nebolo úspešné, v rodine Hullovcov sme aktuálne vydanie našich novín nenašli. „Bože, to je škoda,“ privítala nás pani Viera. Bežne však vaše noviny kupujeme, ale obávam sa, že tie najnovšie nemáme. Skočím sa ešte pozrieť, ale tuším, že ich nenájdem.“ Po chvíľke čakania síce pani Viera výtlačky našich novín doniesla, žiaľ, všetky mali dátum, ktorý pravidlám našej súťaže nevyhovoval. Nedalo sa nič robiť, pobrali sme sa ďalej.
Prešli sme pár metrov a vošli sme do susedného dvora. Privítala nás hlava rodiny – Ján Lettrich. Keď sme mu vysvetlili, kvôli čomu sme prišli, tak sa pousmial. Vedeli sme, že sme na správnej adrese. „Život Turca máme, veď sme vašimi pravidelným a vernými čitateľmi. Noviny kupuje manželka v potravinách, alebo nám ich prinesie poštárka,“ vysvetľuje Ján Lettrich. Ako prvé v nich prelistujem šport, zaujímam sa najmä o futbal. Naši nezačali súťaž najlepšie, ale verím, že sa to zmení,“ želá si Ján Lettrich. „Postupne však prečítam celé noviny, dá sa v nich veľa zaujímavého nájsť. Každopádne by som však privítal, keby ste viac informácií prinášali z vidieka, podľa môjho názoru sa málo venujete aj poľnohospodárstvu. Manželka nevynechá ani inzeráty, zaujíma ju aj to, kto sa narodil, alebo nebodaj zomrel,“ dodáva náš inak spokojný čitateľ.
Do rodiny Lettrichovcov sme prišli v deň 38. výročia ich sobáša. „Doniesli ste nám pekný darček, vôbec sme to nečakali. Nebudete nám to možno veriť, ale ešte sme nikdy nič nevyhrali, teraz je to po prvýkrát. Minule som spomínala, že ste boli v Malom Čepčíne, vôbec som si nemyslela, že prídete aj k nám na Dubové, rozhovorila sa Dana Lettrichová. Peniažky sa nám samozrejme zídu, urobíme si pekný večierok. Veď prečo nie, určite si ho zaslúžime,“ smeje sa na záver nášho spoločného stretnutia veselá pani Dana.(kp)