21. jún 2007 o 0:00
Pocta pre premožiteľa Dakaru
Najúspešnejší slovenský motokrosový reprezentant Jaroslav Katriňák sa ako prvý Turčan a športovec vôbec mohol tešiť z udelenia Ceny Žilinského samosprávneho kraja.
Minulý týždeň v pondelok mu ju na slávnostnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva v Žabokrekoch odovzdal Juraj Blanár, predseda ŽSK. Po skončení oficiálnej časti sme držiteľa prestížnej ceny požiadali o rozhovor. Nedá mi, aby som sa vás nespýtal, čo pre vás toto ocenenie znamená? Úprimne poviem, že mám z Ceny Žilinského samosprávneho kraja veľkú radosť. Dokonca väčšiu, ako keď som preberal nejaké ocenenia v Bratislave. Je to najmä preto, že mi cenu udelili ľudia, ktorých viac poznám a ku ktorým mám bližšie. Viete, vždy som si myslel, že práve títo ľudia berú moje športovanie ako samozrejmosť. Jednoducho, nečakal som, že ocenia moje účinkovanie v motokrose aj takýmto spôsobom. Som z toho naozaj milo prekvapený a veľmi im za to ďakujem. Zrejme sa nemýlim, keď poviem, že snom každého motokrosového pretekára je štartovať na dakarskej rallye a v zdraví dojsť do cieľa. Vám sa to podarilo na štvrtý krát. Konečne ste prešli aj kritickou siedmou etapou, ktorá vám v minulosti narobila viacero problémov ... Som rád, že sa mi to konečne podarilo. Siedma etapa je naozaj veľmi ťažká, nie je jednoduché ju zvládnuť. Nielen v nej, ale aj celý Dakar som sa snažil ísť opatrne. Moja stratégia sa nakoniec ukázala ako správna, možno povedať, že som zúročil skúsenosti z predchádzajúcich ročníkov. Ak by som prechádzal ťažkým piesočnatým terénom o niečo rýchlejšie, riskoval by som pád, ktorý by skôr či neskôr určite prišiel. A práve jeho následky by mi mohli znemožniť dôjsť do cieľa. Riskoval som menej a oplatilo sa. Od vášho úspešného účinkovania na Dakare ubehlo už niekoľko týždňov. Ako ho s odstupom času hodnotíte? Už ste si naplno uvedomili, čo ste vlastne dosiahli? Bezprostredne potom, čo som dorazil do cieľa, som mal prirodzene veľkú radosť. Ale pravdou je aj to, že až s odstupom času som si naplno uvedomil, čo som vlastne dosiahol. Motokrosovej kariére sa venujem viac ako dvadsať rokov. Toto obdobie môžem charakterizovať ako obdobie ťažkej driny a odriekania. Ale stálo to za to. Dočkal som sa odmeny, splnil sa mi veľký sen. Teší ma aj záujem ľudí, ktorí moje účinkovanie na Dakare sledovali. Na diaľku ma povzbudzovali, držali mi palce. Bolo to veľmi príjemné a som rád, že aj kvôli ním som dorazil do cieľa. Dakarská rallye je mimoriadne náročná a najmä riziková súťaž. Vyhasol na nej už nejeden ľudský život. Ako vašu účasť na nej vnímajú vaši najbližší? No nadšení určite nie sú, veľmi ma tam nechcú púšťať. Majú strach z toho, aby sa mi niečo podobné nestalo. Dakar je skutočne nebezpečný. Chvíľková nepozornosť vás môže pripraviť o to najcennejšie, čo človek má – o ľudský život. Návrat domov býva zrejme radostný... Tak určite, niet o tom žiadnych pochýb. Vždy sa na to teším, ako sa so svojimi najbližšími zvítame. Sú to skutočne pekné a nezabudnuteľné chvíle. Aké máte najbližšie plány, čo vás v blízkej budúcnosti čaká a neminie? Ešte viac ako mesiac budem spolu so svojím tímom testovať motocykle, ktoré sú určené pre Dakar. Máme možnosť vybrať si z viacero typov, verím, že sa rozhodneme správne. V septembri a novembri cestujeme do Maroka, kde na púšti absolvujeme prípravu na Dakar. Motokrosový šport je oproti tradičným športom ako je napríklad futbal alebo hokej tak trochu v úzadí. Čím si to vysvetľujete? Neviem čím to je, pretože na motokrosové preteky chodí pomerne veľa ľudí. Veľkú úlohu zrejme zohrávajú aj média, ktoré sa nášmu športu nevenujú toľko, koľko by podľa mňa bolo treba. Samozrejme, to je len môj názor. Niekto iný môže mať úplne iný názor, čo ja samozrejme rešpektujem. Na dnešnom stretnutí sa tak trochu hovorilo aj o mládeži, ktorá sa v súčasnosti viac venuje počítačom ako športovaniu. Vyrastajú vôbec na Slovensku budúci nasledovníci Jaroslava Katriňáka? Nechýbajú nám talenty? Talenty rozhodne nechýbajú, určite by sme ich našli. Teší ma, že sa motokrosová základňa rozširuje. Najlepšie o tom hovorí skutočnosť, že po rozdelení Československa nás na slovenskom šampionáte v endure štartovalo sotva dvadsať, dnes sa na štart postaví aj takmer 250 pretekárov. Konkurencia nie je na škodu, jednoznačne zvyšuje kvalitu. Príjemný je aj pohľad na deti, ktoré na osemdesiatkach zdolávajú náročné úseky. Radosť je na nich pozerať, ako si s nimi dokážu poradiť. Verím, že medzi týmito motokrosovými nadšencami nájdeme dostatok talentov, ktoré v budúcnosti budú úspešne reprezentovať nielen motokros, ale aj našu krajinu. Čo by ste práve tým motokrosovým nádejam na záver nášho rozhovoru odkázali? Dôležitá je vytrvalosť. Aj v živote motokrosového pretekára bývajú chvíle, kedy sa mu nič nechce. Ale práve vtedy treba zaťať zuby a ísť ďalej. Úspech sa nerodí len tak, treba preň niečo obetovať. Motokros je drina, ale stojí to za to. Roman Kopka
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou