Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Dievčatko bez hlavy, chlapček bez ruky

Stoštyri rokov ubehne 4. augusta od narodenia významného sochára a národného umelca Fraňa Štefunku (1903 – 1974). S jeho tvorbou sa stretávame v Martine na každom kroku –Zbojnícka fontána, Detvan a Marína pred divadlom, súsošie Turčianskych dobrovoľníkov

pred Slovenskou sporiteľňou, socha J. Kalinčiaka pred kostolom v Záturčí, reliéf pod Partizánskym cintorínom v Priekope, znak mesta na budove VÚB, séria búst významných činiteľov Matice slovenskej v budove SNK či postavy detí z keramiky na ZŠ Mudroňovej. V každej z nich nájdete konkrétneho človeka, ktorý stál majstrovi ako model. Častokrát siahal aj do radov svojej rodiny.
Modelmi mu boli predovšetkým Turčania
Len ten, kto poznal Fraňa Štefunku a jeho rodinu, by spoznal, koho tvár alebo telo nesie tá-ktorá socha. Niekedy si do skicára načrtol aj postavy a portréty cudzích ľudí, ktorí ho zaujali. Kto to bol, čo sa s nimi stalo, nevie nikto. Ani sochárova rodina nie. V Martine jeho pozostalosť spravuje a v jeho dome žije neter Terézia s manželom Bohuslavom Rybářom. K majstrovi prišli bývať v čase, keď jeho manželku odviezli do nemocnice, kde o dva týždne v roku 1971 zomrela. O starnúceho umelca sa nemal kto starať, a tak ich pozval do prázdneho martinského domu pri Turčianskej galérii. O histórii niektorých sôch vedia veľmi málo. „Teraz veľmi ľutujem, že som sa ho nepýtala na viaceré veci. Ale nebolo času, zaoberala som sa inými problémami. Bola som na materskej s trojročným synom a strýko už chorľavel,“ vysvetlila Terézia, ktorá v niektorých Štefunkových dielach predsa len spoznáva svoje tety, sestru... „Strýko zvečnil svoju manželku, mamu, na plakete zobrazil otca. Všetkým urobil portréty. Ďalších rodinných príslušníkov používal ako modely pri práci na sochách pre mesto. Napríklad do stredu svojho najväčšieho reliéfu v Priekope zasadil moju 16-ročnú sestru Danku, ktorá zosobňuje zdravotnú sestru ošetrujúcu raneného vojaka. Veľmi sa na seba nepodobá, ale ten, kto ju dobre poznal, by vedel, o koho ide. Pamätám si, že kvôli tomu utekala ku kaderníčke na účes. Uprostred súsošia pred Slovenskou sporiteľňou je zas moja teta a strýkova švagriná. Ten malý chlapček by mohol byť Ferko Galo. Deti rád portrétoval. V nahej sediacej žene, ktorú máme doma v obývačke, sme zas spoznali ďalšiu našu tetu. Ani sa tým nepochválila a čudovala sa, ako sme ju odhalili, lebo vraj sa podľa nej na seba nepodobá.“ Terézia strýkovi ako modelka nikdy nepózovala. Chystal sa, že zveční jej prvorodeného syna, no čas mu na to nevyšiel. V tom čase totiž dokončoval sériu ôsmich búst významných osobností Matice slovenskej. Jej manžel Bohuslav Rybář verí, že zoznam „použitých“ tvárí je oveľa širší. „Strýko bez modelu sochu urobiť nemohol. Potreboval pred sebou živú predlohu, aby zachytil obrysy postavy. Keďže žil
a tvoril v Martine, najviac anonymných modelov našiel práve v tomto meste a jeho okolí.“
Čo príbuzný či známy – to model
Niektoré tváre sa podarilo odhaliť. O súsoší malých žiakov v nadživotnej veľkosti na priečelí budovy ZŠ na Mudroňovej ulici v Martine je známe, že dievčatko tvoril Fraňo Štefunko podľa bývalej profesorky Gymnázia V. P. Tótha A. Štritzovej. Žiaľ, ani jedno z týchto detí už nie je medzi nami a nepodarilo sa nám zistiť ani meno chlapčeka. Nepozná ho ani Terézia Rybářová. „Nikdy som sa s týmito modelmi osobne nestretla. Viem len, že pani Štritzová bola manželkou martinského lekára a bývali na Podháji. Myslím, že mali aj syna, ale neviem, kde žije,“ spomína majstrova neter.
Touto Štefunkovou sochou sa predstavitelia mesta v súčasnosti zaoberajú najviac. Po nočnej búrke z 21. na 22. júna nárazový vietor odtrhol dievčatku hlavu a chlapčekovi ruku s knihou. Riaditeľ školy Ján Lupták žiada martinskú radnicu o zreštaurovanie súsošia. Je charakteristickým znakom základnej školy na tejto ulici už 73 rokov. Toľko rokov uplynulo aj od otvorenia školy. Fraňo Štefunko bol vtedy v Martine len krátko. Rodák z Vlčkoviec pri Trnave vyštudoval na umelecko-priemyselnej škole v Prahe a po ukončení vojenčiny v roku 1932 prišiel do Martina ako inštruktor v rezbárskom kurze Ústavu pre zveľaďovanie živností. Na Kuzmányho ulici mal ateliér, v ktorom vytvoril bustu Jozefa Škultétyho. Na výstave v Prahe zožala veľký úspech i uznanie a Fraňa Štefunku začali nazývať majstrom. Súsošie malých žiakov vytvoril v rokoch 1933 – 1934 z keramiky a vypálili ju v modranských závodoch.
Pri portrétovaní prihliadal
na povahu osoby
Fraňo Štefunko sa narodil s výnimočným talentom. Otec bol chudobný roľník, matka si zarábala náčrtmi na výšivky. Ako sám tvrdil, výtvarné nadanie zdedil po nej. Bola vo Vlčkovciach, vtedajšom Farkašíne, vychýrenou vzorkovníčkou. Sklon ku kresleniu mal aj brat Michal, ktorý zomrel počas SNP v Gaderskej doline len neďaleko Fraňa. Fraňa vtedy vážne poranili a odviezli do nemocnice. V čase dospievania sa herecky i umelecky vyžíval v ochotníckom divadle, ktoré sám vyzdobil kulisami. Talent mladého herca si všimli profesori trnavského gymnázia a skontaktovali ho so sochárom Jánom Koniarkom, ktorého odporúčania dostali Štefunku do umeleckých škôl.
Od tridsiatych rokov žil v Martine, kde sa usadil vďaka priaznivému ovzdušiu v meste. „Martin bol vtedy asi päťtisícovým mestečkom, čistým a útulným. Každý Martinčan cítil povinnosť byť kultúrnym človekom, každá rodina bola pyšná na tradíciu a dobrú povesť mesta. Mestečko žilo čulým kultúrnym životom. Takmer každý týždeň bola jedna kultúrna prednáška, vždy hojne navštívená,“ opísal v jednom z článkov. V metropole Turca vtedy pracovali viacerí umelci ako Bazovský, Mitrovský, Ondrejov, Vodrážka, Fulla... Matica slovenská vytvorila pre nich umelecké odbory, v ktorých sa realizovali. Fraňo Štefunko vtedy ako redaktor viedol rubriku o výtvarnom umení v Slovenských pohľadoch. Zároveň tvoril busty známych osobností. „Ak išiel strýko niekoho portrétovať, naštudoval si celý jeho životopis, aby poznal jeho povahu, charakter a vedel ho autenticky pri tesaní do kameňa zachytiť. Keď pracoval na Hviezdoslavovi, čítal nielen jeho životopis, ale aj poéziu,“ doplnil Bohuslav Rybář. Spomínané busty a ostatné sochy vznikali v novom ateliéri, ktorý si sochár prerobil z martinskej hasičskej zbrojnice. Stála pri podchode zo strany od Prioru. V sedemdesiatych rokoch po jeho smrti ale padla. Rovnako ako okolité staré budovy, na mieste ktorých vyrástla obchodná časť mesta.
Nestihol jej zahali prsia
Fraňo Štefunko prednášal dvadsať rokov ako profesor na VŠMU. Keď cestoval do Bratislavy, nikdy sa nezabudol zastaviť v rodných Vlčkovciach. „Ako deti sme sa naňho tešili, lebo nám zakaždým niečo priniesol. Možno zanechával v ľuďoch dojem vážneho človeka, v súkromí bol ale komik. Veď hrával divadlo a nás zabával rôznymi grimasami,“ zaspomínala si Terézia Rybářová. Majster sochár bol bezdetný. Mal ale zato krásnu manželku - Angelu Poljakovú, dcéru miestneho živnostníka. „Bývala na Riadku a v roku 1930 vyhrala súťaž krásy Miss Turčianskeho svätého Martina. Jej krása inšpirovala aj Milana Mitrovského, ktorý ju namaľoval. Náš strýko jej zasa vymodeloval bustu. Pamätám si, ako bola nespokojná s blúzkou, v ktorej ju vtesal do kameňa. Žiadala ho, aby bustu opravil a obliekol ju do inej. Čas si ale kvôli práci na to nenašiel. Po tom, ako Angela v roku 1971 zomrela, dlho smútil. Keď som jej na buste po smrti dala náhrdelník, poprosil ma, aby som jej ho zložila, lebo mu s ním pripadá ako živá,“ načrela ďalej do spomienok Terézia. Fraňo Štefunko sa po smrti zaoberal výberom vhodnej sochy na manželkin hrob. Vybral si Kvetinárku, ktorú vytvoril krátko po príchode do Martina. Chcel ju však trošku upraviť - zahaliť prsia. Jeho smrť práce na tejto soche prekazila. Rodina preto požiadala o dokončenie Štefunkovho asistenta z VŠMU, ktorý Kvetinárku odporučil nechať v pôvodnej podobe. O tri roky po Angelinej smrti zomrel aj Fraňo Štefunko. Zomrel štyri dni pred narodením Terézinho mladšieho syna. Jeden odišiel, druhý prišiel. Dielo Fraňa Štefunku ale zostáva. Nájdeme ho nielen v Turci, ale aj na celom Slovensku.
Miroslava Dírerová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 253
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 898
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 875
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 929
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 477
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 326
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 955
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 660
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 342
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

II. TRIEDA: Boj o prvú štvorku má parádne grády

Za odohratými zápasmi jesennej časti obzrieme so zástupcami troch klubov druhej triedy - Ďanovej Kláštora a Hája. Trochu sme rozobrali aj témy týkajúce sa slovenskej reprezentácie.

Jozef Šavol opäť doviedol svoj tím na priebežné prvé miesto.

Matica slovenská priblíži deťom slovenské povesti a rozprávky

Videoprojekt „Z príbehu do príbehu”,je určený aj pre deti Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ilustračné foto.

Tréner Mosnár: Proti Žiline musíme ísť na sto percent

V piatom zápase sezóny stratil Martin prvé body. Aktuálne našich najviac tlačí topánka na pozícii obrancov. V piatok na Turčanov čaká derby proti Žiline.

Spišská Nová Ves nám pripravila prvú prehru v sezóne.

Ocenili kroniku mesta Martin, je vzorom aj pre iné mestá

V kronike by mali byť podľa kronikárky mesta Martin Kataríny Tomášovej zaznamenané všetky významné momenty v živote mesta.

Kronilu mesta Martin vedie Katarína Tomášová.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Pátrajú po dvoch odsúdených mužoch

Obaja hľadaní pochádzajú z Hlohovca.

Už ste čítali?