Franklina Viola Ruttkayová-Michniková. Najnovšie sa nám podarilo zistiť, že trebostovský kaštieľ sa môže hrdiť spojením s krvavou grófkou Alžbetou Bátoriovou a kráľom Madagaskaru Móricom Beňovským. Obaja boli dokonca pokrvní príbuzní!
Vnučka krvavej grófky v komnatách trebostovského kaštieľa
Štvorvežatý kaštieľ storočia patril Révaiovcom, ktorí v 16. storočí prišli zo Srbska do Turca. Kráľ Ferdinand I. Habsburský za zásluhy a vernosť daroval rozsiahle pozemky a dedičné právo župana dvom bratom Štefanovi a Františkovi. Majetok si rozdelili a František založil sklabinsko-blatnickú vetvu a Štefan trebostovskú. Kým tá prvá zožala všetku slávu, trebostovská ostala históriou nepovšimnutá. A práve pravnuk zakladateľa Ladislav (1600 – 1667) sa oženil s „nebezpečnou“ ženou Alžbetou Drugetovou – vnučkou čachtickej panej, najmasovejšej vrahyne v uhorských dejinách, Alžbety Bátoriovej.
S Bátoriovcami boli Révaiovci spojení už predtým. Zakladateľ sklabinsko-blatnickej vetvy František slúžil v rokoch 1521 – 1525 ako tajomník palatínovi Štefanovi Bátorimu, ktorý ale nebol priamym predkom krvavej grófky. Prvýkrát Révaiovci svoju krv spojili s Báthoriovej, keď si jej syn Pavol priniesol domov Juditu Révaiovú zo Sklabine. Tá v roku 1620 dala talianskym majstrom na námestie v Čachticiach postaviť súsošie na opustenie hriechov svojej svokry. Kto vie, či sa Judita s Ladislavom manželstva s potomkami krvavej grófky neobávali. Povesť vrahyne sa s nimi musela viezť...
Veď Alžbeta pripravila o život za štvrťstoročie viac ako 600 mladých dievčat šľachtickej i neurodzenej krvi. Rozsievala okolo seba strach i nenávisť. O jej čudnej úchylke vedel vraj aj jej manžel František Nádašdy, ktorý sa sám prizeral mučeniu vlastnej sestry. Obyvatelia sa vzbúrili a utekali za kráľom Matejom II., ktorý uložil palatínovi Jurajovi Turzovi Bátoričkine zločiny preskúmať. Palatín chcel čachtickú pani trestu smrti ušetriť. Bol jej nepriamym príbuzným a bolo mu proti srsti popraviť ženu z vysokej šľachty. Veď jej ujec Štefan Bátori bol poľským kráľom! Keď ju však Turzo osobne pristihol pri čine a videl zomierať dve skrvavené a zohyzdené dievčatá, uväznil ju za múry Čachtického hradu, kde o štyri roky v r. 1614 zomrela. Zostali po nej dvaja synovia a tri dcéry, z ktorých Katarína sa vydala za zemplínskeho župana a grófa Juraja Drugeta.
Od Bátoričky k Móricovi Beňovskému
Hoci Ladislav Révai ako vojenský činiteľ bojoval na viacerých miestach a nadobudol majetky vo viacerých stoliciach, rozšíril aj trebostovské panstvo, takže Bátoričkina vnučka Alžbeta Drugetová po turčianskej zemi určite kráčala. Niektoré z jedenástich detí sa narodili v Trebostove, iné v Beckove. Niektoré ostali v Turci, iné sa presťahovali na ďalšie rodinné majetky. Napríklad jej vnuk Baltazár žil s manželkou Teréziou Schlossbergovou vo Vrbovom, kde sa im narodila aj Rozália. A tu začína druhý príbeh – od Bátoričky prechádzame k jej pra-pravnúčikovi Móricovi Beňovskému.
Ako mladučké 16-ročné dievča sa Rozália vydala za vyše 60-ročného generála Jozefa Peštvármedeia, majiteľa tamojšej kúrie. Starý generál po siedmich rokoch zomrel a mladej vdove zanechal celý majetok i niekoľko detí. Onedlho sa turčianska barónka vydala znova – za ovdoveného plukovníka Samuela Beňovského a v roku 1746 mu porodila budúceho kráľa Madagaskaru Mórica. Keď mal Móric 14 rokov, Révajka zomrela. Starosť o mladších súrodencov bola na chlapcových pleciach a po otcovej smrti na ne pribudol aj boj o majetok. Nevlastní súrodenci ho napokon oň pripravili, takže musel z rodného domu vo Vrbovom odísť a postaviť sa na vlastné nohy. Ako svetobežník určite nemal čas zatúlať sa do vzdialeného turčianskeho kraja, ale fakt, že doň nejakým spôsobom patril, by rodákom stačiť mohol.
Priazeň Márie Antoinetty
a grófsky titul od Márie Terézie
Ako syn plukovníka Móric Beňovský odmalička slúžil v armáde a k nej sa i utiekol. Konvertoval však z katolíckej na evanjelickú cirkev, kvôli čomu niekoľkokrát stál pred súdom, rovnako ako kvôli rodinnému majetku. Hrozilo mu väzenie a tak utiekol do Poľska, kde sa tajne oženil so 17-ročnou spišskou Nemkou Zuzanou Hőnschovou, ktorá mu porodila dvoch synov a tri dcéry. Počas pobytu v Poľsku bojoval proti ruskej armáde a keď mu hrozilo vyhnanstvo, utiekol do Paríža. Presvedčil francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. a jeho manželku Máriu Antoinettu, že im pomôže skolonizovať ďaleké kraje a oni ho vyslali k africkému ostrovu Madagaskar. Tu sa Beňovský natoľko zblížil s domorodými kmeňmi, že si ho v roku 1776 zvolili za kráľa. Po sporoch s guvernérmi i s francúzskou vládou musel ostrov opustiť. Vrátil sa naň znova s grófskym titulom od Márie Terézie a bez manželky a detí. K návratu mu pomohli Američania, konkrétne americký vyslanec Benjamin Franklin, ktorého potomkovia tiež v Turci žili i žijú. Pre Američanov vybudoval Beňovský na Madagaskare novú kolóniu Mauretániu, nesúcu jeho meno. Založil tu tiež firmu, ktorá sa zaoberala predajom otrokov z Afriky do USA. Francúzom sa však Beňovského spojenectvo s USA nepáčilo a jeho kráľovstvo dobyli. Počas boja 23. mája 1786 zomrel aj sám Móric Beňovský, spoly trebostovský Révai, ktorému kolovala v žilách aj krv Alžbety Bátoriovej.
O ich spoločné potomstvo sa postarala iba Rozália – jedna
z dvoch Beňovského dcér, ktoré sa dožili dospelého veku. Jej dcéra spojila svoj rod s rodinou Platiovcov, ktorí mali svoje majetky aj v Diviakoch. Do tejto rodiny patrí aj Júlia Hautová-Plathyová z Bratislavy, ktorá nám pomohla so získaním informácií o jej predkoch. Najmladším spoločným potomkom krvavej grófky a kráľom z Madagaskaru je ročný Lukáš, vnuk Júliinho brata Mikuláša.
Miroslava Dírerová