Pondelok, 30. november, 2020 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky
ŠTYRI ROKY VO FRANCÚZSKEJ LÉGII, NA PÚŠTI, V DŽUNGLI A MEDZI ŽRALOKMI

Radšej nechci vedieť o tom, čo ťa čaká

„Niektorí ľudia si myslia, že francúzske légie sú nájomní vrahovia a zabijáci. Keď som sa odtiaľ vrátil, každý sa ma pýtal, koľkých ľudí som zabil. Neviem, kto živí takéto fámy. Francúzske légie patria k najlepšie vycvičeným jednotkám na svete a nasadzuj

ú ich tam, kde vypukne nejaký ozbrojený konflikt. Nemajú za úlohu zabíjať, ale chrániť nevinných ľudí,“ povedal mladý muž, ktorý slúžil vo francúzskych légiách štyri roky. Pri pohľade na jeho svaly by Schwarzeneger aj Stallone zbledli závisťou. Na bicepse mal Legionár vytetovaného okrídleného muža s mečom v ruke. Dozvedeli sme sa, že je to svätý Michal, patrón výsadkárov. Na hrudi má vraj vlkodlaka a na stehne predátora s logom regimentu, v ktorom slúžil.

Prečo ste sa rozhodli stať sa legionárom?
Odmalička som chcel byť vojakom. Možno som to zdedil po pradedovi, bol generál. Predtým, ako som sa prihlásil do légie, som slúžil štyri roky v slovenskej armáde. Najprv rok ako záklaďák vo výsadkovom prápore, potom tri roky v Martine v útvare rýchleho nasadenia. Volali to aj urna alebo zelené barety. Bol som rok na mierovej misii na Golanských výšinách práve v čase, keď padli v Amerike dvojičky. No a pred štyrmi rokmi som sa prihlásil do francúzskej légie. Nešiel som tam kvôli peniazom. Chcel som si niečo dokázať, vyskúšať, čo vydržím.
Jednoducho ste poslali prihlášku a zobrali vás?
Nie. Najskôr som musel ísť do náborového centra, sú po celom Francúzsku. Vybral som si Štrasburg, lebo je najbližšie. Po francúzsky som nevedel ani pípnuť. Vypísali sme nejaké papiere, našťastie každý v svojom rodnom jazyku. Absolvovali sme zdravotné prehliadky, púšťali nám videá, aby sme mali šajn, čo je to francúzska légia a každému vybrali nové meno. V Štrasburgu sme boli asi týždeň. Potom nás zobrali do Aubagne, kde sme robili rôzne fyzické testy, psychotesty a pritom nás stále pozorovali. Stačila malá chybička a už vyhadzovali. Každé ráno bol nástup a ktoré meno prečítali, ten sa musel pobaliť a ísť domov. Z Aubagne sme išli na štvormesačný základný vojenský výcvik na Castelnaudary.
Čo bolo pre vás najťažšie?
Keďže som už predtým slúžil v armáde, bol som na veľa vecí zvyknutý. Ale bolo to ťažké. Prvý mesiac sme boli na farme, tak sa tomu hovorilo. Štyri týždne sme v noci nespali, väčšinou sme pochodovali až do rána. Ráno sme mali hneď rozcvičku, behali sme päť kilometrov, potom boli výcviky, učili sme sa taktiku boja a mali sme aj hodiny francúzštiny. Na konci toho všetkého sa robí 60 km pochod. Kto to zvládne, je z neho legionár. Potom pokračuje výcvik ďalšie tri mesiace. Chodí sa na streľby, vyberá sa, kto do akého regimentu pôjde. Ja som skončil tretí najlepší v prijímači, bolo nás tam okolo šesťdesiat. Prví desiati si môžu vybrať, kto kam chce ísť. Ja som chcel ísť k výsadkárom, to bol môj sen. Hovorí sa, že vo francúzskej légii sú najlepší výsadkári na svete, tak som chcel vyskúšať, či je to naozaj tak. Po štyroch mesiacoch som sa dostal do 2. výsadkového regimentu a tam nás zaraďovali na roty. Dostal som sa do tej najťažšej – horskej. Bola rozdelená na štyri čaty a v nej veľa národností, najviac Rusov, ale aj Poliaci, Kórejčania, Taliani, Nemci, Belgičania. Slovákov a Čechov brali ako Čechoslákov, nerozlišovali nás.
Čo ste v horskej výsadkovej robili?
Základňu sme mali na Korzike. Učili sme sa taktiku boja, stále sme cvičili, chodili na streľby, veľa sme skákali na padákoch, robili prieskum terénu, pochodovali, zlaňovali, šľapali na lyžiach. Mali sme horské stáže v Alpách, teoretickú aj praktickú prípravu, boje v snehu aj pri mínus dvadsaťpäť. Ale raz za rok sme chodili na misie do Afriky a tam bolo aj plus päťdesiat. Prvý rok som sa dostal do Gabonu. Je to na rovníku, boli sme tam štyri mesiace a učili sa, ako prežiť v džungli. Ďalšia misia - Džibuti. Hovorí sa, že je to najhorúcejšia krajina na svete. Keď sme pochodovali po púšti, stávalo sa, že sa nám rozliepali kanady.
Kde ste využili to, čo ste sa naučili?
Pripravovali nás na to, aby sme zasiahli tam, kde vypukne nejaký konflikt. Francúzsko malo odjakživa problémy v bývalých kolóniách. Dnes sú to už samostatné štáty, ale Francúzi tam majú stále svoje základne. Keď niekde vypukne konflikt, prvý, kto ide, je francúzska légia. V roku 2003 vypukol konflikt na Pobreží Slonoviny. Je to veľmi bohatá africká krajina, ale iba juh, sever je zase veľmi chudobný. Domorodci zo severu začali vyvražďovať ľudí na juhu, vypaľovali dediny, vraždili ženy aj deti. Preto prezident Pobrežia Slonoviny požiadal Francúzov o pomoc. Prišla francúzska légia a pomáhala prezidentovi proti povstalcom zo severu. Vtedy som tam ešte nebol. Lenže potom chcel prezident francúzske jednotky vyhodiť z krajiny. Jeho armáda vystrelila raketu na francúzsku základňu a zahynulo pritom asi desať francúzskych vojakov. Na Pobreží Slonoviny žilo aj veľa francúzskych civilistov, mali tam pozemky, pestovali kávu. Domorodci začali vyhadzovať aj ich, znásilňovali ženy, a preto začali Francúzov z Pobrežia Slonoviny evakuovať. Francúzske légie, ktoré vtedy vyslali na Pobrežie Slonoviny a v ktorých som bol aj ja, mali v tom čase za úlohu dohliadať na letisko v hlavnom meste Abidžane, aby francúzske lietadlá mohli pokojne pristáť a zabezpečovali sme aj ochranu francúzskych konvojov.
Došlo aj k nejakému ozbrojenému konfliktu?
Boli tam aj malé roztržky. Stalo sa, že nás povstalci napadli.
Nemôžem sa vyhnúť otázke, ktorú vám mnohí kladú. Zabili ste niekoho?
Na to nebudem odpovedať.
Nemali ste niekedy strach zo smrti?
Zo smrti ani nie. Ale mal som pri sebe pre istotu obrázok Panny Márie, aj keď veriaci veľmi nie som. Nosím ho so sebou doteraz.
Čoho ste sa báli, ak nie smrti?
V légii išlo o iné veci. Mali sme strach z toho, aby sme nespravili nejaký „prúser“. Za to sa pykalo a bola basa. „Prúser“ bol, keď sa napríklad strieľalo a niekto netrafil, alebo keď niekto nepochopil rozkaz a neurobil, čo bolo treba, keď neprišiel načas, zaspal v službe, alebo sa stratil pri pochode.
Mali ste aj vy nejaký „prúser“?
Mal. Prvýkrát som išiel do basy na sedem dní za to, že mi našli mobil. Prvý rok nesmie mať totiž človek pri sebe nič, čo je zakávané - ani mobilný telefón. V base sa vstáva o štvrtej ráno, o pol piatej som už bežal 8 km, na chrbte som mal ruksak s pieskom. Potom sa celý deň pracuje, zametá, upratuje, medzitým sú rýchle raňajky, obed a večera. Niekedy sme dostali rozkaz trhať trávu. Je to taký národný šport vo francúzskej légii.
A čo alkohol a ženy?
V pohode, aj to patrí k legionárom, ale nerád by som to rozoberal... (smiech) Mali sme vychádzky a raz za rok aj dovolenku...
Doniesli ste si nejaké suveníry?
Z každej krajiny som si niečo priniesol. Z Gabunu pantera vyrezaného z ebenového dreva, z Pobrežia Slonoviny sošku ženy zo slonoviny, z Džibuti škorpióna a tarantulu zaliatych v skle, zuby zo žraloka, pantera, peňaženku z krokodíla, nádherné sopečné kamene a všeličo iné.
Ktorý suvenír je pre vás najcennejší?
Zelená legionárska baretka, ktorú som nosil na hlave skoro štyri roky. Je už síce vyblednutá od slnka a vyšúchaná, ale nedal by som ju za nič na svete. Barety mám doma vlastne až štyri. Červenú som dostal ako záklaďák – výsadkár, zelenú v Martine, keď som bol v „urne,“ modrú ako UN vojak, keď som bol v mierovej misii na Golanských výšinách a najcenejšiu zelenú mám z francúzskej légie.
Po štyroch rokoch ste sa vrátili
z légie domov. Čo budete robiť? Čím sa chcete živiť?
To práve neviem. V prvom rade sa musím zorientovať. Je ťažké po toľkých rokoch v légii zaradiť sa do obyčajného života. Cítim sa tak trochu, ako keby som pristál na Marse. Mám pocit, že som zaspal dobu. Keď som sa vrátil, nevedel som ani v hypermarkete vybrať košík. V légii sa totiž akoby zastavil čas. Tam je stále doba 1800, elektronika a podobné veci sú tam zakázané.
Čo vám légia dala a vzala?
Naučil som sa po francúzsky, videl som kus sveta, zarobil som si peniaze, som fyzicky aj psychicky odolnejší. Ale légia mi aj veľa vzala. Zažil som veci, ktoré ma poznačili na celý život a už nie je taký ako predtým. Ani ja nie som taký, aký som bol predtým. Spoznal som veľa dobrých ľudí, ale bohužiaľ aj zlých. Viac vo vlastných radoch, ako mimo légie.
Hovorí sa, že v légii človek stratí cit a stane sa z neho zviera. Ako je to s vašimi citmi? Dokážete napríklad plakať?
Neviem, ale stalo sa mi, že som plakal. Mal som veľmi dobrého kamaráta, slúžili sme spolu ešte na Golanských výšinách. Na jeseň mal autonehodu a zomrel. Vtedy som plakal. Myslím si, že to vo mne prebudilo cit, nestratil som ho úplne. Dá sa k nemu časom vrátiť. Verím, že sa zo mňa za štyri roky nestalo zviera. Keby som tam zostal dlhšie, možno... Aj preto som sa vrátil, aby sa to nestalo.
Neľutujete, že ste boli v légii? Keby ste sa mali ešte raz rozhodnúť, išli by ste znovu?
Teraz už nie, stačilo. Neľutujem, že som tam bol, ale som rád, že som už doma a rodičia tiež. Asi ešte nejaký čas potrvá, kým si tu zvyknem. Ale dúfam, že si nájdem dobrú robotu a dobrú ženu, že si časom založím rodinu a budem mať normálny a šťastný život.
Beata Chrenková

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  2. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  3. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  6. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  7. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  8. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  9. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  10. Venujte na Vianoce darček plný informácií
  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  3. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií
  5. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  6. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  7. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  8. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  9. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  10. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 32 477
  2. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 16 580
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 14 875
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 157
  5. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 9 741
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 9 189
  7. Aká je chémia vôní 8 994
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 588
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 434
  10. Bývanie v meste predlžuje život 8 024
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

II. TRIEDA: V polovici tabuľky je riadna tlačenica

V strede tabuľky druhej triedy sú tím naukladané bod za bodom.

Valčania sa držia na dostrel prvej štvorky.

Už myslia aj na Vianoce

Lásku a darčeky pre seniorov ukrývajú do škatule od topánok.

Darčeky pre osamelých seniorov budú chystať aj tento rok.

Pandémia ich nezastavila

Stihli aj jedno tradičné podujatie.

Pandémia ich nezastavila a stihli viacero projektov.

Psychológ: Čas konfrontácie so smrťou vie byť dobrým radcom

Vplyv pandémie na ľudskú dušu je zásadný a ovplyvňuje každého.

Jozef Ďanovský, klinický psychológ a psychpterapeut.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Starostka Kuneradu čelila odvolávaniu. Referendum nebolo platné

Kavecká podala oznámenie na Generálnu prokuratúru pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a poškodzovania cudzích práv.

V Kysuckom Novom Meste majú unikátny adventný veniec

Ide pravdepodobne o najväčší adventný veniec v Žilinskom kraji. Jeho výška je až 3,5 metra. Na jeho výzdobe pracovalo osem ľudí počas niekoľkých týždňov.

AKTUALIZOVANÉ o 20.14 - doplnené o vyjadrenie Arriva Nitra

Nitra vybrala nového dopravcu, Arriva v súťaži neuspela

Dvaja neúspešní účastníci súťaže môžu podať námietky.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Už ste čítali?