Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Do Martina chodím „len náhodou“...

... hovorí na „skusmú“ otázku bývalá obyvateľka nášho mesta Anina Geišbergová, manželka a matka svojich troch chlapov s iniciálami M. G. (Mariána, Martina a Mareka Geišbergovcov) v chalupe. Ale – ako vysvitne, všetko je aj inak, lebo... Nedávne úspešn

... hovorí na „skusmú“ otázku bývalá obyvateľka nášho mesta Anina Geišbergová, manželka a matka svojich troch chlapov s iniciálami M. G. (Mariána, Martina a Mareka Geišbergovcov)
v chalupe. Ale – ako vysvitne, všetko je aj inak, lebo...
Nedávne úspešné a hojne navštevované Dotyky a spojenia v Martine boli počas päť dní a nocí plné divadla. V tomto pestrom rámci sa odohrávalo tiež veľa pozoruhodných okamihov a vznikal kopec nezvyčajných ľudských mizanscén. Napríklad: na nitrianskom predstavení Portia Coughlanová sa ocitli v hľadisku pekne popri sebe takmer kompletní Geišbergovci. A to sa veru často nevidí, ani len tak nepošťastí. Veď v publiku sedel herec, biologický a divadelný otec umeleckého rodu Geišbergovcov v jednej osobe – Marián G., po svojom boku so ženou Aninou, ich dvaja synovia Martin (dramaturg viacerých slovenských divadiel) a Marek (herec martinského divadla) s priateľkou Luckou povedľa (herečka martinského divadla). Kúsok opodiaľ ešte sestra Janka Oľhová, rodená Geišbergová (herečka martinského divadla), so svojimi všadeprítomnými „veľkými“ dcérami Terezkou, Majkou, Julkou. Takú koncentráciu jedného rodu určite nemožno prehliadnuť bez povšimnutia.
A takéto všeobecné družné ovzdušie v prostredí dýchajúcom divadlom zo všetkých strán trvalo aj na druhý deň. Na otvorenom pódiu pred divadlom sa už chystal koncert Štúrovcov aj s krstom nového CD. Na scéne sa postupne objavili všetci traja muzikálni chlapi od Geišbergov. O spontánnom stretnutí blízkeho druhu rozhodla „náhoda“ s najbližšou stoličkou. Pri širokospektrálne priateľsky obsadenom stole som sa ocitla vedľa Aniny Geišbergovej, kolegyne z práce v nedávnej mladosti. A tak sa nenápadne ukázala možnosť konečne sa
s ňou porozprávať ako s manželkou, matkou, švagrinou, tetou...
Rozhovoru sa však dlhodobo bráni zubami-nechtami – zo skromnosti či skôr z princípu. K ľahkej, kamarátskej debate som ju priberala len pomaličky, nenápadne, akože ani o nič nejde. Ale prekukla ma...
Zopár pekných rôčkov ste tu so svojou rodinou žili, Maroš mal v martinskom divadle angažmán. Vraciaš sa sem?
Do Martina chodím len náhodou...
To vari nie! Vážne?
Ale jasné, že nie! Veď Martin mám stále rada, viaže ma s ním silné puto. Dokonca som Slovenskej televízii v Bratislave navrhla do vedomostnej súťaže v relácii Riskuj, že pripravím celý jeden blok o tomto meste. Martin si určite zaslúži vzhľadom na svoju históriu aj kultúru väčšiu pozornosť, aká sa mu venuje. A potom, veľmi som očarená rečou obyčajných ľudí. Sedí mi toto turčianske nárečie. Až mi srdce poskočí, keď napríklad ráno v hoteli začujem: Už si sa vyspau, veď si ľen ťeraz išiou...
A čo do divadla, chodíš ešte na premiéry?
V Bratislave nechodím na premiérové predstavenia, lebo tam sú aj iné možnosti, ako vidieť hru, v ktorej hrá Maroš. Ale na Marekove martinské premiéry určite prídeme radi. Tu je to totiž aj prirodzená možnosť stretnúť sa v divadle s kamarátmi. S viacerými z nich a so všetkými naraz v jeden večer by som sa inak videla len ťažko. Premiéra v divadle je pre nás dobrá aj na to... Inak, stále ma zaskakuje, že moje kamarátky a ich tety z detstva sa stali mojim synom divadelnými kolegyňami. V detstve sa starali o chlapcov ako o svojich - Kvetka Stražanová v Prešove, v Martine zasa Nelka Valentová. Rástli spolu zarovno s ich deťmi. Takže tie ľudské prepojenia sú silné a kontakty stále trvajú. V Martine o to viac, že aj ja som tu mala a mám dosť dobrých priateliek a kolegýň. No a teraz hrá v martinskom divadle náš mladší syn Marek.
Žiaľ, tu krátky rozhovor s divadelnou priateľkou Aninou končí, lebo sa s celou skupinou vybrala do nemocnice pozrieť kamaráta Jozefa Valentu, ktorý mal službu. Vlasta Kunovská
Snímky: Braňo Konečný
Kontrolór v pruhovanom drese
Miroslav Valach (26) je v živote dvojnásobným kontrolórom. V súkromnej firme kontroluje kvalitu výrobkov a na ľade zas dodržiavanie pravidiel. A to nielen na slovenskom ľade. Hokejovým rozhodcom je už jedenásť rokov, v devätnástiach sa stal najmladším extraligovým čiarovým rozhodcom a svoje si odpískal aj na niekoľkých majstrovstvách sveta. A hoci hokejisti už potia pred nadchádzajúcou sezónou krv na tréningoch, nezaháľa ani on. Leto však na atletickej dráhe s nimi netrávi. Ako rozhodca trénuje individuálne.
Kanaania ho dojali
Aby Miro nevyšiel z formy, beháva, trápi sa v posilňovni a hráva in-line hokej. Tak ostáva celoročne v pohybe. „Letná príprava je takisto pre mňa veľmi dôležitá. Možno si to málokto uvedomuje, ale rozhodca korčuľuje na ľade plných 60 minút a musí podať stopercentný výkon bez žiadnej chyby. Preto sa musím stále udržiavať vo forme porovnateľnej s vrcholovými športovcami.“ V auguste pred sezónou rozhodcovia absolvujú povinný trojdňový previerkový seminár s previerkou vedomostí pravidiel a kondície, ktorá rozhodne, ako často bude nasadzovaný v hokejovej Slovnaft Extralige mužov. Najradšej by sa korčuľoval na ľade na majstrovstvách sveta seniorov v A kategórii a Mirovým druhým, zatiaľ nesplneným snom je okúsiť chlebíček hlavného rozhodcu. Nie však profesionálne. „Práca rozhodcu je v slovenských pomeroch skôr koníčkom, nedá sa z neho vyžiť. Aj preto, že hokejová sezóna trvá len osem mesiacov. Každý rozhodca, ktorého diváci a hráči vidia na ľade, skoro ráno vstáva do práce a poobede uteká na štadión. Či je to už v Martine alebo v Košiciach,“ vysvetlil Miro. Takémuto dvojitému životu podlieha aj on sám. Zamestnanie si po skončení vysokej školy našiel pomerne rýchlo. „V práci mi skoršie odchody tolerujú. Šéfovia sú hokejoví fanúšikovia... Musím si ale splniť svoje povinnosti,“ zasmial sa. Ak sa dostane na majstrovstvá sveta, v práci si musia bez neho poradiť dlhší čas sami. Po návrate ich však na oplátku zásobuje bohatými zážitkami. Tých má naozaj dosť. „Najsilnejším zážitkom boli asi majstrovstvá sveta juniorov
v USA. Kanada vyhrala nad Švédmi a dvanásťtisíc zväčša kanadských divákov vstalo a spievalo hymnu. Stál som uprostred plného „kotla“ dojatý z atmosféry a behali mi po tele zimomriavky. Prežíval som to s nimi, či som chcel alebo nie.“
Buanie je kultúrnejšie ako nadávky
Na ľade má Miro ako rozhodca najnevďačnejšiu úlohu. Nech sa snaží rozhodnúť akokoľvek správne, vždy ostane v očiach divákov alebo „poškodeného“ mužstva najhorší. „Ľudia si chodia na hokej oddýchnuť a zakričať. A na to je rozhodca najlepšou obeťou. Už som si na to zvykol. Kamarátstva s hokejistami moje rozhodnutia nezničili. Nájdu sa v mužstve aj takí, ktorí výroky rozhodcov tolerovať nikdy nebudú. Rozhodnutie rozhodcu je často konečné a nemenné. Často dostávam otázku, či ma už na ľade niekto napadol. Nestalo sa mi, že by sa o to niekto pokúsil. Ak má hráč také zmýšľanie, nemá v hokejovom svete ďalej miesto, a preto sú postihy veľmi vysoké.“
Miro oveľa radšej píska na ľade v zámorí. Tam sa nadávok od nikoho nedočká. „V našich zemepisných šírkach sa ľudia chodia na hokej zabaviť s kamarátmi a vypiť si a potom nahádžu na klzisko veci, ktoré tam nepatria. V Amerike diváci svoju nespokojnosť vyjadrujú bučaním – búúúúúúúúú! Sú slušnejší a kultúrnejší,“ zhodnotil mladý muž v pruhovanom drese, ktorý neprišiel k úrazu ani pri bitke hráčov. „Musím vystihnúť vhodnú chvíľu a oddeliť ich tak, aby mi neublížili. Používam pri tom natrénovaný postup a hmaty. Viem, že diváci chcú vidieť kvalitný hokej a čakajú aj šarvátky medzi hráčmi. Ak vidím, že sa k nejakej chýli, nechám hráčov, nech si férovo „vyrovnajú účty“ a zasiahnem až vo vhodný čas.“
Bez hokejky „hra“ nevedel
Pri rozhodovaní Mirovi veľmi pomáhajú vlastné skúsenosti hokejistu. Hokejku držal v ruke od tretej triedy po dorast, keď ju vymenil za stredoškolské učebnice. K hokeju ho to ale stále ťahalo, a tak sa vrátil na ľad. Lenže bez hokejky. „Zo začiatku som si na to nevedel zvyknúť. Po prvýkrát som rozhodoval piatakom a išlo mi to dosť ťažko. Celá hra sa mi zdala veľmi rýchla. Nevedel som, čo skôr sledovať a kedy zapískať. Mal som z toho španielsku dedinu. Ovládal som pravidlá hráča, nie rozhodcu. Dnes skúsenosti hokejistu oceňujem. Viem sa vcítiť do kože hráča a viem, čo ktoré moje rozhodnutie môže spôsobiť,“ pochvaľoval si.
Pre Mira je hokej v jeho živote najdôležitejším. Počas prázdnin mu však nechýba. „Hokejová sezóna je pre mňa neuveriteľne vyčerpávajúca. Z práce utekám na ľad a potom padám unavený do postele. Na súkromný život mám málo času. Preto si ho chcem teraz cez prázdniny trochu užiť. Chystám sa s kamarátmi oddychovať k moru. Viem ale určite, že sa takéhoto života nevzdám. Hokej je moja vášeň a hodlám pri ňom vydržať aspoň do štyridsiatky,“ zaumienil si.
Miroslava Dírerová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  2. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  3. Bývanie v meste predlžuje život
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  6. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  7. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  8. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  9. Let s americkou astronautkou na ISS
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  2. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  3. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  7. Let s americkou astronautkou na ISS
  8. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  9. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  10. Bývanie v meste predlžuje život
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 794
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 18 555
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 407
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 11 281
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 389
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 191
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 795
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 525
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 481
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 6 937
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

II. TRIEDA: Boj o prvú štvorku má parádne grády

Za odohratými zápasmi jesennej časti obzrieme so zástupcami troch klubov druhej triedy - Ďanovej Kláštora a Hája. Trochu sme rozobrali aj témy týkajúce sa slovenskej reprezentácie.

Jozef Šavol opäť doviedol svoj tím na priebežné prvé miesto.

Matica slovenská priblíži deťom slovenské povesti a rozprávky

Videoprojekt „Z príbehu do príbehu”,je určený aj pre deti Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ilustračné foto.

Tréner Mosnár: Proti Žiline musíme ísť na sto percent

V piatom zápase sezóny stratil Martin prvé body. Aktuálne našich najviac tlačí topánka na pozícii obrancov. V piatok na Turčanov čaká derby proti Žiline.

Spišská Nová Ves nám pripravila prvú prehru v sezóne.

Ocenili kroniku mesta Martin, je vzorom aj pre iné mestá

V kronike by mali byť podľa kronikárky mesta Martin Kataríny Tomášovej zaznamenané všetky významné momenty v živote mesta.

Kronilu mesta Martin vedie Katarína Tomášová.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Už ste čítali?