„Horúce“ tekutiny

„Pomôžte nám, tu sa to už nedá vydržať!“ Približne takýmito slovami sa na nás prostredníctvom telefónu obrátila pracovníčka firmy Goral-wood sídliaca v Turčianskych Tepliciach. Nechcela sa nám predstaviť, čo odôvodňovala obavami zo straty zamestnania. Anonymný ženský hlas nám ďalej povedal, že zamestnávateľ počas horúcich dní pre pracovníkov nezabezpečil pitný režim, práca v takýchto podmienkach bola podľa slov nemenovanej pracovníčky veľmi ťažká a náročná. Vodu si vraj pýtali, no s touto požiadavkou neuspeli. „V tom čase som bol na dovolenke,“ povedal nám šéf firmy Štefan Macho. „Situáciu som preveroval a môžem povedať, že naši zamestnanci mali počas júlových horúcich dní pitný režim zabezpečený. Na pracovisku je vodovod s pitnou vodou, príslušné zákony a nariadenia sme neporušili.“
Škoda, že sme jeho reakciu nemohli konfrontovať so skúsenosťou zamestnankýň, keďže sa báli vystúpiť z anonymity. No pripomíname, že
v bežných pracovných podmienkach zamestnávateľ musí poskytnúť na všetkých pracoviskách minimálne pitnú vodu. Pri teplotách nad 30 stupňov Celzia musí poskytnúť studené alebo vlažné nápoje ako náhradu tekutín a látok stratených pri nadmernom potení, čiže môže ísť aj o vodu z vodovodu. Ako chladené nápoje (do 12 stupňov) môže (ale nemusí) firma poskytnúť napríklad stolové minerálne vody, vrátane chuťovo upravených, ovocné mušty, šťavy a podobne, alebo teplé nápoje, hoci šípkový čaj a ovocné čaje, aby sa predišlo neprimeraným reak-
ciám organizmu v horúcom prostredí a najmä sa zamedzilo nadmernému pocitu smädu. Nápoje musia byť zdravotne bezchybné, musia mať vhodné chuťové vlastnosti a teplotu, nesmú obsahovať alkohol a viac ako 6,5 % cukru. Z toho vyplýva, že firma Goralwood príslušné zákony a nariadenia pravdepodobne neporušila. Slovíčko pravdepodobne používame preto, lebo je veľmi ťažké v konkrétny deň zmerať teplotu vody, ktorú mali pracovníci k dispozícii. Na jej zmeranie by si museli zavolať hygienikov. (kp)