Keď futbal je aj pôžitkom

Tridsaťštyriročný odchovanec martinského futbalu už ako sedemnásťročný hrával ligu za mužov a potom postupne prestriedal viac dresov mužstiev. V posledných rokoch urobil dobré služby štvrtoligovej Belej, kde bol oporou mužstva vedeného Marekom Hollým. V čase, keď sme robili tento rozhovor, bolo už viac ako jasné, že Rastislav Fučela opäť bude opäť prezliekať dres. Predovšetkým rodinné väzby sa pričinili o to, že by sa v novej sezóne mal stať posilou Sklabine ako jej hrajúci tréner. Aj o tom sme s ním hovorili tesne pred novou sezónou.

Spomínate si na svoje futbalové začiatky a na prvých trénerov?
Určite. Začínal som v Martine a mojím prvým trénerom bol v škole na Tomášikovej ulici pán Ďurička. Ďalším mojím trénerom bol Anton Lukáč, bývalý martinský futbalista.
Patrili ste k tým nemnohým futbalistom, ktorých tréneri vytiahli do prvého mužstva, keď ešte nemali ani osemnásť rokov...
Bolo to za trénera Jána Lukáčika. Do mužstva, ktoré vtedy hrávalo II. Slovenskú národnú ligu, nás vtedy prišlo viac mladých hráčov. Je to dávno, ale spomínam si, že vtedy v mužstve hrávali napríklad Vlado Huťka, Viliam Rendko, Ivan Krutek, bratia Laurenčíkovci, Václavík, Horný...
Potom ste však z Martina odišli, aká bola vaša ďalšia futbalová púť?
Z Martina som odišiel do Sučian. Bolo to v čase, keď sme v Martine za trénerov Diabelka a J. Huťku postúpili z tretej do druhej ligy. Odtiaľ som potom som išiel do Žabokriek, ktoré vtedy hrali tretiu ligu. Prišiel som tam do výborného mužstva. Neskôr som istý čas hrával v Kremnici, Diviakoch a vo Vrútkach, odkiaľ som sa vrátil späť do Martina. Belá vtedy bola martinským béčkom a keď sa osamostatnila, definitívne som obliekol jej dres.
Dlhé roky ste hrávali štvrtú ligu. Ako by ste hodnotili túto súťaž?
Má celkom dobrú úroveň. Je to síce súťaž, v ktorej hrajú mužstvá vyložene na amatérskej báze, ale futbalový potenciál hráčov v tejto súťaži je celkom kvalitný.
V Belej tvorilo kolektív viacero skúsených hráčov. Väčšina hráčov prešla aj mládežníckou základňou v Martine, čo bola nesporná výhoda tohto mužstva...
Máte pravdu. V Belej bol silný hráčsky potenciál a najmä v poslednom čase ma začal futbal, vďaka mojim spoluhráčom až neskutočne baviť. Bolo skutočne radosťou hrať v tom mužstve. Dlho hrávam futbal, ale taký pôžitok z hry som ešte nezažil.
Belá bola v hre o postup, ale nakoniec po niektorých zaváhaniach to nevyšlo. Prečo?
Doma sme boli veľmi silné mužstvo, vonku sa nám ale už tak veľmi nedarilo. Žiaľ, na súperových ihriskách sme často nedokázali uhrať body ani so slabšími súpermi, a to nás stálo postup. Pravda, v niektorých zápasoch sme mali aj trochu smoly. Napríklad so Starou Bystricou sme hrali celý zápas na jednu bránu, ale nepremenili sme vyložené šance a získali sme iba bod za remízu. Rovnako to bolo so Štiavničkou. S výnimkou záverečnej desaťminútovky sme hrali suverénne, ale v závere nás súper obral o víťazstvo.
Na dvere klope nová sezóna. Pred ňou z Belej odišiel tréner Marek Hollý do Fomatu. Vy zostávate?
Nie, nezostávam. Všetko vyvíja tak, že budem v Sklabini hrajúcim trénerom. Rozhodujúce sú v tomto prípade rodinné väzby.
Všetky štyri turčianske mužstvá budú opäť hrať štvrtú ligu. Ako vidíte ich ambície?
Belá si v nej zrejme svoje uhrá. Je tam veľa výborných hráčov a ak aj niekto odíde, dokážu ho nahradiť. Aj v tejto sezóne bude toto mužstvo najmä doma veľmi silné. Štiavnička síce na jar prekvapila, ale mne sa ich hra nepáčila, no treba uznať že hrali jednoduchý a účelný futbal. Vôbec si však netrúfam predpovedať, ako sa im bude dariť v novej sezóne. Valča, má podľa mňa z Turčanov najkvalitnejší káder a ak z toho vyťažia, môžu byť opäť v popredí. Myslím si, že keď pri vedení tohto mužstva bude prevládať odbornosť, mohli by postúpiť. Trebostovo, myslím si, tiež bude silné. Všetka česť im, že dokážu tak dlho robiť futbal na takej úrovni. Rozhodne patria medzi lepšie mužstvá tejto súťaže a ak udržia hráčov pokope, bude to opäť stále silné mužstvo.
Vieme o vás, že ste dosť pracovne vyťažený, ale predsa si nájdete na futbal čas. Ako to dokážete zosúladiť?
Je to čoraz zložitejšie. Niekedy sa už cítim aj dosť unavený. Futbal však mám rád, takže sa to nejako snažím prekonať.
Vy si ale ešte pridávate. Dokonca, popri futbale ste sa dali aj na futsal...
To je skôr zimná výplň, ktorá ma udržiava v kondícii. Je to určité spestrenie môjho futbalového života.
Dokedy ešte vydržíte hrať aktívne futbal?
To je ťažká otázka. Všetko bude závisieť od zdravia, od toho, ako sa budem cítiť. Ale ak by to bolo také pohodové, ako to bolo v tejto sezóne v Belej, asi by som vydržal pokojne aj do päťdesiatky.
V zostave ste raz figurovali v obrane, inokedy v zálohe. Kde sa viac cítite doma?
Určite v zálohe. Stoperský post bol skôr iba východiskom z núdze. Hral som síce vždy tam, kde ma potrebovali, ale ja som záložník. Vždy som ním bol a aj budem.
S ktorým futbalistom ste si najviac rozumeli?
Nechcem nikoho ani zhadzovať, ani povyšovať, ale suverénne najviac som si futbalovo rozumel s Marekom Hollým. Bola radosť hrať v jednom mužstve s takým futbalistom.