postáv – originálnych javiskových i ľudsk

To určite platí aj o tom divadelnom živote herca Slovenského komorného divadla v Martine Jána Kožucha. Tunajšie javisko je jeho domovským už plné štvrťstoročie. Za tento čas zahral na jeho scéne dlhý a pestrý rad postáv – originálnych javiskových i ľudských osudov. Len „na preskáčku“ sú to originálne divadelné pohľady na osobnosti slovenských dejín ako Ľudovít Štúr, Svetozár Hurban Vajanský, Dominik Tatarka... no je medzi nimi práve taký neopakovateľný „mlčiaci“ Indián Bromden z rovnako nezabudnuteľnej a slávnej martinskej inscenácie Eniki – beniki... A tak sa teda pýtame herca Jána Kožucha na jeho životné stretnutia z martinského javiska, ale tiež mesta.
Najskôr možno taká „miestopisne-zemepisná“ zvedavosť. Rodom ste z nížiny, z oblasti s príjemným podnebím, z mierneho, úrodného vinárskeho kraja – Nitry. Ako ste si zvykali na síce určite krásne hory v okolí Martina, no predsa oveľa drsnejšiu klímu Turčianskej záhradky?
Drsná a nepríjemná klíma nemusí byť len vzhľadom na počasie a prostredie, ale aj vo vzťahu medzi ľuďmi. A v drsnej klíme Turčianskej záhradky som našiel spočiatku síce miernu (čo sa týka hereckých príležitostí), no postupne čoraz úrodnejšiu a príjemnejšiu pôdu umeleckej realizácie. A keďže pochádzam z nížiny, hory ma nikdy príliš nelákali. Nelyžujem a nešantím po svahoch zasnežených hôr. Skôr sa vyhrievam na slniečku a srknem si vínečko v miernych údoliach Nitry, alebo v teple obývačky drsnej Turčianskej záhradky. Až keď to teraz píšem, prišiel som na to, že chalupu mám v Štiavnických horách, čiže tie krásne hory si ma pokorili bez toho, aby som to musel komentovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak archívne záznamy martinského divadla neklamú, 1. januá-ra 2007 ste mali sympatické výročie – uplynulo 25 rokov od vášho príchodu do (vtedy) Divadla SNP Martin. Pomerne dramatický odchod z bystrického Bábkového divadla vás priviedol do činoherného súboru. Aké boli vaše bezprostredne prvé roky v Martine?
Veci sa hýbu. „Život beží ďalej“, ako hovorieval môj priateľ Igor Galanda. Môj odchod z Banskej Bystrice nepovažujem za dramatický. Strety názorov sa niekedy musia riešiť takýmto spôsobom, pretože iné riešenie akosi neprichádza do úvahy. Prvé kroky v Martine boli úžasné, inscenácie Zbojníci a Les s režisérom Ľubomírom Vajdičkom, ale potom zrozpačiteli, spomalili tempo a trpezlivo čakali na príležitosť. Život herecký je už raz taký. Vždy a za každých okolností, pri každej postave začína herec odznovu a snaží sa presviedčať všetkých okolo seba, že jeho pohľad na vec je správny. A je to o to ťažšie, ak sa dostane do nového, neznámeho prostredia a nedajbože z bábkového divadla.

Skryť Vypnúť reklamu

Na krásne postavy v skvelých divadelných inscenáciách úspešných režisérov ste mali šťastie v martinskom divadle hneď v prvých sezónach. Ako vnímate herecké príležitosti na scéne Národného domu s odstupom desaťročí? Pripomeňme, že bezprostredne po vstupe na martinské javisko ste hrali pod vedením takých režisérov ako Ľubomír Vajdička (Gorkij: Barbari, Ostrovskij: Les, obe 1982), Ivan Petrovický (Wasserman: Eniki - beniki 1985) či Jozef Bednárik (Marlow: Doktor Faustus 1982) aj viacerých iných a v mnohých ďalších hrách...
Na túto otázku som už sčasti odpovedal. Začiatok bol skvelý, najmä Les a postava Petra mi prirástli k srdcu, no potom si s nostalgiou spomínam až na Indiána Bromdena v Petrovického réžii Eniki – beniki, ktorá bola určitým medzníkom v mojej martinskej hereckej práci. Za ďalší výrazný odrazový mostík považujem Tešlicu z Nvotovho Zberného strediska, či Tobora z Korenčiho inscenácie Zámka škripí. Avšak paradoxne som sa do povedomia divákov a kritikov zapísal mimomartinskou slávnou Peckovou inscenáciou Dojímate ma veľmi, v ktorej som stvárnil Dominika Tatarku.

Herec žije svojimi postavami na javisku divadla a asi aj mimo neho. Ak sa presunieme do deväťdesiatych rokov, váš divadelný život v Martine nie je práve chudobný. Pre osvieženie pamäti zalistujme inscenáciami, ktoré ste vtedy hrali. Spomeňme len také hry ako Divný Janko, Bláznove zápisky, Skon Paľa Ročku, „...príď kráľovstvo Tvoje...“, Pustokvet, Na dne, Nový život, Túžba pod Brestami, Zahraj to ešte raz, Sam, Krvavá svadba, Meteor, Nový život, Ivanov... V mnohých hrách ste hrali hlavné roly, ku ktorým máte osobitný vzťah? A vôbec, má herec obľúbené či neobľúbené postavy, môže si dovoliť taký luxus?
Isteže, herec by mal žiť svojimi postavami na javisku, to sa akosi predpokladá a každý dobrý herec by sa mal priblížiť k podstate myslenia a konania svojej postavy. Ale že by aj mimo javiska? Žeby ste boli pri pive raz Popriščinom a inokedy Štúrom? To si neviem celkom dobre predstaviť. Keby som sa neustále zaoberal problémami svojich postáv, tak by som sa asi zbláznil. No, a sme pri Popriščinovi a ostatných postavách, ktoré ste vymenovali. Áno, mám obľúbené postavy a sú i tie, ktoré nemám rád. Vy ste zhodou okolností vymenovali tie, ktoré rád mám. Ba sú aj také, ktoré milujem. Prezradím, že je to najmä Popriščin či Doskami ovenčený Štúr, banskobystrický Tatarka, Schwitzer z Meteóru a z posledného obdobia najmä Šabeľskij z Ivanova. Pravda, mať rád a milovať je predsa len trocha rozdiel. Tie postavy, ktoré rád nemám, za to však určite nemôžu. Môže za to moje nepochopenie mentality, alebo zlý výklad inscenácie jej tímom.

Skryť Vypnúť reklamu

V prevažnej väčšine inscenácií na martinskom javisku je vašou stabilnou (či predurčenou?) hereckou partnerkou Jana Oľhová. Je medzi hercami na scéne vzájomné porozumenie rovnako dôležité ako v živote? Ako sa vám v tomto duchu spolupracuje práve v tejto dvojici?
Porozumenie je dôležité všade, nielen na javisku, ale aj v bežnom živote a v bežných pracovných, nielen hereckých vzťahoch. Áno, s Janou Oľhovou sme vytvorili zopár spoločných hereckých partov a môžem povedať, že naša spolupráca nebola nikdy stresujúca, priniesla svoje ovocie. Partnerov na javisku si herec nevyberá, a to je dobre. Rovnako výborne sa mi spolupracovalo aj s Luciou Jaškovou v Meteóri, s Renátou Rundovou v Novom živote, Ľubou Krkoškovou v „...príď kráľovstvo Tvoje“ a ako hereckému svetobežníkovi i s Evou Pavlíkovou v Nitre, Naďou Jelušovou v Žiline či Zitou Furkovou v Astorke. Nech mi odpustia všetky kolegyne, na ktoré som zabudol. Urobil som to nerád.

Herecký život občas prináša zvláštne príležitosti. Takou je určite vaše hosťovanie v predstavení Kentauri v bratislavskom divadle Astorka. Hru napísal aj režíroval v Martine dobre známy Roman Polák a stretli ste sa tam okrem iných s bývalým úspešným martinským hercom Matejom Landlom. Bol nejaký rozdiel v práci súboru tohto populárneho i úspešného divad-la – v porovnaní s vaším domovským Martinom? Osobitne, ako na vás zapôsobilo stretnutie s Maťom Landlom - po takmer dvadsiatich rokoch od spoločného pôsobenia v martinskom divadle?
Správne ste povedali „občas“ a správne ste povedali „zvláštne“. Veľmi som si túto príležitosť vážil a veľmi som sa jej potešil. Vstúpil som do priestorov Astorky s „bázňou a úctou“ ako koniec koncov replikuje moja postava Jula v texte tejto zvláštnej hry. Ale výborní astorácki herci odbúrali môj ostych a dovolili mi zaradiť sa medzi nich hneď od prvého dňa. Prispel k tomu mierou vrchovatou tiež Maťo Landl. Medzi nami je zvláštny vzťah. Keď nastúpil do divadla v Martine, bol som jeho „tútorom“, to jest osobou, ktorá ho viedla a pomáhala mu pri jeho prvých krokoch v novom prostredí. Teraz sa naše úlohy vymenili. A čo sa týka rozdielu v práci jednotlivých súborov, ten neexistuje, pokiaľ sa pracuje s chuťou a nasadením, ako to bolo aj v prípade práce na texte nevypočitateľného Romana Poláka.

V jednom z martinských predstavení nedávnych rokov sa optimisticky spievalo... divadlo sa stále hrá... Našťastie je to stále tak. Pravda, ide však o to - aké divadlo, kedy, o čom a pre koho? Čo si o tom myslíte vy?
Divadlo sa stále hrá a stále sa hrať bude. Ale dramaturgie divadiel sú rôzne. Niektoré podľahli čaru komercie a chcú za každú cenu zabávať. Sú divadlá, ktoré v plnej miere podľahnú tomuto dopytu a strácajú umeleckú tvár. Ale našťastie, ešte aj dnes existujú súbory, ktoré nepodľahli a naďalej hrajú náročný a umelecky plnohodnotný repertoár. Ak je zaujímavá téma a spôsob vyjadrenia, diváka si nájde. O tejto téme som už určite niekde hovoril. No myslím, že si ju možno zopakovať.

Vlasta Kunovská

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  2. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  3. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  4. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  5. Táto pomôcka zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  6. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  7. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  8. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  9. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  2. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  4. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  5. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  7. Budúcnosť M&A v Európe
  8. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  9. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  10. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 30 829
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 11 965
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 10 400
  4. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 008
  5. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 8 701
  6. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 528
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 526
  8. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 8 372
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 338
  10. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 218
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Zber lístia v Martine

Lístie sa vyzbiera ešte na štyroch sídliskách.

Ilustračné foto.

Za smeti si Martinčania zrejme priplatia, návrh je o päť eur

Mesto Martin sa zapojí do projektu zberu kuchynského odpadu a bioodpadu, ktorý sa bude vyvážať mimo nášho mesta i regiónu.

Ilustračné foto.

Polícia vyhlásila pátranie po nezvestnom mužovi z Beníc

Naposledy bol videný 2. októbra v Príbovciach. Odvtedy sa o ňom nič nevie.

Nezvestný Milan Kopka.

Primátor Danko zvolal zastupiteľstvo, poslanci budú rozhodovať aj o rozpočte

Rokovanie Mestského zastupiteľstva v Martine sa uskutoční vo štvrtok 26. novembra od 9. hodiny.

Ján Danko, primátor Martina.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Na rýchlostnej ceste R1 sa dnes stala ďalšia nehoda, vodič je popálený

Po prvej nehode zomrela žena, po druhej bojuje o život muž.

Dve základné školy v Nových Zámkoch hľadajú riaditeľa

Aké podmienky musia spĺňať a koľko budú zarábať?

Už ste čítali?