In memoriam ocenil aj richtára Nolčova z roku 1944 Pavla Dubovca. Od izraelského veľvyslanca prevzal vyznamenanie jeho vnuk Stanislav Dubovec zo Sučian. Od súčasného starostu Nolčova Dušana Stana sme sa dozvedeli, že Pavol Dubovec zachránil počas SNP židovského mládenca Karola Neufelda, ktorého v obci chytili gardisti sprevádzaní príslušníkmi SS.
„Prekvapili ma dve skutočnosti - že sa čosi také udialo a že tento skutok ocenili. Moja mama o záchrane židovského mládenca niečo vedela, ale starý otec o tom nikdy nehovoril. Keď som bol chlapcom, spomínal, že počas 1. svetovej vojny mal prestrelenú nohu pri bitke na Piave a ukazoval nám zranenie. Keď sa končila 2. svetová vojna, starý otec mal už 65 rokov. Pre neho bola záchrana Karola Neufelda asi samozrejmosťou. Možno si ani neuvedomil dôležitosť svojho činu. Pred tromi rokmi sme sa o tom dozvedeli od manželky Karola Neufelda. Z príbehu, ktorý poznám z odovzdávania ocenenia, viem, že Karola Neufelda mali deportovať, ale v Bratislave ušiel Nemcom. Ako útočisko nenašiel vhodnejšie miesto než Nolčovo. Chodil tu na prázdniny a poznal sa aj s mojím starým otcom. Ten ukryl Karola Neufelda pred Nem-cami u svojej dcéry a mojej tety Emílie Hajasovej. Vedel, že tým ohrozuje nielen svoj život, ale aj životy príbuzných a ďalších obyvateľov Nolčova. Počas SNP sa Karol pridal k partizánom a do Nolčova prišiel doplniť zásoby. V závere príbehu svojej záchrany napísal, že do dediny prišli Nemci sprevádzaní príslušníkmi SS. Nastal tu rozruch a Karol vyskočil z okna rovno pred hlavne zbraní gardistov a „esesákov“. Podozrievali ho, že je Žid, ale nikto z obce ho neprezradil. Napokon prišiel za ozbrojencami môj starý otec a povedal, že Karol Neufeld je jeho vnuk, čo mu zachránilo život,“ povedal nám Stanislav Dubovec.
Karol Neufeld (židovským menom Akiva Nir) odišiel v roku 1949 do Izraela, kde sa oženil s rodáčkou z Československa. Jeho manželka bola aj pri udeľovaní ocenení.
Medzi približne stovkou prítomných, ktorí na pietnu slávnosť do Bratislavy prišli, boli príbuzní ocenených či zachránených. Mnohí cestovali až
z Izraela. Na slávnosť okrem iných prišiel podpredseda vlády Dušan Čaplovič, veľvyslanec USA v SR Rodolphe Vallee i bratislavský rabín Baruch Mayer. Zeev Boker pripomenul, že šľachetné skutky Slovákov z čias holokaustu majú vysokú hodnotu aj v súčasnosti, keď sa čoraz viac množia a silnejú aktivity skínov, neonacistov a neofašistov. „Neboli to žiadni svätci, ani nijako zvlášť v ničom nevynikali, išlo o obyčajných ľudí, ktorí urobili to, čo podľa ich cítenia robiť mali,“ povedal o ocenených riaditeľ Židovského múzea na Slovensku Pavol Mešťan.
Ocenenie Spravodlivý medzi národmi dostalo do roku 2007 viac ako 22 tisíc ľudí zo 42 krajín sveta, vrátane 460 Slovákov. Dostali čestné miesto na Múre cti v Múzeu Yad Vashem v Jeruzaleme a na ich počesť zasadia stromy v Záhrade spravodlivých, ktorá je najväčším pamätníkom holokaustu.
Do koncentračných táborov vyviezli zo Slovenska 70 tisíc Židov zo Slovenska, ktoré patrilo do mocenskej sféry Nemecka. Komisiu pre rozpoznávanie spravodlivých založili v roku 1963 pri pamätníku Yad Vashem a vedie ju Izraelský najvyšší súd. Komisia udeľuje titul Spravodlivý medzi národmi iba tým, ktorí preukázateľne vyvíjali spomínanú činnosť. Väčšina ocenených zo Slovenska ho získala až po roku 1990, keď boli znovu obnovené diplomatické styky medzi Československom a Izraelom. Mená všetkých vyznamenaných sú uvedené aj v zozname, ktorý je vystavený v Múzeu židovskej kultúry v Bratislave
(br, SME)
