Jej životom je hudba

Bývalá riaditeľka vrútockej umeleckej školy Edita Nemcová tento rok oslávila sedemdesiatku
Edita Nemcová, osobnos vrútockej hudobnej kultúry, sa dožila významného životného jubilea - sedemdesiat rokov. Pochádza z váženej evanjelickej rodiny Kohútovcov. Hru na klavíri študovala súkromne u vrútockej učiteľky Irmy Uhrínovej a v štúdiu pokračovala na Pedagogickom oddelení Hudobnej školy v Žiline (dnešné konzervatórium) v triede Izabely Árvayovej. Po jej ukončení v septembri 1957 nastúpila do štátnej Hudobnej školy vo Vrútkach. Vyučovala ako jedna z prvých kvalifikovaných učiteliek hudby klavírnu hru a hudobnú náuku. V roku 1963 v rámci reorganizácie umeleckého školstva v Turci sa vrútocká škola stala pobočkou Ľudovej školy umenia v Martine. Editu Nemcovú ustanovili za riaditeľku vrútockej pobočky na tri roky. Počas nich sa jej zásluhou rozšírili oddelenia hudobného odboru a pribudli k nemu výtvarný a literárno-dramatický odbor. Potom nejaký čas v škole pôsobila ako učiteľka, neskôr – v roku 1983 - ju po odchode riaditeľa Emila Zibolena do dôchodku vymenovali za riaditeľku školy.
Húževnatou a premyslenou manažérskou stratégiou dovied-la vrútockú inštitúciu medzi popredné umelecké ustanovizne na Slovensku. Bola kultúrnou diplomatkou s jasnou koncepčnou víziou rozvoja umeleckého vzdelávania v meste. Edita Nemcová v mnohých prípadoch plnila nezištnú úlohu tajomníčky, sekretárky, zástupkyne, oficiálnej reprezentantky vrútockej školy, čomu zodpovedali vzorne vypracované administratívne a školské dokumenty, ale aj zanietený boj o záchranu budovy bývalej Štátnej meštianskej školy. Po roku 1989 sa však plány využitia so špeciálnymi úpravami budovy pre potreby umeleckej školy nepodarilo zrealizovať.
Edita Nemcová doplnila výbavu učební novými hudobnými nástrojmi, učebnými pomôckami, učebnicami a zriadila výtvarné ateliéry. Najväčším jej prínosom je ale výrazný podiel na budovaní kultúrnej infraštruktúry mesta, ktorá sa prejavila spoluprácou s materskými, základnými a strednými školami. Po roku 1983 sa jej zásluhou otvorili triedy s vyučovaním hry na zobcovej flaute, cimbale, gitare, triedy sólového spevu, rozšírili sa triedy výtvarného odboru a zriadili sa literárno-dramatický a tanečný odbor. V rokoch 1989 - 1990, v časoch spoločensko-politických zmien, vyjadrili učitelia školy Edite Nemcovej plnú podporu a dôveru tým, že potvrdili jej zotrvanie vo funkcii riaditeľky školy. Najväčšie úspechy v národnom a celoštátnom meradle a prvé významné úspechy v zahraničí zaznamenala škola práve v deväťdesiatych rokoch.
Z jej vrútockej klavírnej triedy a z triedy hudobnej náuky vyšli osobnosti hudobnej kultúry na Slovensku, z ktorých možno spomenúť predovšetkým psychológa hudby docenta Petra Krbaťu, niekdajšieho dekana Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, prvú vedúcu katedry humanitných vied Fakulty prírodných vied Žilinskej univerzity v Žiline Danielu Sliacku–Kaličiakovú, dlhoročnú zástupkyňu riaditeľa Štátneho konzervatória v Bratislave a členku Spoločnosti pre hudobnú výchovu, a autora tohto príspevku, prvého doktora hudby v histórii katedry hudby Fakulty prírodných vied Žilinskej univerzity v Žiline.Juraj Ruttkay