Myslite na to, že pozdĺž lipovej aleje, ktorá sa tiahne hlavnou ulicou od začiatku Kláštora pod Znievom, sa raz prechádzal Janko Kráľ (býval v budove obecného úradu), dramatik Ferko Urbánek, Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský, kardinál Ján Chryzostom Korec, Jozef Cíger Hronský, básnik Pavol Bunčák... Ich kroky tu mierili celkom určite kvôli jednému z troch prvých slovenských gymnázií. Niektorí v ňom vyučovali, iní študovali. Budovu gymnázia zočíte na hlavnej ceste. Spolu s ostatnými dvomi gymnáziami bolo aj toto znievske násilne zatvorené v roku 1874, znova otvorené v roku 1919 a od roku 1959 jedno z prvých slovenských gymnázií svoju históriu píše doposiaľ, ale už v Turčianskych Tepliciach. Do tohto mesta bol presťahovaný aj učiteľský ústav, založením ktorého maďarská vláda chcela zasadiť protiúder Slovákom za otvorenie slovenského gymnázia. Do priestorov gymnázia nedávno presťahovali Diecéznu historickú knižnicu Dr. Štefana Moyzesa. Druhú budovu katolíckeho gymnázia nájdete o pár desiatok metrov ďalej vpravo od kostola. Vyníma sa pred ňou busta prvého riaditeľa Martina Čulena a dnes je sídlom pamätnej izby obce. Budovy s pamätnými tabuľami, ktoré obývali významní pedagógovia, lemujú hlavnú cestu. V historickom jadre obce je tiež mnoho kúrií, meštiackych a ľudových domov z rôznych storočí, ktoré Kláštoru pridávajú na príťažlivosti.
Kláštor v rukách mníchov
V 19. storočí aj zásluhou tamojšieho gymnázia sa stal Kláštor jedným z centier slovenského národného hnutia. Zniev sa stal sídlom okresných úradov. Otvorili tu dokonca aj sirotinec, okresný súd s väznicou, mestské kasíno. Vznikla tu umelecko-rezbárska škola, v tom čase ako jediná v Uhorsku. Spolu s učiteľským ústavom ju presťahovali do Turčianskych Teplíc, kde sa však neujala a prirýchlo zanikla.
Samostatnú kapitolu histórie tvorí príchod a vplyv benediktínov, premonštrátov a jezuitov v tejto obci. Cítiť ich na každom kroku. Kláštor pod Znievom sa vďaka nim stal významným náboženským a vzdelanostným centrom. V záplave zelene stromov nájdete malé kaplnky, kríže, sochy svätých. Na ceste k hradu sa vypína farský kostol sv. Mikuláša, je o niečo mladší od neďalekého kláštorného kostola. Postavili ho premonštráti v gotickom slohu, v 16. storočí ho dobudovali jezuiti. Dominantou kláštorného kostola je veža kostola Panny Márie. Pri ňom stojí kláštor, ktorý je v súčasnosti opustený. Jezuiti vybudovali v obci sústavu rybníkov a napojili ju na prívodný kanál pretekajúci celou hlavnou ulicou. Pri ňom postavili papiereň, ktorá dodávala papier pre trnavské rehoľné tlačiarne. Po stáročiach ostalo po nej iba pamätné miesto.
Na pahorku pod hradom už z diaľky vytŕča veža Kostola sv. kríža zo začiatku 19. storočia. Kostolík sa nachádza v areáli kalvárie. Cestu k nemu lemujú kaplnky zastavení. Areál kalvárie je ohradený múrom s tromi vstupmi. V jej blízkosti sa nachádza kopa kameňov, ktorá je pozostatkom kaplnky blahoslavenej Margity Uhorskej, dcéry kráľa Belu IV., ktorá sa vraj narodila na hrade. O čosi vyššie, niekde pod hradom, sa ukrýva vchod do jaskyne.
V 16. storočí v Kláštore vďaka jezuitom vznikla rehoľná lekáreň a prvá botanická záhrada liečivých rastlín v Európe na výrobu liekov, ktorej zvyšky sú ešte pri 700-ročnom kláštore. Liečiteľská tradícia sa v obci udržiava doposiaľ. V Kláštore pod Znievom boli položené základy Trnavskej univerzity, ktorá sa vyvinula z tunajšej strednej školy zo 16. storočia.
Pavol Bunák bol prekvapený
Takpovediac nad pomery obecných múzeí je zriadená Pamätná izba Znieva v Kláštore pod Znievom. Je na úrovni mestského múzea a vonkoncom tu nevládne chudoba čo sa týka množstva exponátov, zaujímavostí a faktov. Podpísali sa pod to aj skutočnosti, ktoré k obci patria.
Pamätná izba je umiestnená v druhej historickej budove gymnázia. Zriadili ju v roku 1969 pri storočnici otvorenia gymnázia a z veľkej časti sa zameral gymnaziálne časy a osobnosti, ktoré sa k nim viažu. K ich fotografiám patria aj knihy a listiny. „Pri okrúhlom výročí v roku 1999 navštívil obec básnik Pavol Bunčák a bol príjemne prekvapený, keď si v našej izbe našiel originál písomnej maturitnej práce, ktorú zvládol na jednotku. Prišiel k nám aj bývalý študent žijúci v Amerike a žiadal nás o zošit výročnej správy z ktoréhosi roku. Mal v ňom fotografiu z otvorenia školského roka, na ktorom hrá na klavíri,“ vypichla drobné pikošky z výkladu sprievodkyňa Elena Majtánová. Tá pozornosť návštevníkov odvádza aj na iné skvosty. Napríklad na najväčšiu cennosť výstavy – vernú kópiu olejkárskej skrinky zo 16. storočia, ale aj kópiu ruskej kalkulačky, prekrásnu ručne vyrezávanú spálňu, ktorú vytvorili študenti vtedajšej miestnej umelecko-rezbárskej školy alebo primitívne lekárske nástroje – na púšťanie žilou alebo vytrhnutie zuba. Mladších návštevníkov púta zmenšený model miestnej hasičskej zbrojnice a hasičská uniforma. Pamätná izba odhaľuje aj bohatstvo odkazov na známych rodákov, ktorí Kláštoru pod Znievom robili a robia dobré meno aj vo svete. Miroslava Dírerová