Výsledkom stretnutia bolo založenie Spoločnosti martinských priateľov Jána Langoša a prísľub, že na deň sv. Jána – jeho patróna, sa budú pravidelne schádzať, aby pripomínali túto mimoriadnu osobnosť slovenského politického života a aby sledovali ďalšie osudy Ústavu pamäti národa, ktorého bol prvým predsedom. Tohto roku sa tak stalo niekoľko dní po dohodnutom dátume.
Členovia Spoločnosti počas roka monitorovali správy týkajúce sa Jána Langoša a ÚPN v našich médiách. Pozitívne registrovali udelenie Ceny Milana Hodžu in memoriam Jánovi Langošovi, kriticky hodnotili problémy s obsadzovaním miesta predsedu ÚPN, ako aj snahy a presídlenie tohto Ústavu. Členovia Spoločnosti podporili výzvu k voľbe predsedu ÚPN. Postavili sa za požiadavku, aby sa ním stal človek s vysokým morálnym kreditom, ktorý bude zárukou pokračovania v začatom diele ÚPN. Novým predsedom ÚPN sa stal Ivan Petranský, ktorý rokuje s ministerstvom spravodlivosti SR o vyriešení problému budovy ÚPN. Ústav dostal zo súčasných priestorov v centre Bratislavy výpoveď od Ministerstva spravodlivosti SR a žiadnu náhradnú budovu zatiaľ nemá. Tento fakt signalizuje nechuť vlády a veľkej časti poslaneckého zboru k zachovaniu pôvodnej filozofie činnosti ÚPN.
Z ÚPN odišiel Miroslav Lehký, bývalý hovorca Charty 77 a spoluzakladateľ ÚPN. Dal výpoveď, lebo nesúhlasil so zmenami a smerovaním ÚPN po nástupe nového šéfa. Lehký riadil sekciu právnych analýz a rekonštrukcie dokumentov. Kritizoval pripravovanú zmenu zákona o ÚPN, ktorú považuje za koniec ústavu v tom zmysle, v akom ho založil Ján Langoš. Verejnosť mohla zaznamenať aj rozhodnutie námestníka generálneho prokurátora o obnovení vyšetrovania dopravnej nehody Jána Langoša. Prokuratúra tým prijala námietku právneho zástupcu vdovy po Jánovi Langošovi, pani Gabriely Langošovej, Romana Kvasnicu, ktorý poukázal na zlý znalecký posudok prípadu. Langošov prípad sa preto znova otvoril. Jednou z posledných aktivít, niekoľko dní pred stretnutím, bola návšteva Bratislavy, kde členovia Spoločnosti dali veniec pod pamätník Jána Langoša, ktorý je umiestnený pri vstupe do pôvodnej budovy ÚPN.
Na záver svojho stretnutia Spoločnosť konštatovala, že uplynulý rok iba potvrdil a prehĺbil fakt, že Langošov odchod bol veľkou stratou pre náš morálny environment. Jeho smrťou vyprcháva spoločenské uvedomovanie si svedomia a objektívnej pamäti. Tak politici, ako aj ich voliči nemajú jasno v otázkach pamäti národa a zodpovednosti za svoju morálku. A nám sa v tejto súvislosti zdá veľmi príhodné mierne ironické vyjadrenie Milana Resutíka, ktorý napísal: „...teraz (rozumej po smrti Jána Langoša - poznámka autorky) by už mohol byť konečne pokoj. A keby všetko išlo dobre, možno by sa podarilo založiť nejaký Ústav národnej sklerózy pre tých, ktorí sa potichu vracajú na svoje boľševické posty...“.
Spoločnosť martinských priateľov Jána Langoša, rozšírená o ďalších troch členov, sa v budúcnosti rada podelí s čitateľmi o nové zistenia nielen v kauze o smrti Jána Langoša a o práci ÚPN, ale aj, pokiaľ to bude možné, o zistenia či dôkazy o skutočnom svedomí nášho národa, ktoré historicky vždy vychádza zo svojej pamäti. Spoločnosť martinských priateľov Jána Langoša sa zíde opäť o rok, ak dovtedy nedôjde k morálne významnej či vyhrotenej spoločenskej situácii, ktorá si vyžiada prezentovanie jej postoja.
Katarína Adamicová
Autor: Katarína Adamicová