Na hlavné mesto sa zatiaľ necíti

Slovenská televízia znova prechádza personálnymi zmenami. Obkukaných moderátorov hlavného spravodajstva vystriedajú noví a aj redaktorský tím zmení tváre. Jednou z nich je odnedávna aj mladý Martinčan Peter Revús (21). Verejnosť konečne uvidí aj jeho tvár, lebo doposiaľ poznali iba Petrov hlas. Pol roka znel zo žilinského Rádia Zet. Krátko pred tým však urobil aj pár spotov do martinskej i žilinskej televízie a prispieval dokonca aj do nášho týždenníka.
Zatiaľ Peter ostáva na úrovni regionálneho spravodajcu. Ak sa osvedčí, postúpi do Bratislavy. „Viem, že dostať sa do celoslovenských médií v Bratislave je pre novinára vrchol kariéry, ale práce v hlavnom meste sa obávam. Už som to na chvíľu skúšal vo vtedajšom rádiu Twist, no Bratislava mi nesedela. Necítim sa ešte na toto mesto. Až vtedy, keď ma budú diváci a poslucháči v regióne poznať ako novinára, ktorý prináša niečo zaujímavé a kvalitné, až vtedy vycestujem do väčšieho mesta. Zatiaľ je pre mňa príjemnejšia drobná práca v regióne ako rozhovory s prezidentom. Radšej prinášam zaujímavosti odtiaľto, také, ktoré zaujmú celé Slovensko,“ pripustil skromne.
O dianí v Žilinskom kraji informuje aj cez Rádio Viva, teda bývalé Twist, ktoré potrebovalo náš región redaktorsky pokryť. „Pre rádio som zatiaľ urobil oveľa viac reportáží ako do televízie. Zameriavam sa na občianske problémy a komunálnu politiku. Vyhýbam sa vraždám, samovraždám, nešťastiam a nehodám. Mám šťastie, lebo Slovenská televízia ich odo mňa nevyžaduje. Zato Rádio Viva chce na poslucháčov pôsobiť oveľa viac emočnejšie,“ porovnal. Prácu redaktora na veľkom poli Petrovi komplikuje to, že je zatiaľ nevodičom. „Vodičský si robím už od marca, ale som taký zaneprázdnený, že som zatiaľ absolvoval iba jednu jazdu. Na reportáže sa presúvam vlakmi alebo autobusmi. Zameriavam sa síce na svoje rodné mesto, no ak sa niečo zaujímavé deje v Žiline, musím tam utekať. Niekedy sa to ale nedá. Napríklad v čase, keď bola v Žiline povodeň, bol som v Martine a nemal som šancu dostať sa na miesto včas. Našťastie v Martine v malom kruhu novinárov existujú korektné vzťahy, niečo som čerpal z agentúr a dodatočne som vyspovedal známych, ktorí v poškodenej lokalite bývajú,“ potešil sa mladý redaktor, ktorému sa blýska na lepšie časy. Keďže zo Slovenskej televízie „vyfasoval“ kameramana až z Prievidze, rozmýšľal o lepšom riešení. Náhodou sa mu pritrafil bývalý kameraman z martinskej televízie Jozef Ličko, ktorý by jeho problém s autom i vzdialenosťou vyriešil.
Peter stúpa po kariérnom rebríčku rýchlo hore. Ešte pred dvomi rokmi bol rozhodnutý obliecť sa do zelenej vojenskej uniformy. Vybavené mal všetko potrebné, no naďabil na inzerát moderátorskej školy. „Odradilo ma školné, ale napokon som si to zariadil tak, že som sa na školu dostal. Počas sedemmesačného vyučovania som získal nejaké kontakty, a tak som ostal pri žurnalistike,“ vysvetlil prechod od armády k médiám. Pre krátkosť štúdia moderátorskú školu verejnosť zatracuje, no Peter na ňu nedá dopustiť. „Táto škola bola o praxi, nie teórii, a to mi dalo veľa. Dostal som napríklad do ruky mikrofón a mal som ísť medzi ľudí na ulici s ľubovoľnou témou, ktorú som mal do troch hodín spracovať i postrihať. Špecializovali sme sa na slovenčinu, fonetiku, žurnalistiku a moderovanie zábavných programov, úplne sme vypustili predmety, ktoré na výške zbytočne zaťažujú. Vyučoval nás Vlado Voštinár, Róbert Merva, bývalý hovorca daňového riadiateľstva, alebo Marek Trubač, hovorca nášho prezidenta, Michal Tvarožek, jeden z najlepších slovenských moderátorov, a Eva Žilineková, herečka, fonetička a pedagogička na VŠMU a pre moderátorov v televíziách a rádiách. Ich rady mi pomôžu predovšetkým vtedy, ak sa vyskytne problém pri reportáži. Pracovali s nami v malom kolektíve a na-učili nás veľmi veľa.“