Aj dom má svoje dejiny

hoteli Uránia alebo v ubytovacom hostinci U vdovy Feuermannovej. Ako uskutočniť myšlienku stavby vlastného kultúrneho domu? Nadšeným činovníkom Orla poradil vtedajší vrútocký farár, kanonik Ján Komora. Navrhol im založiť Spolok Katolíckeho kultúrneho domu. Poslaním spolku by bolo postaviť budovu, rozširovať slovenskú kultúru, pozdvihovať mravnú úroveň prednáškami, rozvíjať spev, hudbu, hrávať divadlá a umožňovať telovýchovu. Na znak súhlasu zvolili Jána Komoru za predsedu spolku.
Farár Komora sa významnou mierou pričinil o vyzbieranie takmer polovice peňazí na stavbu. Bohužiaľ, jeho predčasná smrť v roku 1930 poznačila napredovanie stavby kultúrneho domu. Po niekoľkých rokoch sa sformovala nová skupina nadšencov. Organizátorom sa stal železničný úradník Ján Pavlík, horlivý divadelný činovník. V roku 1936 sa im podarilo nájsť vhodný pozemok, pomocou farského úradu dozbierať potrebné peniaze, zabezpečiť zodpovedajúci projekt a staviteľa. Slávnostné uloženie i posvätenie základného kameňa sa konalo 11. júla 1937 a budova Katolíckeho kultúrneho domu bola otvorená 20. novembra 1937. Vtedy zahrali spolkoví ochotníci divadelné predstavenie hry Ferka Urbánka Sionitka. K spomienke na stavbu kultúrneho domu patrí i stretnutie organizátorov s Andrejom Hlinkom v Ružomberku, ktorý zaistil v prípade nedostatku peňazí pôžičku vo vtedajšej Ľudovej banke.
Činnosť v novopostavenom Katolíckom kultúrnom dome vo Vrútkach prebiehala podľa pôvodných predsavzatí. Hrali sa divadlá, ale cvičilo sa aj na zakúpenom náradí. Priateľom mladých bol v prvých rokoch kaplán Imrich Füzy, neskôr kaplán Jozef Straka. Divadelný život bol bohatý. Hrávali sa detské hry, veselohry, drámy, ale aj náročné spevohry - aspoň tri hry ročne. Zaujímavosťou je, že v roku 1938 v spevohre Dobrodružní väzni a v hre Višňový kvet účinkoval aj študent gymnázia František Zvarík, neskorší známy slovenský herec a spevák. Podobne to bolo aj s mladým Tiborom Bogdanom, tiež neskôr hercom martinského divadla. Ten účinkoval v roku 1940 v ľudovej operete Pozor na vlak! i v ďalšej operete AMOR ŠARAPATÍ. Všetky spomínané hry režíroval Ján Pavlík. Vrútocký skladateľ, hudobník, dirigent František Kováčik-Podmagurský uviedol svoju operetu Vy krásne Tatry malebné v roku 1941. Ďalšiu ním zloženú spevohru Najkrajšia láska predstavil v roku 1943. Herec, režisér, ale aj autor hier Koloman Slafkovský nacvičil v roku 1940 svoju hru Láska a život, s ktorou sa zúčastnil aj na divadelných pretekoch v Turčianskom Svätom Martine. Ďalšia jeho hra Terezine pytačky sa vysielala aj v Slovenskom rozhlase. Najmladší režisér, herec Štefan Priehradný sa venoval najmenším. V roku 1946 nacvičil populárnu rozprávku Ujo Rojko kráľom. Taktiež uviedol spevohru Ide svätý Mikuláš. Venoval sa aj bábkovému divadlu.
V Katolíckom kultúrnom dome častokrát vystupovali okrem vlastných spolkových divadených súborov aj iné ochotnícke súbory. Chodili sem hrávať profesionálne divadlá, napríklad Devinského divadlo z Nitry s činohrami i operetami. Pri rôznych príležitostiach sa tiež usporadúvali spolkové plesy, zábavy a posedenia. Počas rokov 1949 a 1950 bol Spolok Katolíckeho kultúrneho domu násilne rozpustený a kultúrny dom vyvlastnený.
Stanislav Pavlík