Na prelome júna a júla prekvapila zainteresovaných v Martine dobrá správa. Jej zdroj bol priamo v Národnej rade Slovenskej republiky. Pavol Paška udeľoval v historickej budove parlamentu v Bratislave šiestim osobnostiam umenia a kultúry Cenu predsedu NR SR za prínos v oblasti filmu a literatúry, dramatického umenia, hudby, výtvarného umenia, filozofie, religionistiky a etnológie. Jednu z nich dostal Jozef Ciller z Martina, excelentný scénograf celoslovenského a európskeho kontextu.
V osobnosti Jozefa Cillera iste treba zaznamenať tento akt ocenenia s úctou a potešením predovšetkým na domovskej martinskej pôde. Od príchodu do martinského divadla neodmysliteľne patrí k tomuto mestu - rovnako tak ako umelec aj občan. Jozef Ciller Cenu predsedu NR SR dostal za mimoriadny prínos v oblasti dramatického umenia - ako jeden z vôbec prvých šiestich osobností umenia a humanitného vzdelania na Slovensku.
Cena predsedu NR SR bude udeľovaná raz do roka v závere júna. Idea oceňovania je inšpirovaná významnou historickou udalosťou. Ide o známe stretnutie na fare v Hlbokom v júli 1843, na ktorú prišli Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban. Z ich iniciatívy tu bol prijatý spisovný jazyk, z vôle a na základe dohody popredných predstaviteľov slovenskej inteligencie. Umenie sa nevyjadruje len rečou, ale tiež prostredníctvom umeleckých prejavov, ako sú výtvarné umenie, hudba, dramatické umenie... Cena predsedu NR SR bude preto patriť osobnostiam, ktoré sa zásadným spôsobom podieľajú na vývoji takýchto umeleckých jazykov.
Cena, ktorou ste boli - iste súčasne - ocenený i poctený, nie je vo vašej kariére scénografa prvá. Máte ich na svojom konte dosť, tak za scénografickú tvorbu, teda svoju odbornosť, ako aj v spoločensko-občianskej sfére. Predsa, aký pocit sa vás zmocnil, keď ste sa dozvedeli, že tentoraz vás pozývajú na pôdu slovenského parlamentu?
Tá cena je predovšetkým rovnica o dvoch neznámych. Prvou a základnou skutočnosťou je, že národná rada sa snaží verejne uvedomiť si, že politika a ekonomika musia byť humanizované kultúrou a v školstvom. To je jedna z potvrdených axiom historických súvislostí. Národy a štáty, úroveň národnú a ľudskú, charakter a vyššie hodnoty života určuje kultúra. Jej nevyhnutnou napájacou riekou je umenie. Druhou stranou rovnice je plejáda ľudí, ktorí majú uvedené súvislosti v popise svojej práce a vo vnútri svojho ja, ktoré ich prekonáva. Našťastie, Slovensko má takých ľudí veľa, čo ma vedie k pevnej viere, že sa v integrovanej Európe nerozpustíme... Pri ocenení je celý rad šťastných súvislostí, ktoré definitívne rozhodnú. Vnímam túto cenu ako mimoriadnu životnú udalosť v našich nových slovenských dejinách. Viem, že v ďalších rokoch sa táto zmysluplná, kultúrne – humanistická galéria rozšíri a to ma úprimne teší. Na druhej strane som znervóznel uvedomujúc si fakt, že cena preveruje nielen to, čo som dosiaľ urobil, ale je nesmiernym záväzkom do zodpovednejšej budúcnosti.
Ako vnímate toto aktuálne ocenenie v rámci kontextu súčasného dramatického umenia na Slovensku?
Zo všetkých kandidátov môže byť odmenených len šesť vysokoškolských profesorov. Adeptov a odborov je veľa. Bez základných divadelných súvislostí by neexistovala ani televízna a filmová tvorba. Bez tejto vnútorne silne previazanej trojkombinácie si už veľmi ťažko predstavíme náš život. Výberová komisia zrejme zohľadnila tento fakt. Dúfajme, že nastáva doba, keď i divadelné hnutie naberá svoj ďalší zmysluplný druhý dych.
Dovoľte opýtať sa trocha osobne a zvedavo, kto vás sprevádzal v historických priestoroch národnej rady? Iste by si zaslúžila vychutnať si nevšednú chvíľu s vami vaša domáca opora v zázemí...
Vaša otázka mieri do môjho intímna. Každopádne nepoznám úspešného muža, ktorému cestu nahor nepomáha prekonávať žena. Jeden z bonmotov mojej súputničky na ceste životom znie: Na to, aby sa z chlapca stal naozaj muž, treba minimálne dve ženy... Tou prvou samozrejme myslí mamu... Celý ceremoniál bol väčší a dôstojnejší, ako som očakával. Zúčastnilo sa na ňom veľa vládnych, parlamentných i kultúrnych činiteľov počnúc predsedom vlády Robertom Ficom a ministrom kultúry Marekom Maďaričom končiac. Je to udalosť, ktorá sa vám v ideálnom prípade môže stať raz za život. Som preto rád, že som mohol kyticu odovzdať mojej manželke priamo v historickej sále národnej rady.
Stručné curriculum vitae Jozefa Cillera napovedá, že jeho cesta k profesii úspešného a erudovaného scénografa viedla cez absolutórium Umelecko -priemyslovej školy v Železnom Brode, pokračujúc vysokoškolským štúdiom architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave až po absolvovanie štúdia scénografie u profesora Ladislava Vychodila na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Na VŠMU dnes pôsobí J. Ciller ako profesor a vedúci katedry scénického a kostýmového výtvarníctva.
Ako scénograf pracoval v dvadsiatich krajinách Európy i sveta (Viedeň, Regensburg, Krakov, Varšava, Opole, Moskva, Tallin, Kyjev, Zagreb, Rijeka, Dubrovnik, Tampere, Ellwagene...národné divadlá v Bratislave, Prahe, Brne, Ostrave a veľa ďalších českých a slovenských scén). Vystavoval na Bienále v juhoamerickom Sao Paulo, zlaté medaily má z Pražského quadrienále (1975, 1983), Trienále z Nového Sadu (1974).... Vytvoril viac ako 500 scénických projektov a to nielen pre divadlo, ale tiež pre film a televíziu. Za všetky scénické a kostýmové výpravy do filmov menujme aspoň nezabudnuteľný originálny muzikál Balada pre banditu či rovnako slávna filmová Slávnosť v botanickej záhrade.
S Martinom je Jozef Ciller zviazaný ako dlhoročný šéf výpravy Slovenského komorného divadla Martin, do ktorého prišiel roku 1967 a na jeho javisku vytvoril nespočetne veľa scén so širokou škálou interných aj externých režisérskych osobností. Do Martina a divadla sa odkiaľkoľvek nestále a vytrvalo vracia. Iste preto v jeho rebríčku uznaní stojí dosť vysoko najvyššie zo spoločenských ocenení - je čestným občanom Martina, dostal ceny mesta Martin a primátora mesta. Podobne vysokú hodnotu má pre nositeľa Cena Karla Čapka 2003, ktorú Jozef Ciller dostal od Kruhu priateľov českej kultúry na Slovensku za praktické uplatňovanie česko-slovenskej vzájomnosti. A o rok neskôr sa stal „majiteľom“ významnej divadelnej ceny DOSKY 2004 za inscenáciu Tiso v bratislavskom divadle Aréna.
Vlasta Kunovská