rskym cechom, hrnčiarstvom, olejkárstvom a pivovarom. V súčasnosti jeho slávu šíri známe skvelé ochotnícke divadlo, dychovka Dubovčianka, folklórny súbor Prameň a spevácka skupina Radosť. Pretože Dubovčania majú domácu kultúru na takej úrovni, že sa ňou vyrovnajú aj mestečkám s podstatne väčším počtom obyvateľov, v slávnostnom programe osláv sa vôbec nemuseli spoliehať na vystúpenia hosťujúcich umelcov.
Divadelné spomienky
V piatok 17. augusta obecný kultúrny dom praskal vo švíkoch. Starosta Dubového Ľubomír Lettrich najskôr pripomenul históriu dubovského divadla, ktorú začal písať Jozef Bada s hrou Falošní pytači. Podstatný význam pre rozvoj divadla v obci mal učiteľ Andrej Šavol, ktorý s miestnymi ochotníkmi naštudoval 56 divadelných hier. V roku 1966 prišiel do Dubového režisér martinského divadla Igor Galanda a po ňom ďalší martinskí profesio-
náli. S preslávenou generáciou miestnych ochotníkov žali úspechy 22 rokov. Po krátkom období útlmu sa v roku 1994 začala nová éra divadla v Dubovom. S nastupujúcou mladou generáciou pracoval dva roky režisér Ľuboš Midriak a po ňom Anton Šulík.
Ako inak, po úvodnom slove o histórii miestneho divadla čakala na divákov divadelná premiéra, s ktorou sa predstavili deti. Divadelné predstavenie Tajomný hippopotamus potvrdilo, že Dubovčania sa o budúcnosť svojho divadla nemusia obávať. Deti nielenže perfektne ovládali texty, podali kvalitné herecké výkony, ale dokázali sa prirodzene vžiť do svojich úloh a potom so záujmom sledovali výkony starších divadelníkov, ktorí sa predstavili so štyrmi ukážkami z predstavení Dom Bernardy Alby, Lysistrata, Maľované na skle a Komédia o boháčovi a Lazarovi.
Tieto divadelné návraty k predstaveniam dospelých zo súboru D-efekt patrili obdobiu posledných piatich rokov. Napriek tomu, že domáce publikum tieto divadelné hry veľmi dobre pozná, tešilo sa a spontánne reagovalo na známe pasáže. Škoda, že občas zlyhala videotechnika, pomocou ktorej chceli usporiadatelia oživiť divadelné spomienky premietaním záznamov zo spomínaných hier. Súčasťou trojhodinového divadelného programu bolo aj oceňovanie ľudí, ktorí prispeli k rozvoju miestnej kultúry a divadelníctva. Cenu obce získala Danka Zvrškovcová (dlhoročná vedúca D-efektu, v súčasnosti vedúca najmenších divadelníkov) a okrem nej Anna Lettrichová, ktorá vedie folklórny súbor Prameň, ale k rozvoju miestnej kultúry prispela aj ako členka speváckej skupiny Radosť. Mená štyroch ľudí, ktorí získali cenu starostu, sú späté s ochotníckym divadlom. Režisér Anton Šulík sa cíti v Dubovom ako doma, lebo s členmi D-efektu pracuje už trinásty rok. Ján Murček je súčasným vedúcim dospelých dubovských divadelníkov, Pavla Musilová režisérkou dospelých i detí, s ktorými nacvičila premiérové predstavenie, a posledným najstarším oceneným bol 77-ročný Jozef Boďa, ktorého život je spätý s miestnym ochotníckym divadlom od roku 1949. Hral síce iba v troch divadelných predstaveniach, ale obrovské množstvo obetavej práce urobil ako osvetľovač. „Mojimi záľubami boli poľovačka, hudba a divadlo. Aj teraz si zahrám na harmónium, aby som si precvičil prsty. Som rád, keď vidím známe tváre. Aj na týchto oslavách som akoby omladol a pookrial, lebo som bol opäť medzi divadelníkmi. Práca za osvetľovacím pultom, kde som musel dávať veľký pozor na pokyny režiséra, bola pre mňa úplne prirodzená. Vyučil som sa za obchodníka a predával som v predajni elektrospotrebičov. Robil som aj elektroinštalácie, čo sa mi hodilo. Divadlo ale hrávala najmä moja manželka,“ povedal nám Jozef Boďa.
Ďalšia generačná výmena
Ján Murček je vedúcim dospelých divadelného súboru D-efekt. Túto náročnú úlohu prevzal po Danke Zvrškovcovej. Pracuje s kolektívom mladých ľudí, ktorí hrajú divadlo pre radosť. Chcú ukázať, čo v nich je, potešiť Dubovčanov a všetkých ľudí, ktorí majú radi divadlo. Problémom je ale generačná výmena divadelníkov. „Divadelný dorast nám migruje, ale deti pomaly dorastajú. Verím, že hluché obdobie bude čo najkratšie. Naša posledná hra bola napísaná pre osem ľudí, preto sme použili aj bábky. Vďaka nej sme sa ale dostali do Pivnice, slovenskej dediny v Srbsku, kde sme hrali na dňoch dolnozemských autorov. Pivničania majú detský i „dospelácky“ divadelný súbor a v regióne sú jedným z najlepších divadelných súborov. Koncom mesiaca prídu divadelníci z Pivnice do Dubového. O mladú generáciu divadelníkov sa nebojím. Pavlínka Musilová má k deťom úžasný prístup. Zažil som ho rovnako ako mnoho detí po mne a verím, že to zažijú aj ďalšie generácie. Pavlínka je náročná, preto je to pre deti niekedy ťažké, ale výsledky jej práce hovoria sami za seba,“ povedal nám Ján Murček.
Členovia D-efektu ešte nie sú pre ďalšiu divadelnú hru rozhodnutí. Ak sa na ochotníckej divadelnej súťaži nezúčastnia dospelí, určite na ňu pôjdu deti s predstavením Tajomný hippopotamus. Ján Murček ale verí, že s pomocou Antona Šulíka sa im podarí niečo napísať pre šiestich hercov.
Keďže vedúci D-efektu je aj členom folklórneho súboru Prameň, zaujímalo nás, či toho nie je na neho veľa. „Keď má človek z niečoho radosť, čas si vždy nájde. Ja už dokonca ani nebývam v Dubovom, ale pre ochotnícke divadlo si vždy nájdem voľný čas. Z Martina do Dubového to mám pár kilometrov, ale horšie sú na tom dievčatá, ktoré študujú v Bratislave. Keď sa zídeme, ťaháme dvanástky, šestnástky, niekedy nacvičujeme aj v noci a spávame na javisku, aby sme využili čas. Detský divadelný tábor funguje s malými obmenami ešte od čias bývalého starostu Dušana Vereša. Aj naše dievčatá, ktoré sú na vysokých školách, začínali v nich. Vybrali sme na nich divadelnú hru, prebiehali tu prvé čítačky a potom bola jednoduchšia práca pri jej nacvičovaní, lebo sme už vedeli, čo chceme hrať. Starosta nám zabezpečil chatu pre tieto tábory a vždy sa našli ľudia, ktorí nám ju boli ochotní poskytnúť. Teraz je to majiteľ Bryndziarne Dušan Štálik,“ dodáva Ján Murček.
Pocta slávneho
režiséra rodisku
Po divadle a oceňovaní patril kultúrny dom diskotéke. Mladým hrala do tanca domáca kapela Štvrtá tretina, ktorá potvrdzuje, že Dubové žije nielen divadlom. Potvrdil nám to aj Anton Šulík, ktorý pasoval Dubové za metropolu obecnej kultúry.
Druhý deň „dvojosláv“ patril zábave, športu i kultúre. Na futbalovom ihrisku sa dopoludnia vyšantili deti. Popoludní Dubovčania vysadili pri potoku symbolické tri duby. Prvý zasadil starosta Ľubomír Lettrich, druhý miestna evanjelická farárka Daniela Mikušová a tretí katolícky farár Marián Gregor. V kultúrnom dome potom vystúpili deti z miestnych škôl a členovia folklórneho súboru Prameň. Texty folklórneho pásma boli vtipne upravené pre miestne podmienky. Aj to je dôkaz o tvorivosti Dubovčanov. Hosťom osláv bola Adela Lettrichová, manželka slávneho rodáka, režiséra Andreja Lettricha (1922 – 1993). Dubovými lístkami pokrstila knihu o histórii obce, ktorú napísal jej nebohý manžel. Názov knihy Besná voda je pomenovaný podľa miestneho potoka. Záver dubovských osláv patril koncertu Dubovčianky a tanečnej zábave.
Braňo Gregor