26. júl 2007 o 0:00
Kveta Stražanová: Herectvo som vyštudovala na balkóne v divadle
Kveta Stražanová (65) – ďalšia z tých herečiek, ktorej meno nám je možno z dabingu známe, no tvár? Tvár si vybaviť nevieme.
Ani sa niet prečo čudovať. Pred kamerou sa nepredstavila vo výrazných postavách (zo známejších filmov hrala napríklad Dóciovú v komédii Sebechlebskí hudci) a prešovské Divadlo Jonáša Záborského našinec nemá možnosť vidieť. Keď sa tak počas festivalu Dotyky a spojenia stať malo, zlyhala technika a Kveta Stražanová sa spolu s kolegami odmaskovali, takže s martinským javiskom sa ani nestretla. My sme ju však počas „zbavovania“ výzoru postavy matky v hre Lorkiáda navštívili v zákulisí. S manželom Jozefom Stražanom zdieľate nielen jednu domácnosť, ale aj jedno javisko, čím ste si na očiach 24 hodín denne. Ako vyzerá váš herecký a manželský život? Nejdete si na nervy? Nikto nám to nechce uveriť, ale nehádame sa a žijeme v krásnom súlade. Pomáhame si a stále debatujeme o divadle, aj keď si sľúbime, že divadlo vynecháme. Ale o čom môžu dvaja herci hovoriť? Vždy pri ňom skončíme. Žijeme neškandalózny a veľmi príjemný život aj napriek tomu, že sme sa narodili v znamení Býka. Keď sme sa brali, varovali nás, že nám to nevyjde, že dvaja Býci pri sebe nevydržia. Ale nám to krásne klape. Ak niekedy medzi nami prehrmí nejaká výmena názorov, neriešime to tak, že sa nerozprávame. Nerozprávať sa je hlúposť. Veď raz sa budeme rozprávať aj tak... Nemáte ten neškandalózny život aj preto, že žijete v Prešove, ďaleko od bratislavského šoubiznisu, bulváru? Možno, ale myslím si, že o takých starých hercoch by noviny nepísali (smiech). Kde sa dá nájsť také skvelé manželstvo? Alebo – kde Kveta Stražanová stretla Joža Stražana? Na konkurze v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Mala som vtedy osemnásť, Jožo o rok menej. Inak - vôbec nerozumiem, ako ma mohli prijať. Na konkurz som prišla ako hrozný suverén. Myslela som si, že som najkrajšia na svete a keď ma uvidia, prijmú ma. Lenže opak bol pravdou. Zabudla som aj to, čo som sa na ten konkurz naučila. Šéf činohry – pán Petrák sa na mňa pozrel a pokrútil hlavou: „Toto do činohry? Nikdy v živote!“ Hrozne som sa rozplakala. Mojich sĺz sa však uľútostilo šéfa operety a prijal ma. Tu som účinkovala rok a pol. Potom v činohre náhle ochorela herečka, ktorú museli operovať a potrebovali čo najrýchlejšie záskok. Už večer bola premiéra hry Na posiedke s čertom, kde stvárňovala princeznú Dišperandu. Keďže kolegovia o mne vedeli, že som vyštudovala vysokú školu na druhom balkóne, odkiaľ som videla všetky inscenácie a ovládala ich texty naspamäť, prehovorili ma. Po premiére ma potom vzali do činohry. Ako to s vami vyzerá pri učení textov? Vy sa ich drvíte v kuchyni a manžel v obývačke? Ja sa učievam sama, neznesiem, aby mi texty niekto nahadzoval. Jožo je úplný opak, potrebuje ma počuť. Tým pádom mám prácu navyše – naučiť sa svoje texty a ešte nahadzujem texty jemu. S ním sa učím v kuchyni a ja hocikde – pri varení, vysávaní, umývaní riadu. Proste hocikde. Ako to vaše učenie textov vnímajú deti? Raz sme sa s Jožom učili texty hry Slučka pre dvoch a prešli sme si spolu celý dialóg akoby naostro. Prežívali sme to aj dosť emotívne, teda kričali sme po sebe. Naša vtedy trojročná dcérka Barbara prišla do kuchyne a spýtala sa: „Prečo sa hádate?“ Vysvetlili sme jej, že to sa nehádame, ale učíme texty. A raz, keď sme si trošku ostrejšie vymenili názory, Barbara sa nevinne spýtala: „Vy sa učíte texty, však?“ A ako vás svojich rodičov vnímajú ako hercov? Neprekáža im, že vás ľudia na ulici spoznávajú, že ste známi? Chodievali na predstavenia, ale nikdy nerobili tragédiu z toho, že ich rodičia sú herci. Boli na nás hrdí a radi, že sme v divadle. Veľmi si vážia, že dokážeme to, čo by hocikto nedokázal. Martinské divadlo je považované za akúsi liaheň slovenskej hereckej špičky. Aj vaše meno je pomerne známe. Pôsobili alebo hrali ste tu niekedy? Dostala som niekedy po 68. roku z martinského divadla angažmán. Aj by som z Prešova odišla, ale mala som už starších rodičov a nechcela som ich opustiť. Cítila som sa dlžná najmä voči mamičke. Bola úplne zažratá do divadla a bola presvedčená, že budem herečka, a to mi aj vtĺkala do hlavy. Mám pocit, že si tým chcela naplniť takú vlastnú skrytú túžbu. Splnila si ju cezo mňa. A akú túžbu máte vy? Ešte dlho hrať.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
