ld. Sk. Ide o aktualizovaný program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, zameraný prednostne na dokončenie zatiaľ nepostavených úsekov na diaľnici D1 medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010. Vláda považuje tento zámer za svoju prioritu.
Podľa aktualizovaného návrhu by malo byť formou financovania projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) vybudovaných desať úsekov diaľnice D1 v dĺžke vyše 121 kilometrov a s odhadovanými stavebnými nákladmi 100,430 mld. Sk. Rovnakým spôsobom má byť financovaná aj výstavba dvoch úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra západ - Selenec a Selenec - Hronský Beňadik v dĺžke vyše 43 kilometrov a za 21,2 mld. Sk. „Vláda SR si osvojila zámer významne urýchliť výstavbu celej diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010 s tým, že dva komplikované úseky budú počas ich výstavby dočasne nahradené cestami 1. triedy po ich dobudovaní na vhodné parametre s cieľom zabezpečiť dopravnú priepustnosť,“ uvádza sa v návrhu ministerstva dopravy. Investičné výdavky na realizáciu projektov PPP sú odhadnuté na viac než 121,630 mld. Sk.
Kritériami pre výber úsekov pre PPP bude podľa MDPT najvyššia intenzita dopravy a výkonnosť cestných úsekov. V úseku Žilina - Martin, kde je situácia najkritickejšia, dosahuje súčasná intenzita premávky až 27 tisíc vozidiel za 24 hodín. Nevyhnutné je preto realizovať prednostne tri úseky D1 na trase Dubná Skala - Turany - Hubová – Ivachnová v dĺžke 48,1 kilometra a s nákladmi 41,1 mld. Sk. Potrebné je prednostne riešiť aj ťaživú situáciu medzi Žilinou a Dubnou Skalou, a to rekonštrukciou alebo rozšírením cesty 1. triedy č. 18. Tri úseky na trase D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala
v dĺžke 24,9 kilometra a s nákladmi 40 mld. Sk sú podľa návrhu nespochybniteľnou súčasťou PPP. Táto časť D1 je technicky a technologicky najkomplikovanejšia, keďže majú byť na nej postavené tri tunely, vrátane najdlhšieho tunela na Slovensku Višňové - Dubná Skala v dĺžke 7,46 kilometra.
Pri odhade nákladov a prevádzke diaľnice počas trvania koncesie 25 rokov predstavuje odhad nominálnych ročných platieb požadovaných koncesionárom zhruba 7 až 10 mld. Sk pri výstavbe do roku 2010 a zostávajúcich častí do roku 2012. „Predpokladané výnosy z mýta nepostačia na financovanie ročných platieb koncesionárovi, a preto sa časť týchto platieb bude musieť zahrnúť do nárokov na štátny rozpočet počas trvania koncesie,“ tvrdí MDPT. Podľa neho však vláda nebude zavádzať osobitné mýto pre úseky prevádzkované koncesionárom. Definitívne finančné zabezpečenie projektov by malo byť zrejmé zo záverov štúdie realizovateľnosti a súťažných podkladov. Začiatkom roku 2008 by mali nadobudnúť účinnosť potrebné vykonávacie predpisy, ich novely a zmeny, pričom vláda ich má predložiť do parlamentu do 15. októbra tohto roku. Do konca marca budúceho roku majú byť definitívne pripravené jednotlivé stavebné úseky D1 a R1 na výstavbu a v apríli sa má začať s ich výstavbou.
Touto problematikou sa zaoberala minulý týždeň aj vláda SR. Zo zasadnutia vyplynulo, že minister dopravy Ľubomír Vážny má predložiť vláde začiatkom septembra štúdiu o realizovateľnosti vybraných úsekov formou PPP. Podľa ministra je dôležité, aby celý balík legislatívnych opatrení na urýchlenie výstavby diaľnic nadobudol účinnosť najneskôr začiatkom roku 2008. Do 28. septembra 2007 musí vláda schváliť novely asi siedmich zákonov, ktorých sa to dotkne. Dohoda s vybraným koncesionárom by mala byť podpísaná v marci budúceho roku s tým, aby sa v máji začalo so stavbou navrhovaných úsekov, ak to vláda neskôr potvrdí. Na tlačovke po rokovaní vlády premiér Róbert Fico informoval, že cesta 1. triedy číslo 18 pri Strečne sa bude rozširovať, čo má byť dočasné náhradné riešenie popri náročnej stavbe tunela vo Višňovom. Podľa ministra Ľubomíra Vážneho je práve plánovaný tunel Višňové - Dubná Skala najviac pripravený na stavbu a je potrebný.
(jk, SITA)