Ľudia odchádzajú
Na Alojza Kováča si možno spomenú všetci tí, ktorým nie sú ľahostajné novodobé dejiny Martina a jeho kultúrnych zariadení. Bol to on, ktorý roky premietal v kine Moskva a ktorý, vzhľadom na svoju záľubu v histórii, zhromaždil množstvo faktov o tomto kine a o ľuďoch, ktorí tu pracovali, či organizovali premietanie. Mnohé sme v Novom ŽIVOTE TURCA publikovali, mnohé zostali v jeho archíve a pamäti či výstrižkoch z novín a iných tlačovín, ktoré nám nosil. A mnohé si odniesol do večnosti. Áno, je to pravda. Do redakcie sme dostali smutnú správu. Alojz Kováč nás vo veku 86 po krátkej a ťažkej chorobe 10. júna navždy opustil. Mám v rukách posledné fascikle výstrižkov a dobových dokumentov o kine Moskva, ktoré nám pred časom doniesla jeho dcéra. Vraj otec triedi dokumenty a našiel niečo, čo sa nám možno bude hodiť. Bude. Vďaka za to. Jeho život bude zúročený v tom, akú stopu nechal na tomto svete. Česť jeho pamiatke!(vl)
Dobre urobil
Minulú nedeľu nám trvala futbalová služba o čosi dlhšie, ako zvykne. Končili sa futbalové súťaže a končila sa aj vaša (naša) tipovacia liga VTL. Trochu dlhšie sme čakali na to, aby sme ju mohli vyhodnotiť a teda spoznali meno jej celkového víťaza. Bolo zaujímavé sledovať, ako jednoduché kolo s jedničkami v kolónke tipov prehovorí do konečného poradia. Totiž, až 56 tipujúcich, čo je rekord VTL, si na svoje konto v záverečnom kole pripísalo plný bodový zisk – 20 bodov. Ešte zaujímavejší je ale fakt, že nakoniec sa nesmial niekto z tých, ktorí v poslednom kole bodovali naplno, ale Lukášíkovi juniorovi stačilo na to, aby preskočil lídra aj sedemnásť bodov, keď neveril iba Dubovému, že doma zvíťazí nad rezervou Turčianskych Teplíc. Zaujímavé ale bolo, že neveril ani Trebostovu, za ktoré dlhé roky hráva jeho otec Ľubo. A dobre urobil, lebo realizmus mu vyniesol prvenstvo!
Roman je už Martinčan
Náš kolega Roman investoval nedávno do kúpy auta. Hoci parkoval pred redakciou, dlhšie sme jeho auto nespoznávali. Mal na ňom totiž evidenčné číslo iného okresu. Minulý týždeň, keď po športovej službe oddychoval, konečne si svojho tátoša preevidoval a už nosí „turčiansku“ značku. Už s ňou si to minulý týždeň namieril rovno na Liptov priamo do vodného raja. Verte-neverte, z vody sa vrátil doudieraný. Vraj preto, lebo tam, ako sa ukázalo, majú tvrdý tobogán.Ale na niečo to bolo dobré, lebo kolegyne sa mu núkali pofúkať krvavé lakte.
Mirka na domácej strave
Naša najmladšia kolegyňa je odchovaná na domácej strave. Ohŕda okolitými jedálňami a do roboty si nosí doma navarené jedlo. A tak to občas u nás v redakčnej miestnosti, keď si jedlo prihrieva v mikrovlnke, cítiť vôňou ako vo vývarovni. Môžeme prezradiť, že minulý týždeň nám robila chute s pečienkou s ryžou, francúzskymi zemiakmi... Vo štvrtok sa zasa kŕmila brokolicou, a tú my (aspoň niektorí), nemusíme.
Besedovali
O svojej práci novinára a vzniku článkov porozprávali na besede s mladými tvorcami obecného časopisu Ňurka-Ďurka z Turčianskeho Ďura dvaja najmladší redakční kolegovia. Tí najmenší – škôlkári sa ukázali ako neposední poslucháči, ale inak to vraj bola dobrá a zaujímavá beseda. K dobrej atmosfére prispeli naši kolegovia aj niekoľkými veselými zážitkami zo svojej novinárskej praxe. My, ktorí sme tam neboli, len dúfame, že nás nepoohovárali.(jk)