Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
PRÍPADY ZO SÚDNEHO ARCHÍVU, V KTORÝCH MAL POSLEDNÉ SLOVO MAJSTER KAT

Primitívna slepá pomsta

Informátor, ktorý nám hovoril o priebehu exekúcií v podzemí komplexu bratislavského Justičného paláca, spomínal aj to, že kat pochádzajúci vždy z radov členov justičnej a väzenskej stráže si pred popravou vyžiadal trestný spis odsúdeného. Všímal si v ňom

Informátor, ktorý nám hovoril o priebehu exekúcií v podzemí komplexu bratislavského Justičného paláca, spomínal aj to, že kat pochádzajúci vždy z radov členov justičnej a väzenskej stráže si pred popravou vyžiadal trestný spis odsúdeného. Všímal si v ňom najmä fotografie obetí z miesta činu. Robil to asi kvôli svojmu svedomiu, aby sa uistil, že takáto smrť je namieste a on sa môže stať jej vykonávateľom. Pri pohľade na fotografie zakrvavených tiel z dnešného prípadu musel mať so všetkou pravdepodobnosťou pocit, že sa o svoje svedomie obávať nemusí. Keď doviedli odsúdenca s čiernou kuklou na hlave nad padacie dvere a on mu na krk zavesil slučku, ruky sa mu asi netriasli. A netriasli sa mu ani, keď uvoľňoval padacie dvere...






Jeho otec o ňom povedal: „Celá rodina sa môjho syna bála. Ba aj ja. Keď bol opitý, nebral ohľad na nikoho. Stalo sa, že behal po byte so sekerou a museli sme pred ním zamykať dvere, aby niekomu
z nás neublížil.“
Volal sa Ladislav a dráma, o ktorej píšeme, sa stala v okresnom meste na juhu Slovenska pred viac ako tridsiatimi rokmi. On mal práve dvadsaťsedem rokov. A dôvod jeho činu? Primitívna, slepá pomsta!
Krv na chodbe
V tých posledných dňoch neveštilo Ladislavovo správanie nič dobré. Už aj do uší jeho otca sa dostalo: Tvoj syn slope ešte väčšmi ako doposiaľ a vedie veľmi čudné reči! Neveste sa ani nečudoval, že chce od nich z ich domu odísť. Že sa zatiaľ odsťahovala k mame. Vedel, že ju jeho syn otĺka. Však už bol aj kvôli tomu v base! Mal by ho ako otec za tú basu ľutovať. No nemal na to najmenšiu chuť. Čudoval sa, ako sa mu syn priamo pred očami mení. Pil aj predtým ako mládenec. Nuž, čože by si nevypil. Mali vinicu, vínko bolo u nich na stole denne. Lenže, vždy pili s mierou. No ako sa syn vyučil, naučil sa aj na pálené. Domov chodil niekedy taký opitý, že ledva stál na nohách. Aj to by sa dalo vydržať. Ale on mal príliš prudkú povahu a na každého, kto mu povedal niečo, čo mu nebolo po srsti, ihneď dvíhal ruku.
Posledné dni, keď nevesta odišla, pil ešte viac. A ako vyvádzal! Aj dnes. Už behal po dvore s nožíkom zastrčeným za trenírkami, už nožík aj vyťahoval a zastrájal sa ním. Nebyť starého otca, ktorý ho ako-tak upokojil, ktovie, ako to dopadne. A to všetko preto, že nechcel jeho dcéru, ktorá bola u nich, kým si pre ňu nepríde jej mama, zobrať na synovo prianie do vinice. Nechcel to najmä po tom, keď sa dopočul, čo sa dialo v robote jeho nevesty... Mal veľmi zlé tušenie. Radšej skočil do auta a ponáhľal sa domov.
To, že sa určite muselo stať čosi zlé, pochopil ihneď, ako otvoril dvere a vyšiel na schody. Stupienky schodov poznačila krv. Stopy krvi boli aj na chodbe, ale rozmazané. Akoby sa ich niekto snažil pozmývať. Stlačil kľučku od kuchynských dvier. Nedali sa otvoriť. Boli zamknuté. Vytiahol svoje kľúče, ale zistil, že kľúč zvnútra je zalomený. Za dverami začul šramot.
„Otvor! Počuješ? Otvor!“
Namiesto odpovede bolo počuť len ďalší šramot. Utekal po policajtov.
Kalendár ukazoval 30. august 1975.
Príliš trpké skúsenosti
Nech o tom akokoľvek rozmýšľala, nevedela si odpovedať, prečo si ho vlastne brala. Vedela, že nejaký čas strávil na psychiatrii. Nevedela ale, že mu stanovili diagnózu „psychopatická osobnosť s prevahou agresívnych rysov“. Nuž, láska býva slepá... Agresivita sa u neho prejavovala aj predtým. No dúfala, že Ladislav je po liečení úplne v poriadku.
Po svadbe bol na ňu celkom milý. Aspoň prvých päť - šesť mesiacov manželstva. Potom ju začal biť. Stále viac a najmä vtedy, keď bol opitý. Bil ju aj, keď bola tehotná. Nepomohlo ani ďalšie liečenie.
Trpela. Poplakala si pred známymi, posťažovala sa, poukazovala modriny. Ale ináč – všetko odovzdane znášala. Raz ju zbil tak, že lekár nariadil hospitalizáciu. Vtedy sa už vzbúrila jej mama a na zaťa podala trestné oznámenie. Dostal päť mesiacov naostro. No premenili mu aj predchádzajúcu podmienku, čo pre neho znamenalo dvadsať mesiacov za mrežami. Ešte predtým, ako išiel do basy, zastrájal sa svokre, že sa pomstí. Veľmi sa pomstí! Bude ľutovať, že sa vôbec narodila!
Už dávnejšie rozmýšľala nad tým, že by sa mala rozviesť. Ale váhala: Čo na to povie rodina, známi? Čo povedia svokrovci,
s ktorými žijú v jednom dome? Čo povie dcére o jej otcovi, keď bude dorastať?
Z basy akoby sa vrátil iný človek. Hovoril, že ju ľúbi. Dokonca, čo bolo skutočne nezvyčajné, bol k nej pozorný. Ale trvalo to len pár dní. Zase začal piť. S pijatikou sa vrátili aj jeho staré móresy. Ba bolo to ešte horšie. Horšie, ako si dokázala predstaviť.
Noci hrôzy
Najhoršie bolo, keď v noci prichádzal domov opitý a domáhal sa sexu. Vrhal sa na ňu, keď spala. Horšie ako nejaké zažiadané zviera. Hnusil sa jej. Nedokázala mu byť po vôli, telo sa vzpieralo. To ho privádzalo do zúrivosti. Raz sa prebudila na prúd vody. Aby ju zobudil, oblial ju ľadovou vodou a potom chcel ešte aj sex. Neraz jej obúchal hlavu o peľasť postele, bil ju po tvári, po celom tele dovtedy, kým nedosiahol to, čo chcel. Zvlášť na jednu noc nedokázala zabudnúť. Keď bol v base, rozhodla sa pre antikoncepciu. Nechala si zaviesť vnútromaternicové teliesko. Dozvedel sa o tom a vrčal už za triezva. Podozrieval ju: „Kým som ja trpel v base, ty si si užívala, však?! Určite si spávala s niekým iným, preto to máš v sebe! “ Darmo sa mu snažila vysvetliť, že keby aj chcela, nebolo by to možné. Veď po celý čas bývala v dome jeho rodičov. Z práce ihneď utekala domov, starala sa o ich malú dcérku. Rozumné argumenty neplatili. A potom...
Popoludní nechodil z práce. Večer uložila dcérku a čakala na neho. Čakala až do neskorého večera, do noci. Nechodil. Tušila, že niekde pije. Naveľa si ľahla spať. Zobudila sa na to, ako ňou trasie. Vykrikoval: „Len ja, tvoj muž, mám právo rozhodovať o tom, či budeš mať deti alebo nie! Ty mi nemáš čo do toho zasahovať!“ Pokúšala sa ho upokojiť. Nech si ľahne, spí a ju nechá na pokoji. Ako keby len prilievala olej do ohňa. Zrazu držal v rukách nôž a vidličku: „Ja to svinstvo z teba vyberiem sám! Hneď, teraz! Ja chcem mať deti! A hneď ti ich aj urobím!“
Priľahol ju celým telom. Pokúšala sa brániť, ale bol oveľa silnejší a ťažší. Nevládala sa pod ním pohnúť. Rozťahoval jej nohy, cítila chlad kovu. Vtedy sa z posledných síl, hnaná zúfalstvom a hrôzou, vyšmykla. Zamkla sa v kúpeľni. Do rána sa tam triasla strachom a plačom. Potom si povedala: Už dosť! Toto bola posledná kvapka. Dám žiadosť o rozvod!
Živá odtiaľ nevyjdeš!
Zobrala si to najnutnejšie a išla k mame. Zúril. V noci opitý sa nechal doviesť taxíkom, preskočil plot a dobýjal sa do domu. Búchal na dvere: „Zavolajte moju ženu! Chcem sa s ňou rozprávať! Povedzte jej, nech ide domov! Rozvod nebude! Žiadny nedovolím!“
Zakročila jej sestra. Presvedčila ho, že jeho manželka v dome nie je. Ešte večer odišla a nevrátila sa. Nasrdený nadávajúc odišiel.
Na druhý deň ráno išla do práce. Nevedela sa sústrediť na robotu. Problém bol
v tom, že dcérka zostala u starých rodičov. U jeho rodičov. Prišiel za ňou do zamestnania už dopoludnia. Hneď na ňom spoznala, že má vypité. To neveštilo nič dobré. Od dvier vykrikoval, aby vyšla von, že sa s ňou chce rozprávať. Vraj si má ísť po dieťa. A už sa teší, keď si poň príde, lebo ako tvrdil: „Živá z toho domu aj tak neodídeš!“
Prosebne sa pozrela na kolegyňu. Kolegyňa pochopila, prikývla.
„Pôjdem si po dcérku, ale pôjde so mnou aj tuto, Anička!
„Ak tam prídete obe, dieťa bude mať podrezaný krk! Nebude ani moje, ani tvoje!“
Odišiel, červený ako paprika.
Bála sa. Mala príšerný strach. O dcéru, aj o seba. Už ho poznala. Vedela, že je schopný všetkého. V zúfalstve sa obrátila na svoju mamu. Zavolala jej, či by nezašla po jej dcérku, po svoju vnučku. Mama pomoc neodmietla. S tým, že po dieťa príde jeho svokra, súhlasil aj on. Neskôr vypovedal, že ho svokra ešte dokonca pozvala cestou na pivo. Zaplatila mu v krčme štyri pivá a ešte aj poldeci k tomu.
Polícia zasahuje
Ladislavov otec stihol policajtom povedať, že v dome sa určite stalo niečo zlé. Na schodoch a v chodbe je krv, veľa krvi. Syn sa zavrel v kuchyni. Aby sa k nemu nikto nedostal, zlomil v zámke kľúč. Teraz počuť, ako tam s niečím šramotí. A policajtov ešte upozornil: „Dajte si pozor chlapi, syn zvykne bývať agresívny!“
Zasiahli cez kuchynské okno. Odpor Ladislav nestihol klásť. Prichytili ho, ako sa pokúša obesiť na ozdobnú kovovú mrežu. Až potom, keď ho spacifikovali a na ruky mu založili putá, uvedomili si, že v kuchyni nie je sám. Za stolom, na koberci, úplne pri dverách, niekto ležal.
Ty žiješ?
Správa sa ihneď rozkríkla po celom meste. Každý rozprával len o tom istom. O krvavej dráme, ktorá sa odohrala v rodinnom dome na predmestí. K nej sa zvesť dostala, až keď vyšla z práce na ulicu ešte stále roztrasená predchádzajúcim rozhovorom s mužom, ktorého sa príšerne bála. Ale už bola odhodlaná zmeniť svoj život od základov. Tak, aby už nikdy viac nemusela zažívať bitky, poníženie, návaly hnusu. Prvá osoba, ktorú stretla, bola jej príbuzná. „Preboha!“ skríkla a vzala ju do náručia. „Ty žiješ?“ vyrážala zo seba so vzlykotom. „Veď každý v meste nehovorí o ničom inom, ako o tom, že tvoj muž, ten blázon, ťa zavraždil! A s tebou zabil aj...“
Keď mladá žena pochopila, o čom je reč, podlomili sa jej kolená. V tej chvíli by bola najradšej, keby domnienka jej príbuznej bola skutočnosťou. Že medzi živými už nie je aj ona.
S rozhodenými rúčkami
Maličké dievčatko v bielom svetríku, červených nohaviciach a bielych sandálikoch ležalo na chrbte s rozhodenými ručičkami. Svetrík pokrývali červené škvrny. Vedľa na boku ležala žena. Aj ju pokrývali zlovestné škvrny. Ani jedna nejavila známky života. Ženu najprv nevedeli presne identifikovať. Aj preto sa po meste rozkríklo, že Ladislav zavraždil svoju dcérku a manželku.
Podľa stôp sa dráma odohrala na chodbe. Ladislav krv nahrubo zmyl, vedro s krvavou vodou bolo v záchode. Obete potom vrah odtiahol do kuchyne. Ani nie trojročnému dievčatku, svojej dcérke, zasadil nožom šesť rán. Smrť nastala v priebehu niekoľkých sekúnd.
Na tele jeho svokry napočítali až trinásť rán. Bodal do nej s takou silou, že sa mu zlomil nôž. Tak si zobral druhý... Rany mala aj na rukách. To znamenalo, že sa pred ostrím noža pokúšala brániť. Kryla sa rukami, alebo sa pokúšala chrániť svoju vnučku... Smrť by neodvrátila ani okamžitá pomoc lekára. Niektoré z bodných rán boli hlboké pätnásť až sedemnásť centimetrov. Súdny lekár ale tvrdil, že smrť nenastala ihneď. Obeť po zraneniach prežívala veľké, až mučivé útrapy.
Tu si neodpustíme poznámku, ktorú sme našli v trestnom spise: Muž, ktorý dokázal brutálne dobodať maličkú dcérku a svokru, sa pri lekárskom vyšetrení, keď mu chceli zobrať vzorku krvi, bál injekčnej ihly!
Trest je doživotie, alebo...
Otázka vyšetrovateľa: „Pred lekárom, po vašom zadržaní ste ako dôvod, prečo ste svoju svokru zavraždili, uviedli, že vás „nasrala“. Čiastočne to vysvetľujete aj v liste na rozlúčku. Ale povedzte, čo vám urobilo vaše dieťa Monika, že ste zavraždili aj ju!?“
Odpoveď obvineného: „Neviem... (obvinený krčí ramenami).“
Hlavné pojednávanie Krajského súdu v Banskej Bystrici proti Ladislavovi sa začalo 23. marca 1976. Obžalovaný dvojnásobnú vraždu nepopieral. Ale tvrdil, že nevedel, čo robí. Vraj mu to vtedy „vyplo“. Ani sám nevie, do koho začal bodať najprv, či do dcérky, alebo svokry.
Súd však dospel k názoru, že to, čo robí, vedel veľmi dobre. Už predtým sa vyhrážal, že keď dieťa nebude jeho, nebude ani jeho matky. Všetko sa vystupňovalo, ako mu svokra oznámila, že jeho manželka sa už
k nemu nikdy nevráti. Veľa prezrádzal aj list, ktorý nechal na kuchynskom stole. V maďarčine načmáral náplňou od guľôčkového pera: „Marčuka (tak oslovoval manželku), ak dieťa nemohlo byť moje, tak ani tvoje a je to tvoja chyba!“. Pod tým podpis „Laci“ a k tomu ešte dodatok: „Trest je smrť, alebo doživotie“.
A jeho pokus o samovraždu? Hoci mal skutočne na krku strangulačnú ryhu, takú, aká vzniká po škrtidle, bol to podľa súdnych lekárov len demonštračný pokus. Teda, vešal sa tak, aby si neublížil...
Hlavné pojednávanie trvalo len dva dni. Prokurátor v záverečnej reči žiadal absolútny trest. Obhajca apeloval, aby senát zvážil, či obžalovaný nekonal v afekte.
A ak, aby to, čo napáchal, neposudzovali ako dvojnásobnú vraždu, ale ublíženie na zdraví s následkom smrti. No a keby sa súd predsa len priklonil k názoru prokurátora, že išlo o vraždu, nech berie do úvahy to, ako na obžalovaného vplýva alkohol. Že po ňom býva brutálny a za to on nemôže.
Proti záverečnej reči prokurátora protestoval aj Ladislav, hoci svojským spôsobom: „Mám výhrady k tomu, že som vraždiť chcel. Keby som chcel vraždiť, nikoho živého by som z domu nepustil. Ani starých rodičov!“
Popoludní 24. marca vyniesol predseda senátu rozsudok: Ladislav je vinný z dvojnásobnej vraždy! Motívom bola pomsta. Chcel sa pomstiť svokre aj manželke.
O povahe obžalovaného svedčí aj to, že ani na hlavnom pojednávaní nad svojim činom neprejavil ľútosť. Ukladá sa mu trest smrti!
Ladislav sa odvolal na Najvyšší súd SSR v Bratislave. Tvrdil, že nešlo o cielené konanie. Veď bodal hlava-nehlava. Bol v afekte. Vôbec si nepamätá na to, čo sa odohralo v byte.
Najvyšší súd zasadal 25. mája 1976. Tam už Ladislav pochopil, že ide skutočne do tvrdého: „Som spôsobilý prevychovať sa, ak dostanem dlhodobý trest!“ Potom prišlo aj na plač: „Už som ten čin oľutoval a budem ľutovať ešte veľmi dlho!“
Plač už nepomohol. Senát odvolanie zamietol. Potom prišla na rad najvyššia inštancia – Najvyšší súd vtedajšej ČSSR v Prahe. Ten 19. októbra 1976 zistil, že nedošlo
k takému porušeniu zákona, ktoré by mohlo mať vplyv na uloženie trestu smrti.
Muž, ktorý kvôli primitívnej slepej pomste neváhal dobodať aj svoju maličkú dcérku a bál sa injekčnej ihly, údajne podľa nášho informátora stihol v podzemí Justičného paláca už so slučkou na krku na padacích dverách ešte zakričať: „A to ma takto bez rozsudku...?“ Rado Vrbovský

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 656
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 31 171
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 444
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 239
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 800
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 608
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 237
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 843
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 538
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 748
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Skalici sme podľahli na domácom ľade.

„Štyri góly nám na víťazstvo musia stačiť. Treba byť dôslednejší vzadu, to je najväčší problém,“ zdôraznil po prehre so Skalicou martinský kapitán Michal Murček.

6 h
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu Henrieta Hudečková.

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

7 h
Ilustračná fotografia.

V meste vytvorili odberové miesta v ZŠ na Ul. Komenského.

9 h
Odberové miesta budú vytvorené aj v Gymnáziu Jozefa Lettricha.

Mesto Martin pre účely skríningového testovania na COVID-19 bude využívať aplikáciu Bookio, prostredníctvom ktorej sa rýchlo a ľahko prihlásite na miesto a čas, ktorý vám vyhovuje.

20. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

20. jan

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

7 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

23 h

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Už ste čítali?