ejšie vydanie našich novín nemali. Podľa ich slov síce občas NŽT čítajú, ale nie pravidelne. Žiaľ, nedalo sa nič robiť, museli sme pátrať ďalej.
Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Onedlho sme zazvonili pri dome Mariána Pšenku, ktorý nás s úsmevom na tvári pozval ďalej, čo nám našepkávalo, že sme na správnej adrese. Naše tušenie sa o niekoľko sekúnd potvrdilo. „Život Turca kupujeme každý týždeň u nás v obchode a ani tento nebol výnimkou. Kupujeme ho preto, lebo nás zaujíma čo sa deje v našom regióne, najmä v našom meste,“ vysvetľuje nám hlava rodiny Marián Pšenka. „Priznám sa, že začínam čítať noviny od športovej časti. Ako prvé hľadám futbalové výsledky, veď môj syn hráva za Bystričku. Teším sa však už aj na hokej, dúfam, že opäť bude dobrá sezóna. Postupne sa však prepracujem aj na predné strany, prinášate na nich celkom zaujímavé témy. Vo vašich novinách mne osobne nič nechýba, som s nimi spokojný. Ak by som nebol, tak by sme ich predsa nekupovali,“ hovorí Marián Pšenka a zároveň ešte dodáva: „Vašu súťaž sme sledovali, vedeli sme o nej. Aj sme si tak hovorili, že čo keby ste zavítali aj k nám. Viac-menej sme vtipkovali, vôbec by nám nenapadlo, že zazvoníte aj pri našom dome. Sme však radi, že sa tak stalo, päťsto korún určite poteší. O chvíľu sa chystáme do mesta, takže sa dlho v peňaženke neohrejú. Mrkneme do cukrárne, niečo dáme na benzín. V utorok si vás zas kúpime, na to sa môžete spoľahnúť,“ lúči sa s nami posledný tohtoročný výherca Marián Pšenka. (kp)
