o extraligové. Zo súťaže sa odhlásil bývalý majstrovský kolektív Sečoviec, a tak logicky šancu dostal Martin. A tak sme, okrem hodnotenia uplynulého ročníka hádzanárskej súťaže, hovorili s Milanom Janíkom o extraligovej budúcnosti.
V uplynulej sezóne martinskí hádzanári potvrdili vzostup formy. S prehľadom postúpili do prelínacej súťaže, v ktorej vaši zverenci až do záverečných minút záverečného zápasu v Topoľčanoch bojovali o postup do extraligy. Ste spokojný?
Súťaž bola zvláštna, lebo v nej bolo viac družstiev, ktoré boli rezervami extraligistov. Na každý zo zápasov mali tieto mužstvá prakticky vždy k dispozícii aj troch-štyroch hráčov áčka. To samozrejme úroveň prvej ligy zdvihlo. Vôbec nebolo jednoduché obhájiť našu vlaňajšiu pozíciu a postúpiť do prelínačky. Keďže sme v takej silnej konkurencii obstáli, som spokojný. Naše mužstvo obstálo. Počas celej súťaže sa prezentovalo dobrými výkonmi. Bol to odraz dobrej letnej prípravy, ktorá sa nám vydarila. Bola kvalitná a aj podložená dobrým prístupom hráčov. Na druhej strane aj výbor dokázal vytvoriť dobré podmienky. Pomohlo nám, že sme pred súťažou absolvovali v Prahe a potom na Morave veľmi kvalitne obsadené turnaje. Navyše nevyhýbali sme sa ani konfrontácii s najlepšími extraligovými mužstvami.
Napriek tomu, že ste v prelínacej súťaži skončili na treťom mieste, po-dľa výsledkov je zrejmé, že ste oproti predchádzajúcemu ročníku herne vyrástli. Máte rovnaký pocit?
Oproti predchádzajúcemu ročníku súťaže bol zmenený systém prelínacej súťaže. Hralo sa iba dvojkolovo. Ale poviem úprimne, nečakal som, že budeme mať proti sebe takých silných súperov. Vôbec som nepredpokladal, že sem z extraligy spadne ŠKP Bratislava. Tá tam rozhodne nepatrila. Čakali sme, že budeme mať ľahšieho súpera. No a navyše v prelínačke mala aj svoje béčko, čo podľa mňa nie je regulárne. My sme do prelínačky vstúpili veľmi dobrým výkonom práve proti ŠKP Bratislava. Dlho sme s Bratislavčanmi držali krok a hrali vyrovnanú partiu. Potom sa prejavili skúsenosti extraligistu. Naši hráči ich môžu získať vtedy, keď budú hrať čoraz viac takýchto zápasov. V celej prelínacej súťaži sme, s výnimkou odvety s týmto mužstvom na domácej palubovke, nesklamali. Nie, že by sme v tomto zápase hrali zle, ale nedokázali sme premieňať šance, a to ma najviac mrzí.
V Topoľčanoch ste boli do 40. min postupujúcim mužstvom. Čomu pripisujete, že ste v samom závere nedokázali udržať náskok?
Bol to zvláštny zápas. Treba zdôrazniť, že sme podali vynikajúci výkon. Na čo sme siahli, to nám do tohto momentu vychádzalo. Potom ale akoby uťal. Súperovi sa k životnému výkonu rozchytal brankár a nám „odišla“ streľba. Ťažko hľadať príčinu. Asi sme sa zľakli, že by sme mohli vyhrať. Keď sa nám prestalo dariť, robil som všetko možné, aby som zastavil domácu ofenzívu. Zasahoval som do zostavy, zobral som oddychový čas, upokojoval mužstvo, nič nepomohlo a priamy postup nám ušiel o tri góly. Domov sme odchádzali veľmi smutní.
Lenže po dvoch-troch týždňoch, tým, že sa do extraligy neprihlásili Sečovce, prišla šanca hrať extraligu...
Počuli sme správy, že Sečovce majú problémy. Na zväze, keď skončili, zvažovali, či ponúknu Martinu extraligu. Myslím si, že herné výkony, ktorými sme sa prezentovali v prelínacej súťaži, funkcionárov presvedčili o tom, že by sme mohli byť pre extraligu prínosom. Keď nám 12. júna ponúkli zo zväzu extraligu, dali nám na rozmyslenie 24 hodín. Okamžite som volal prezidentovi klubu Ondrejovi Potančokovi, ten sa ponuke potešil a odobril ju. Jemu sa tiež splnil sen, s ktorým sa ujal funkcie šéfa klubu. Na jednej strane je radosť, ale na druhej aj zamyslenie sa nad tým, čo nás čaká. Extraliga to veru nie je liga. Bude nám treba zabezpečiť veľa vecí. A to nielen peniaze, ale aj káder a kopu ľudí okolo, ktorí sa budú starať o organizačnú stránku zápasov. V príprave na extraligu nás teda čaká veľa roboty nielen v tréningu, ale aj pri zabezpečovaní ostatných organizačných záležitosti. Ale verím, že nájdeme ochotných dobrovoľníkov a zabezpečíme veci tak, aby sme splnili všetky požiadavky.
Extraliga predstavuje výrazný kvalitatívny skok. Pre hráčov to bude aj záležitosť psychiky, ako sa v nej udomácnia, lebo doteraz boli zvyknutí skôr vyhrávať, ako prehrávať. Nebude to prechádzka ružovým sadom, pre mladý, neskúsený káder to bude poriadne sústo...
Máte pravdu. Do sezóny vstúpime s jedným-jediným cieľom, zachrániť sa. Nemáme veľké oči. Na druhej strane si myslím, že s takými mužstvami, ako sú Topoľčany, Hlohovec a možno aj ŠKP Bratislava, by sme mohli uhrať vyrovnané partie. Samozrejme, že sa budeme spoliehať na domáce prostredie.
Tým, že bude hrať mužstvo extraligu, splnia sa aj ambície mladých hráčov, ktorí už vyrástli z ligového dresu a svojimi výkonmi sa núkali najlepším slovenským mužstvám...
To určite. Keď sme dostali ponuku ísť do extraligy, okamžite som si obvolal všetkých hráčov a zišli sme sa na mimoriadnej hráčskej schôdzi. Každého som sa opýtal, za akých podmienok chce reprezentovať náš klub, či sú všetci ochotní hrať extraligu. Všetci do jedného mi potvrdili že chcú hrať za Martin extraligu. Cítil som, že to hovoria s radosťou aj hrdosťou na náš dres. Pre niektorých hráčov bude extraliga otvorením nových možností. Budú mať šancu zviditeľniť sa. Chlapci prisľúbili aj lepšiu účasť na tréningovom procese. Určite sú si vedomí toho, že bude treba pridať. Dochádzková morálka sa bude musieť zlepšiť. Budeme trénovať každý deň v týždni.
Po 19. rokoch sa vraciate do najvyššej súťaže aj vy, tentoraz ako tréner. Tešíte sa?
Samozrejme. Bol som v mužstve, ktoré končilo extraligu, a teraz som pri tom, keď ju mužstvo začína. Bol by som veľmi rád, keby sa atmosféra z minulých rokov vrátila do športovej haly. Budeme k tomu potrebovať aj povzbudenie z hľadiska.
Sečovce skončili s hádzanou, lebo nemali adekvátne podmienky. Keďže ste zobrali extraligu po nich, máme tomu rozumieť tak, že v Martine sú už podmienky na extraligu?
To je ťažká otázka. Určite nebudeme patriť k tým mužstvám s najlepšími podmienkami a ťažko si dovolíme mať hráčov profesionálov. Všetko sa to bude odvíjať od našich možností. Finančné prostriedky sa zháňajú ťažko, ale verím, že nám pomôže mesto. Predsa ho budeme reprezentovať na najvyššej úrovni. Asi si treba uvedomiť, že tu nie je len hokej, ale je aj hádzaná, ktorá má svoju tradíciu. Verím, že potrebné financie na extraligový život klubu zabezpečíme. Ale rovnako aj pre hádzanársku mládež. Do súťaže sme prihlásili dorastencov a máme starších a mladších žiakov.
Je tu ale ešte niečo, čo vy nemôžete ovplyvniť a zrejme to nemôže ovplyvniť ani mesto. Športová hala, ktorá je v súkromných rukách, má už svoje roky a palubovka na niektorých miestach nie je v najlepšom stave. Nebude to prekážkou vašej účasti v extralige?
Chceme o tom hovoriť s pánom Kozákom. Je nám jasné, že ťažko by mohol teraz vymeniť palubovku. Nevieme si ale ani predstaviť, že by nám zväz zakázal v Martine hrať hádzanú. Ale určite je pravda, že starý podklad „pulastiku“ je na jednom mieste vydutý, takže asi by to bolo treba nejako v tejto časti rekonštruovať.
Hádzaná dlho patrila v Martine do popredia všetkých športových odvetví, prenikla aj na medzinárodnú scénu, pred rokmi sa tu hral prestížny PVP. Tento šport napĺňal hľadisko haly. Myslíte si, že sa priaznivci hádzanej sa vrátia do hľadiska?
Bol by som veľmi rád, keby to tak bolo. Pred plným hľadiskom sa lepšie hrá. Aj touto cestou pozývam všetkých priaznivcov hádzanej, aby prišli na naše zápasy. Myslím si, že lákadlom pre nich bude aj možnosť, že uvidia aj najlepších slovenských hádzanárov v akcii. Už dnes vieme, že naše domáce zápasy budeme hrávať v sobotu o 18. h, tak aby naše zápasy nekolidovali s hokejom, alebo iným športom. Ján Kŕč
